Alikvotná Čiastka Príspevku na Živnosť: Výpočet a Dôležité Aspekty

Tento článok sa zameriava na problematiku alikvotnej čiastky príspevku na živnosť, s dôrazom na výpočet a dôležité aspekty, ktoré by mali živnostníci poznať. Poskytneme komplexný prehľad o tom, ako sa vypočítava poistné v prípade, ak SZČO (Samostatne zárobkovo činná osoba) alebo DPO (Dobrovoľne poistená osoba) mali počas mesiaca obdobia, kedy mali vylúčenú povinnosť platiť poistné alebo obdobia prerušenia povinného poistenia u SZČO.

Výpočet Poistného pri Vylúčení Povinnosti Platiť Poistné

Ak sa u SZČO alebo DPO počas mesiaca vyskytli obdobia, kedy mali vylúčenú povinnosť platiť poistné alebo obdobia prerušenia povinného poistenia u SZČO, poistné platia len za tie dni mesiaca, kedy mali povinnosť platiť.

Príklad Výpočtu

SZČO je od 10. mája 2019 do 20. mája 2019 uznaná práceneschopnou. Počas 11 dní práceneschopnosti má SZČO vylúčenú povinnosť platiť poistné a teda za mesiac máj 2019 platí poistné iba za 20 dní, počas ktorých bola práceschopná. VZ (Vymeriavací základ) na platenie poistného sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa v danom mesiaci platí poistné. SZČO odvedie za máj 2019 poistné v príslušných percentuálnych sadzbách z alikvotného VZ vo výške 774 eur.

Pri výpočte poistného je možné si pomôcť Kalkulačkou na informatívny výpočet poistného pre povinne poistenú SZČO, pričom alikvotný VZ sa uvedie v políčku s názvom „Vymeriavací základ“.

Povinnosti SZČO počas PN alebo OČR

SZČO (živnostník), ktorý je dočasne PN (Práceneschopný) alebo je na OČR (Ošetrovanie člena rodiny), nemusí počas tejto doby platiť odvody do Sociálnej, ani do zdravotnej poisťovne. V prípade, ak však SZČO (živnostník) počas doby ošetrovania alebo počas doby uznania za dočasne PN nepoberá dávku, t. j. nemocenskú dávku alebo ošetrovné (nemá na ňu nárok), musí si naďalej platiť preddavky do zdravotnej poisťovne. Počas tohto obdobia však odvody do Sociálnej poisťovne neplatí.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane

Rozdiel medzi bežnou a pandemickou PN

Dôležité je rozlišovať medzi "bežnou" PN-kou a pandemickou PN-kou, ktorá vznikne počas krízovej situácie (od 12. marca 2020 do uplynutia dvoch mesiacov od jej skončenia) v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19. Podmienky na pandemickú PN-ku a OČR sa líšia od bežnej PN-ky a OČR-ky, a to od prvého do posledného dňa trvania pandemickej OČR-ky.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné

Od 15. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa - § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok, a v ktorom podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ak jej neplynie obdobie vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie, t. j. od 91. dňa. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr., že by jej trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Posudzovanie Starostlivosti o Dieťa

Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie), Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) v prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa - § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa. Povinne poistenej SZČO, ktorá je súčasne dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, sa vylúčenie povinnosti platiť poistné viaže súčasne na povinné poistenie SZČO aj na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Paušálne Výdavky a Ich Vplyv na Výpočet

Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka, okrem povinne zaplateného poistného a príspevkov na verejné sociálne a zdravotné poistenie v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov), ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. S účinnosťou od 1.1.2013 v súlade s platným ustanovením § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov daňovník nemá možnosť uplatnenia výdavkov percentom z príjmov (paušálnych výdavkov) pri príjmoch z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklady z Praxe

Príklad 1: Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je platiteľom DPH). V tomto zdaňovacom období dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 35 540,- eur. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Daňovník v príslušnom zdaňovacom období zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 2 750 eur. Keďže výdavky vo výške 60 % z úhrnu zdaniteľných príjmov zo živnosti predstavujú sumu 21 324,- eur (35 540 * 0,60), daňovník môže uplatniť výdavky percentom z príjmov maximálne vo výške 20 000 eur. K takto vypočítaným paušálnym výdavkom pripočíta zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie, t. j. uplatní výdavky v celkovej výške 22 750,- eur (20 000 + 2 750).

