
Článok sa zaoberá problematikou antidiskriminačných žalôb na Slovensku, pričom vychádza z konkrétneho prípadu ústavnej sťažnosti a súvisiacich súdnych rozhodnutí. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, vrátane vzoru antidiskriminačnej žaloby, relevantnej legislatívy a judikatúry.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal ústavnou sťažnosťou, ktorá sa týkala výrokov sťažovateľa v televíznych diskusných reláciách o tzv. antidiskriminačných žalobách. Sťažovateľ kritizoval podanie týchto žalôb sudcami a vyjadril sa o „obhajovaní závistlivých a chamtivých kolegov“ a „organizovanej akcii“.
Okresný súd a krajský súd pôvodne vyhoveli žalobe a priznali žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy. Najvyšší súd však zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd napokon ústavnej sťažnosti nevyhovel.
Sťažovateľ namietal, že všeobecné súdy sa nezaoberali otázkou, či sa výroky týkali aj konajúcej sudkyne JUDr. Adamčíkovej, ktorá údajne podala tzv. antidiskriminačnú žalobu. Ďalej tvrdil, že súdy mu uložili nesplniteľnú podmienku a že jeho sloboda prejavu bola porušená.
Ústavný súd sa nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa. Zdôraznil, že sťažovateľ relevantným právnym spôsobom nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu a že všeobecné súdy sa dostatočne zaoberali skutkovým stavom veci. Ústavný súd tiež poukázal na to, že sloboda prejavu nie je absolútna a môže byť obmedzená v záujme ochrany práv a dobrého mena iných osôb.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti. Táto sloboda však nie je neobmedzená a môže byť obmedzená v záujme ochrany iných ústavou chránených práv a slobôd, ako aj v záujme ochrany verejného záujmu.
Pri posudzovaní zásahu do slobody prejavu je potrebné zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu, vrátane obsahu a formy prejavu, postavenia osoby, ktorá prejav vyslovila, a dosahu prejavu na iné osoby. Dôležitý je aj tzv. test proporcionality, ktorý posudzuje, či je zásah do slobody prejavu nevyhnutný a primeraný sledovanému cieľu.
Ústavný súd tiež zdôraznil, že politici a osoby verejného života musia strpieť vyššiu mieru kritiky ako bežní občania. To však neznamená, že sú zbavení akejkoľvek ochrany pred urážlivými a nepravdivými tvrdeniami.
Antidiskriminačné žaloby sudcov predstavujú špecifickú kategóriu žalôb, ktoré súvisia s ochranou ich osobnosti a dobrého mena. Tieto žaloby často reagujú na kritiku alebo vyjadrenia, ktoré sudcovia považujú za diskriminačné alebo urážlivé.
Ústavný súd sa v minulosti zaoberal problematikou antidiskriminačných žalôb sudcov v súvislosti s nálezom vo veci sp. zn. PL. Ide o prípad, v ktorom ústavný súd posudzoval ústavnosť ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré upravovalo náhradu nemajetkovej ujmy sudcom za zásahy do ich osobnostných práv.
Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok
Vzhľadom na to, že článok sa zaoberá problematikou antidiskriminačných žalôb, je vhodné uviesť aj vzor takejto žaloby. Vzor by mal obsahovať nasledovné náležitosti:
Žalobca navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal tento
I. Žalovaný je povinný ospravedlniť sa žalobcovi za nepravdivé a urážlivé výroky, ktoré o ňom uviedol v článku uverejnenom dňa XX.XX.XXXX v periodiku XXXXX, a to tak, že mu zašle písomné ospravedlnenie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške XXXXX EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré budú vyčíslené osobitným rozhodnutím súdu.
Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov
tags: #antidiskriminačná #žaloba #vzor #Slovensko