Amsterdamská zmluva a jej dopad na Francúzsko a Slovensko v kontexte Európskej únie

Úvod

Slovenská republika sa v máji minulého roku stala plnohodnotným členom Európskej únie, čím zavŕšila dlhý a náročný predvstupový proces. Členstvo v EÚ prináša množstvo výhod a príležitostí, avšak vyžaduje si aj informovanosť a aktívny prístup. Táto práca sa zameriava na priblíženie vzťahov medzi Slovenskom a EÚ, ozrejmenie kladov a záporov vstupu a zistenie názorov občanov na túto problematiku. Cieľom je preskúmať, ako občania vnímajú vstup SR do EÚ, či majú dostatok informácií a aké sú podľa nich najväčšie prínosy a straty.

Vznik a ciele Európskej únie

Hospodárska integrácia západoeurópskych štátov začala založením Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO) v roku 1952. V roku 1958 vznikli Spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM) a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS), ktoré založilo šesť krajín: Belgicko, Luxembursko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Taliansko. Hospodársky vyspelé štáty sa rozhodli pokračovať v integrácii vytvorením colnej únie a prehĺbením hospodárskej a politickej spolupráce. Postupne sa počet členov rozširoval: Dánsko, Írsko a Veľká Británia (1973), Grécko (1981), Portugalsko a Španielsko (1986), Rakúsko, Fínsko a Švédsko (1998).

Posledné rozšírenie nastalo 1. mája 2004, kedy do únie vstúpilo desať krajín: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Malta a Cyprus. Zmluva z Nice (2000) reformovala vrcholné orgány a pripravovala sa na rozšírenie o nové štáty.

Medzi hlavné ciele EÚ patrí:

• Hospodárska únia: zlaďovanie hospodárskych politík členských štátov a presadzovanie štyroch základných slobôd: voľný pohyb osôb, tovaru, kapitálu a služieb.
• Menová únia: prechod k jednotnej menovej politike a vytvorenie Európskej centrálnej banky. Zavedenie spoločnej meny EURO vo väčšine štátov k 1. januáru 2002.
• Politická únia: ochota členských krajín vzdať sa časti svojej suverenity v prospech európskych inštitúcií a poskytnúť občianske práva občanom členských štátov na svojom území (občianstvo únie).

Orgány Európskej únie

Medzi hlavné orgány EÚ patria:

Prečítajte si tiež: Slovenský pohľad na Zmluvu a obťažovanie

• Európska rada: hlavný rozhodovací orgán, ktorý schvaľuje všetky legislatívne akty.
• Európska komisia: sídli v Bruseli, je najvyšší výkonný orgán EÚ. Jej členovia sú menovaní vládami na štyri roky, pracuje nepretržite a rozhoduje o záležitostiach únie.
• Európsky parlament: sídli v Štrasburgu, je najvyšším zákonodarným orgánom. Jeho poslanci sú priamo volení občanmi jednotlivých štátov. Rokuje o rozpočte, vydáva zákony a kontroluje činnosť Európskej komisie.
• Európsky súdny dvor: sídli v Luxemburgu, je najvyšším súdnym orgánom EÚ. Rieši spory medzi vládami, inštitúciami a občanmi.

Integrácia Slovenska do EÚ

Slovensko predložilo žiadosť o členstvo v EÚ 27. júna 1995. Podmienkou pre vstup bolo splnenie politických a ekonomických kritérií:

• Zabezpečenie stability inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv a ochranu národnostných menšín.
• Vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosti odolávať konkurencii a trhovým silám v EÚ.
• Schopnosť prevziať záväzky z členstva vrátane dodržiavania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie.

Európska komisia spočiatku konštatovala, že Slovensko nespĺňa politické kritériá kvôli nestabilite ústavných inštitúcií a nedostatkom vo fungovaní demokracie. Následne, v decembri 1999, bolo Slovensko prizvané k rokovaniam o vstupe. SR sa zaviazalo zosúladiť svoju legislatívu s EÚ, vyjadrilo záujem o začlenenie sa do jednotného trhu únie, o prijatie spoločnej meny euro a o podporu cieľov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. V oblasti Spravodlivosti a vnútorných záležitostí vyjadrilo Slovensko záujem o zlepšenie spolupráce pri kontrole hraníc, v oblasti azylovej politiky a migrácie, v boji proti organizovanému zločinu, terorizmu a pašovaniu drog.