Prečítajte si tiež: Definícia Alikvotnej Časti Nájmu

Príklad 2: Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca počas zdaňovacieho obdobia činnosť na základe živnostenského oprávnenia (nie je platiteľom DPH), pričom dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 12 000 eur. Daňovník v príslušnom zdaňovacom období zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 1 850 eur. Daňovník uplatní výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov zo živnosti vo výške 7 200 eur (12 000*0,60). K takto vypočítaným paušálnym výdavkom daňovník pripočíta zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie, t. j. uplatní výdavky v celkovej výške 9 050,- eur (7200+1 850).

Príklad 3: Daňovník je fyzická osoba vykonávajúca počas celého zdaňovacieho obdobia činnosť na základe osvedčenia na výkon činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka (nie je platiteľom DPH), pričom dosiahol príjmy vo výške 13 420,- eur. Rozhodol sa, že neuplatní skutočné preukázateľne vynaložené výdavky, ale výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov. Daňovník v príslušnom zdaňovacom období zaplatil poistné na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 1 650 eur. Daňovník uplatní výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania vo výške 8 052,- eur (13 420*0,60). K takto vypočítaným paušálnym výdavkom daňovník pripočíta zaplatené poistné na zdravotné a sociálne poistenie, t. j. uplatní výdavky v celkovej výške 9 702,- eur (8 052+ 1 650).

Kombinácia Príjmov a Uplatňovanie Výdavkov

Pri kombinácii príjmov z rôznych zdrojov je dôležité správne uplatňovať výdavky. Ak daňovník dosahuje príjmy z výkonu činnosti súkromného lekára podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov a súčasne aj príjmy z použitia diela podľa § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, v tomto prípade sa spôsob uplatňovania výdavkov kombinovať môže. Daňovník môže pri príjmoch z výkonu činnosti súkromného lekára uplatniť skutočné preukázateľne vynaložené výdavky (na základe vedeného jednoduchého alebo podvojného účtovníctva, resp. daňovej evidencie) a pri príjmoch z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) sa môže rozhodnúť (ak nie je platiteľ DPH alebo je platiteľ DPH len časť zdaňovacieho obdobia) uplatniť výdavky percentom z príjmov vo výške 60 % z týchto príjmov vo výške 1 590,- eur (2 650*0,60).

Príspevok na Podnikanie z Úradu Práce

Komu je Príspevok Určený

Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (na podnikanie) môže poskytnúť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “úrad práce”) len tomu uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Uchádzač o zamestnanie, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný samostatnú zárobkovú činnosť prevádzkovať nepretržite najmenej tri roky. Príspevok poskytne úrad práce len tomu uchádzačovi, ktorý bude:

• prevádzkovať živnosť podľa zákona o živnostenskom podnikaní alebo
• vykonávať poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov (bude samostatne hospodáriaci roľník).

Ako Získať Príspevok

Uchádzač o zamestnanie podá žiadosť o príspevok miestne príslušný úrad práce podľa miesta, kde chce žiadateľ podnikať. Spolu so žiadosťou je nutné priložiť aj podnikateľský zámer, fotokópiu dokladu o dosiahnutom vzdelaní, čestné vyhlásenia o tom, či:

Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a dane

• žiadateľ v minulosti podnikal alebo nie,
• žiadateľ v minulosti prijal nejaký príspevok alebo nie.

Uchádzač o zamestnanie nesmie mať živnostenské oprávnenie v čase žiadania o príspevok. Najprv je potrebné vybaviť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, keď je ešte žiadateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Následne po poskytnutí príspevku je možné založiť si živnosť.

