
Tento článok sa zaoberá problematikou bezdôvodného obohatenia v kontexte podielového spoluvlastníctva, pričom zohľadňuje relevantnú judikatúru. Častou príčinou sporov medzi podielovými spoluvlastníkmi je otázka užívania spoločnej veci, pričom nezhody sa týkajú ako spôsobu užívania (kvalitatívna stránka), tak aj rozsahu užívania (kvantitatívna stránka). Cieľom je objasniť, ako sa kvalifikuje peňažná náhrada v situácii, keď jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu, a tým na úkor ostatných spoluvlastníkov.
Základné pravidlo hovorí, že každý spoluvlastník smie užívať vec podľa výšky svojho podielu (§ 137 ods. 1 OZ). Čím má spoluvlastník väčší podiel, tým viac smie užívať spoločnú vec. Toto pravidlo môže byť modifikované dohodou spoluvlastníkov, rozhodnutím väčšiny spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu (§ 139 ods. 2 OZ). Spoluvlastníctvo k veciam má byť zrušené, ak o to požiada niektorý zo spoluvlastníkov, lebo nik nemá byť spravodlivo nútený, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Pritom však treba vziať do zreteľa všetky skutočnosti, ktoré umožní správne a spravodlivo posúdiť. Výnimočne, ak reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov nie je možné, Občiansky zákonník v ust. § 142 ods.2 umožňuje súdu z dôvodov osobitného zreteľa hodných toto spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať ho prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci.
Bežne sa stáva, že spoluvlastník užíva vec viac, než na čo má právo podľa výšky podielu, dohody spoluvlastníkov, rozhodnutia väčšiny či súdneho rozhodnutia. Spoluvlastník, ktorý je takto ukrátený na svojom užívacom práve nadmerným užívaním iného spoluvlastníka, sa neraz chce domôcť nápravy spôsobenej ujmy. V úvahu prichádza peňažná kompenzácia, označovaná ako "náhrada za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu".
Ťažkosti vznikajú pri kvalifikácii tohto nároku, pretože Občiansky zákonník nezakotvuje normu, ktorá by danú náhradu výslovne priznávala. Je však zrejmé, že náhrade za nadužívanie sa nejaký právny základ musí určiť. Autor sa v článku venuje prípadu, keď jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu, a tým na úkor ostatných spoluvlastníkov. Ukrátenému spoluvlastníkovi patrí voči nadužívajúcemu spoluvlastníkovi peňažná náhrada. Autor sa pýta, ako sa taká peňažná náhrada kvalifikuje, či ako nárok zo spoluvlastníckeho vzťahu, alebo ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. OZ.
Autor dospieva k záveru, že náhrada za oprávnené nadužívanie má základ v titule, ktorý dovoľuje nadužívanie (§ 139 ods. 2 OZ), zatiaľ čo neoprávnené nadužívanie sa má kompenzovať ako bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 prvá alternatíva OZ). Uvedené má význam najmä z hľadiska premlčania jedného či druhého nároku.
Prečítajte si tiež: Podielové spoluvlastníctvo a súvisiace náklady
Všeobecne platí, že ak je cudzia nehnuteľnosť užívaná subjektom odlišným od jej vlastníka bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu, ide o jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.
Pre podielové spoluvlastníctvo je charakteristické, že jednotlivé osoby - spoluvlastníci - majú na konkrétnej veci určitý podiel, ktorý vyjadruje mieru ich účasti na právach a povinnostiach k spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov má právo užívať nehnuteľnosť v takej miere, aká je veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu k celku. Ten spoluvlastník, ktorý nehnuteľnosť neužíva, má voči spoluvlastníkovi užívajúcemu nehnuteľnosť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. To však platí len za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník užíva nehnuteľnosť nad rozsah jeho podielu.
O bezdôvodné obohatenie na strane spoluvlastníka, ktorý rodinný dom užíva, ide preto, pretože je spoluvlastníkom domu len vo výške 1/2 k celku, avšak užíva ho celý, hoci na to nemá právny dôvod. Bezdôvodné obohatenie je obohatený povinný vydať (ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súdna prax uvádza, že v prípade užívania cudzej nehnuteľnosti spočíva obohatenie v možnosti užívať cudziu vec bez platenia za jej užívanie, ktoré užívanie prirodzene nie je možné ako spotrebované plnenie vrátiť. Nárok spoluvlastníka, ktorý rodinný dom neužíva, sa teda vypočíta ako polovica priemerného nájomného, ktoré sa obvykle platí za užívanie obdobného rodinného domu v konkrétnom čase a mieste. Treba tiež pripomenúť, že nárok spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v premlčacej dobe dvoch rokov.
Na druhej strane, spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, môže vynakladať na rodinný dom náklady. Ak spoluvlastník, ktorý rodinný dom užíva, vynaložil finančné prostriedky na opravu strechy, ktorá oprava bola nevyhnutná, vzniká mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči druhému spoluvlastníkovi v pomere podľa výšky podielov, pretože investujúci spoluvlastník plnil aj za neinvestujúceho spoluvlastníka. Keďže ide o majetkové právo, toto podlieha premlčaniu. Ak by však išlo o rekonštrukciu strechy, ktorá nebola nevyhnutná (napr. išlo o použitie modernej a kvalitnejšej strešnej krytiny), vzniká tým bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka až pri zániku podielového spoluvlastníctva.
Pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel.
Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na bezdôvodné obohatenie
Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie.
Zákonnou povinnosťou spoluvlastníka v tejto súvislosti je povinnosť ponúknuť spoluvlastnícky podiel na predaj druhému spoluvlastníkovi. Ide o tzv. predkupné právo. Porušenie tejto povinnosti spôsobuje (relatívnu) neplatnosť právneho úkonu (t. j. zmluvy, ktorou sa spoluvlastnícky podiel previedol). Vzhľadom na skutočnosť, že ide o neplatnosť relatívnu (ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka), musí sa oprávnená osoba - druhý spoluvlastník - neplatnosti dovolať (inak zostane právny úkon platný). Prevádzajúci spoluvlastník predkupné právo druhého spoluvlastníka neporuší vtedy, ak prevádza spoluvlastnícky podiel na blízku osobu.
Spoluvlastník, ktorý má záujem previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, musí teda podiel ponúknuť najskôr ostatným spoluvlastníkom, okrem prípadu, ak by podiel prevádzal na blízku osobu. V rámci ponuky je potrebné určiť lehotu, do ktorej sa má prevod uskutočniť. Keďže právna úprava zákonného predkupného práva spoluvlastníkov neobsahuje takúto lehotu, je potrebné na základe analogie legis (ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka) primerane aplikovať ustanovenia § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Na základe toho potom platí, že ak nebola dohodnutá iná lehota, musí sa prevod uskutočniť do dvoch mesiacov od predloženia ponuky, inak sa predkupné právo spoluvlastníka neuplatní.
Aby sa predišlo možným nezhodám medzi spoluvlastníkmi vyúsťujúcim až do súdnych sporov, je vhodné pomery spoluvlastníkov upraviť už vopred na základe dohody napr. Dohoda by mala upravovať spôsob užívania spoločnej veci, rozdelenie nákladov spojených s užívaním a údržbou, a prípadne aj kompenzáciu za nadmerné užívanie jedným zo spoluvlastníkov.
V prípade, že spoluvlastník nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ktoré určilo rozhodnutie spoluvlastníkov väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, má možnosť brániť sa súdnou cestou.
Prečítajte si tiež: Nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia
tags: #bezdôvodné #obohatenie #podielové #spoluvlastníctvo #judikáty