Slovensko ukončilo prístupové rokovania na zasadnutí Európskej rady v Kodani a 16. apríla 2003 podpísalo Zmluvu o pristúpení v Aténach. Súhlas Európskeho parlamentu so vstupom SR do EÚ bol vyjadrený výraznou väčšinou hlasov. V referende 16. a 17. mája 2003 sa 92,46 % zúčastnených voličov vyjadrilo za vstup SR do EÚ. Národná rada SR vyhlásila súhlas so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii 1. júla 2003. Prezident podpísal ratifikačnú listinu k Prístupovej zmluve 26. augusta. 1. mája sa uskutočnil vstup nových členov do EÚ a Ústavná zmluva bola podpísaná v máji, čím sa Slovensko definitívne stalo právoplatným členom Európskej únie.

Dopad Amsterdamskej zmluvy na Francúzsko a EÚ

Amsterdamská zmluva, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 1999, priniesla niekoľko významných zmien v rámci Európskej únie. Hoci sa priamo nezameriavala na konkrétne dopady na jednotlivé členské štáty, jej ustanovenia mali vplyv na fungovanie EÚ ako celku a tým aj na Francúzsko.

Kľúčové zmeny Amsterdamskej zmluvy

• Posilnenie Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP): Zmluva posilnila nástroje EÚ v oblasti zahraničnej politiky, čo umožnilo efektívnejšie reagovať na medzinárodné krízy a konflikty.
• Zahrnutie Schengenských dohôd do rámca EÚ: Zmluva integrovala Schengenské dohody o voľnom pohybe osôb do právneho rámca EÚ, čo malo vplyv na hraničné kontroly a spoluprácu v oblasti justície a vnútorných vecí.
• Zlepšenie spolupráce v oblasti justície a vnútorných vecí: Zmluva posilnila spoluprácu v oblasti boja proti organizovanému zločinu, terorizmu a nelegálnej migrácii.
• Flexibilita: Zmluva zaviedla mechanizmus "posilnenej spolupráce", ktorý umožnil skupine členských štátov postupovať v určitej oblasti rýchlejšie, ak sa nedosiahla dohoda medzi všetkými členmi.
• Zamestnanosť: Zmluva posilnila úlohu EÚ v oblasti zamestnanosti, pričom sa kládol dôraz na koordináciu politík zamestnanosti členských štátov.

Dopad na Francúzsko

Francúzsko, ako jeden z kľúčových zakladajúcich členov EÚ, malo významný vplyv na vyjednávanie Amsterdamskej zmluvy a zároveň bolo ovplyvnené jej dopadmi.

Prečítajte si tiež: Rodová rovnosť a Amsterdamská zmluva

• Posilnenie pozície Francúzska v SZBP: Francúzsko, s jeho silnou diplomatickou tradíciou a armádou, profitovalo z posilnenia SZBP, čo mu umožnilo hrať významnejšiu úlohu pri riešení medzinárodných kríz.
• Vplyv na politiku zamestnanosti: Zmluva posilnila úlohu EÚ v oblasti zamestnanosti, čo umožnilo Francúzsku presadzovať svoje priority v tejto oblasti na európskej úrovni.
• Schengenský priestor: Integrácia Schengenských dohôd do rámca EÚ mala dopad na hraničné kontroly a migračnú politiku Francúzska.
• Obavy o suverenitu: Niektoré politické sily vo Francúzsku vyjadrili obavy, že Amsterdamská zmluva príliš obmedzuje suverenitu členských štátov.

Francúzske predsedníctvo v Rade EÚ a jeho priority

Francúzsko, ako vplyvný člen EÚ, má predpoklady na to, aby v niektorých zo strategických otázok dosiahlo pokrok. Prioritami francúzskeho predsedníctva boli oblasť energetiky, klimatických zmien, imigrácie, obrany či reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mnoho energie však muselo investovať do udržania inštitucionálnej reformy EÚ pri živote. Francúzsko sa ocitlo pred riešením inštitucionálnych otázok Európskej únie, pričom sa očakávalo, že bude o dôvodoch odmietnutia zmluvy citlivo rokovať s menšími Írmi. Veľkou výzvou bolo priblíženie Európskej únie jej občanom.