Zdaňovanie Príspevku na Podnikanie

Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o dani z príjmov”) sa fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na uplatnenie paušálnych výdavkov, môže rozhodnúť, či bude uplatňovať paušálne výdavky alebo skutočné výdavky vedené formou daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Pri Vedení Daňovej Evidencie (Jednoduchého Účtovníctva)

Podľa § 17 ods. 3 písm. h) sa do základu dane nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok (ďalej len “príspevok na podnikanie”) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov. Príspevok na podnikanie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie daňovú evidenciu sa do základu dane zahrnie:

• postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitému príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
• v období čerpania príspevku na podnikanie, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Pri Uplatňovaní Paušálnych Výdavkov

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období uplatní paušálne výdavky, zahrnie do základu dane príspevok na podnikanie vo výške, ktorú prijal od úradu práce. Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov nie je dôležité, či v zdaňovacom období bol použitý celý poskytnutý príspevok alebo len jeho časť. Dôležité je to, v akej výške je daňovníkovi poskytnutý príspevok v danom zdaňovacom období.

Pri Prechode z Jednoduchého Účtovníctva (Daňovej Evidencie) na Uplatňovanie Paušálnych Výdavkov

Pri prechode z jednoduchého účtovníctva (daňovej evidencie) na uplatňovanie paušálnych výdavkov zdaní daňovník príspevok na podnikanie v súlade s režimom uplatňovania výdavkov platným v roku prijatia príspevku na podnikanie.

Pri Prechode z Uplatňovania Paušálnych Výdavkov na Vedenie Jednoduchého Účtovníctva (Daňovej Evidencie)

Pri uplatňovaní paušálnych výdavkov sa príspevok zahrnie do základu dane v celej výške v tom zdaňovacom období, v ktorom bol prijatý bez ohľadu na to, či sa celý príspevok použije v danom zdaňovacom období na úhradu výdavkov alebo nie.

Minimálny Preddavok na Poistné od 1. Januára 2023

S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Teda na príjem za mesiac december 2022 (vyplatený v januári 2023) sa minimálny preddavok nevzťahuje. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.

Výnimky z Uplatňovania Minimálneho Preddavku

Výnimky sa týkajú napr. zamestnancov, ktorí sú zároveň aj poistencami štátu (napr. poberatelia opatrovateľského príspevku). V prípade, ak je zamestnanec zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku (minimálne poistné sa u neho potom zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného). O uplatnení výnimky zamestnanec informuje zamestnávateľa predložením vyhlásenia, zverejneného na webovom sídle MZ SR.

Príklad Výpočtu Minimálneho Preddavku

Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur.

• Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768 eur
• Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442 eur

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Dôchodkové Poistenie a Výpočet Dôchodku

V zákone o sociálnom poistení sa používa "technika" tzv. osobný mzdový bod. Podľa § 62 ods. 1 ZSP, osobný vymeriavací základ poistenca, v prípade zamestnanca zjednodušene povedané jeho hrubú mzdu, ktorú dosiahol v danom roku (resp. v rozhodujúcom období) sa delí všeobecným vymeriavacím základom platným v danom roku.

Príklad Výpočtu Osobného Mzdového Bodu

Pán Alex dosiahol v roku 2019 osobný vymeriavací základ (hrubú mzdu) 12500 €. Všeobecný vymeriavací základ za rok 2019 bol 13104 €. Osobný mzdový bod pána Alexa za rok 2019 je: 12500 € / 13104 € = 0,953907…

Solidarita pri Výpočte Dôchodku

Princíp solidarity sa pri výpočte dôchodku prejavuje aj tým, že v prípade nadštandardných príjmov je osobný mzdový bod za každý rok ohraničený hodnotou najviac 3 (§ 62 ods. 4 ZSP).

tags: #alikvotna #ciastka #prispevok #na #zivnost #vypocet