Francúzi chceli finalizovať tzv. energeticko-klimatický legislatívny balíček, ktorý stanovuje pre členské krajiny ciele pri znižovaní emisií a pre nahrádzanie tradičných zdrojov energie obnoviteľnými. Európska únia chcela ísť s jasnou pozíciou a mandátom na decembrovú konferenciu v Kodani a cieľom nájsť globálnu dohodu o zmenách klímy, ktorá by nahradila Kjótsky protokol. Francúzi však trvali na tom, aby prísne klimatické opatrenia neznížili konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

Predstava spoločnej imigračnej politiky spočívala v efektívnom systéme vracania ilegálnych imigrantov do krajiny pôvodu. Nová imigračná politika EÚ mala zabrániť masovým amnestiám imigrantov a azylová politika mala byť harmonizovaná. Novým prvkom malo byť udeľovanie tzv. modrej karty na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily z tretích krajín.

Francúzsky prezident sa netajil tým, že by podľa neho mala mať EÚ vlastné obranné kapacity, ktoré by jej v tejto oblasti zaručili samostatnosť. Zasadzoval sa za vytvorenie bojovej sily v počte 60 tisíc vojakov, ktorá by bola schopná operatívne riešiť úlohy.

Rok 2008 bol rokom tzv. „zdravotnej prehliadky SPP“, na ktorej sa EÚ dohodla počas vyjadnávania finančného rámca na roky 2007-2013. Francúzi, ako jedni z najväčších prijímateľov poľnohospodárskej pomoci, pravdepodobne nebudú presadzovať radikálnejšie škrty vo výdavkoch aj v dôsledku stúpajúcich cien potravín a snáh o zabezpečenie ich dostatku.

Prečítajte si tiež: Analýza Amsterdamskej Zmluvy ZEU

Diskusia o hraniciach Európy bola dlho Sarkozyho témou. Francúzi presadzovali prestávku v akomkoľvek rozširovaní, pokým si Únia nevyrieši otázky vnútorného fungovania.

Voľný pohyb tovaru, osôb a kapitálu

Vstupom do EÚ sa pre Slovensko otvorili nové možnosti v oblasti voľného pohybu tovaru, osôb a kapitálu.

Voľný pohyb tovaru

Je jednou zo základných slobôd a najväčším úspechom projektu jednotného trhu je odstránenie prekážok voľného pohybu tovaru. Proces prípravy Slovenska na členstvo v colnej únii sa začal už v roku 1995. V súčasnosti Slovensko vyváža do EÚ takmer 60% svojho celkového vývozu a dováža z nej 50% celkového dovozu. Členstvo v EÚ umožnilo slovenským výrobcom začať vo väčšom množstve exportovať svoje výrobky. Odstránili sa dovozné clá a zbytočná byrokracia potrebná na uznanie zodpovedajúcich hygienických, zdravotných a bezpečnostných noriem. Slováci môžu bez obmedzenia nakupovať výrobky v ktorejkoľvek krajine EÚ a bez problémov si previesť tovar cez hranice v tom prípade, ak preukáže, že tovar je určený len pre vlastnú spotrebu. Za tovar sa neplatí clo, ani dane. Neexistujú žiadne obmedzenia hodnoty alebo množstva tovaru.

• Prínosy: neobmedzený pohyb tovaru vyrobeného na Slovensku do krajín EÚ, zrušenie ciel na dovážané tovary z EÚ, zrušenie obmedzení pri dovoze tovaru pre osobnú spotrebu.
• Riziká: slovenskí výrobcovia sa musia vyrovnať s konkurenciou zahraničných výrobkov, nízka pripravenosť podnikovej sféry, pomalšie vyrovnávanie sa s vyspelejšími krajinami EÚ.

Voľný pohyb osôb

Voľný pohyb osôb tvorí druhú najvýznamnejšiu slobodu garantovanú pre občanov EÚ. Voľný pohyb osôb nie je len presúvanie sa v rámci EÚ, ale najmä zmena miesta pobytu s cieľom výkonu práce, podnikania, štúdia. Maastrichtská zmluva zaviedla občianstvo EÚ, ktoré dopĺňa štátnu príslušnosť Slovenska. Voľný pohyb osôb v praxi znamená koniec pasových kontrol na hraniciach (okrem vonkajšej hranice EÚ s Ukrajinou a Veľkej Británie a Írska, ktoré nie sú členmi schengenského systému). Slováci vstupom do EU získali možnosť voliť a byť volení v komunálnych alebo regionálnych voľbách v členských štátoch, kde žijú, a to za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci toho štátu. Rovnako získali právo voliť a byť volení vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Články Zmluvy zakladajúcej ES garantujú všetkým rovnaký prístup na trh práce. Občania Slovenska, aj ostatní z nových členských štátov, zatiaľ nemôžu pracovať v zahraničí bez pracovného povolenia, pretože vo väčšine krajín bolo zavedené 7-ročné prechodné obdobie na pohyb pracovnej sily.

• Prínosy: otvorením hraníc sa zvýšil aj prílev zahraničných investícií, pre ktorých sa stalo Slovensko výhodné z hľadiska lacnej pracovnej sily, ukončenie pasových kontrol na hraniciach skrátilo čakacie doby.
• Riziká: otvorenie trhu práce prináša aj možnosť odchodu kvalifikovanej pracovnej sily zo Slovenska kvôli lepším podmienkam v zahraničí, problémom je aj zavedenie 7 ročných prechodných období vo väčšine krajín.

Voľný pohyb kapitálu

Základným princípom voľného pohybu kapitálu v rámci vnútorného trhu EÚ je sloboda pohybu investícií a peňažných prostriedkov bez akýchkoľvek obmedzení. Zavedenie eura v 12 členských krajinách EÚ prispelo k posilneniu vnútorného trhu. Voľný pohyb kapitálu sa nedotýka len peňažných prostriedkov, ale aj pôdy, nehnuteľností, pôžičiek, úverov, účtov a zahraničných investícií. V praxi to znamená, že v ktorejkoľvek členskej krajine si slovenský občan môže otvoriť účet v banke, previesť peniaze. Takisto bude možné bez akýchkoľvek zdĺhavých opatrení získať nehnuteľnosť ako dom, chata alebo pôda. Určite veľkým plusom je možnosť čerpania úverov, ktoré sú kvôli stúpajúcemu kurzu koruny voči euru výhodné.

Lisabonská zmluva

Lisabonská zmluva, podpísaná v roku 2007 a platná od roku 2009, predstavuje ďalší významný krok v reforme Európskej únie. Jej cieľom bolo zefektívniť fungovanie EÚ, posilniť jej demokratickú legitimitu a zvýšiť jej schopnosť konať na medzinárodnej scéne.

Kľúčové zmeny Lisabonskej zmluvy

• Posilnenie Európskeho parlamentu: Zmluva posilnila právomoci Európskeho parlamentu v oblasti legislatívy a rozpočtu.
• Zavedenie funkcie stáleho predsedu Európskej rady: Zmluva zaviedla funkciu stáleho predsedu Európskej rady, ktorý má zabezpečiť väčšiu kontinuitu a koordináciu na úrovni hláv štátov a vlád.
• Vytvorenie funkcie Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku: Zmluva vytvorila funkciu Vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorý má zastupovať EÚ na medzinárodnej scéne a koordinovať jej zahraničnú politiku.
• Zmena hlasovacích pravidiel v Rade EÚ: Zmluva zaviedla nové pravidlá hlasovania v Rade EÚ, ktoré majú zjednodušiť rozhodovanie a zohľadniť veľkosť a populáciu členských štátov.
• Posilnenie ochrany ľudských práv: Zmluva posilnila ochranu ľudských práv a základných slobôd v EÚ.

tags: #Amsterdamská #zmluva #Francúzsko #dopad