
Zamestnávatelia často využívajú poskytovanie pôžičiek zamestnancom ako formu sociálnej politiky a zamestnaneckého benefitu. Tieto pôžičky môžu byť úročené alebo bezúročné, návratné alebo nenávratné. Dôležité je správne nastaviť právne a finančné podmienky, vypracovať zmluvu a zohľadniť daňové a účtovné dôsledky. Tento článok sa zameriava na bezúročné pôžičky poskytované zamestnancom, ich podmienky, vzory a daňové dopady v slovenskom právnom prostredí.
Zmluvný vzťah pri poskytnutí pôžičky upravuje Občiansky zákonník (§ 657 a § 658). Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ (zamestnávateľ) dlžníkovi (zamestnancovi) veci určené druhovo, najčastejšie peniaze. Dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Občiansky zákonník vyžaduje reálne odovzdanie peňazí veriteľom dlžníkovi, aby zmluva vznikla.
Zmluva o pôžičke môže byť uzavretá v ústnej alebo písomnej forme. Pre zabezpečenie právnej istoty sa odporúča písomná forma. Pri peňažnej pôžičke je možné dohodnúť úroky ako odplatu za poskytnutie pôžičky, resp. ako odmenu za užívanie požičanej istiny. Ak veriteľ požaduje úrok, musí byť v zmluve dohodnutý. Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dohodnuté úroky nesmú byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška úrokov sa spravidla určuje percentom zo sumy požičaných prostriedkov. Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, týka sa sadzba úrokov ročného obdobia.
Zmluva o pôžičke by mala obsahovať minimálne tieto údaje:
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, samotná pôžička nie je predmetom dane. Toto ustanovenie sa aplikuje v prípade pôžičiek, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi tzv. nenávratnú pôžičku alebo mu odpustí splácanie pôžičky, ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nie je vylúčený z predmetu dane.
Prečítajte si tiež: Aspekty pôžičky prepojenej osobe
Zamestnanecká výhoda spočíva v poskytnutí bezúročnej pôžičky, resp. v poskytnutí pôžičky s nižším úrokom, ako je obvyklý úrok v danom mieste a čase. Predmetom dane je zvýhodnenie zamestnanca plynúce z úroku z poskytnutej pôžičky, ktorý nie je povinný zamestnanec uhradiť (bezúročná pôžička), alebo z rozdielu z nižšieho úroku, ako je úrok používaný v mieste a čase poskytnutia pôžičky obdobného charakteru, a to bez ohľadu na zdroj poskytnutia pôžičky. Ide o nepeňažný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov priamo neupravuje spôsob vyčíslenia nepeňažného príjmu zamestnanca pri poskytnutí bezúročnej pôžičky. Podporne možno aplikovať oznámenie Ministerstva financií SR č. 62/682/1996 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek zamestnávateľom daňou z príjmov fyzických osôb (Finančný spravodajca č. 6/1996) a č. 17361/1997/62 k spôsobu zdanenia peňažného zvýhodnenia plynúceho zamestnancom v súvislosti s poskytnutím pôžičiek, návratných a nenávratných sociálnych výpomocí zo sociálneho fondu daňou z príjmov fyzických osôb (Finančný spravodajca č. 11/1997).
V súčasnosti sa za bežnú cenu úroku považuje priemerný úrok poskytovaný peňažnými ústavmi SR na obdobné účely. Zamestnávateľ je povinný v čase splácania pôžičky vypočítať "fiktívny" úrok z nesplateného zostatku pôžičky a tento ako nepeňažný príjem zdaniť.
Pretože spôsob výpočtu úroku nie je zákonom upravený, v praxi sa používa aj výpočet, pri ktorom sa v menovateli zlomku uvádza 360 dní. Akceptovať možno aj jednorazové zdanenie úroku v čase poskytnutia pôžičky vypočítaného z dlžnej sumy v deň poskytnutia pôžičky bez prihliadnutia na mesačné splátky.
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi 1. februára 2012 bezúročnú pôžičku v sume 6 600 eur. So zamestnancom boli dohodnuté mesačné splátky vo výške 660 eur. V dobe poskytnutia pôžičky a splácania bola stále výška úroku 8 %. Suma pôžičky nie je predmetom dane. Zdaniteľným príjmom zamestnanca je zvýhodnenie vo výške úroku, ktorý zamestnanec nemusí platiť.
Prečítajte si tiež: Legislatíva upravujúca bezúročné pôžičky
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zdanenie všetkých peňažných a nepeňažných zdaniteľných príjmov zamestnanca zo závislej činnosti. Ak nepeňažné plnenie je v príslušnom kalendárnom mesiaci u zamestnanca jeho jediným príjmom od zamestnávateľa alebo bude tvoriť jeho prevažnú časť, pri zdanení sa postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Ak zamestnávateľ nemôže zraziť preddavok na daň ani pri najbližšom peňažnom plnení a zamestnanec požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, nedoplatok dane zrazí zamestnávateľ zamestnancovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak platiteľ dane nemohol zraziť preddavok na daň alebo daň z nepeňažného plnenia, je zamestnanec povinný podať daňové priznanie a daň z toho príjmu zaplatiť. Ak však daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie podľa § 32 zákona, považuje sa daň z nepeňažného plnenia za vysporiadanú.
Podľa § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, je za vymeriavací základ zamestnanca pre platenie poistného na zdravotné poistenie považovaný každý príjem zamestnanca plynúci zo zárobkovej činnosti, poskytnutý zamestnávateľom. V súlade s uvedeným aj všetky príjmy zamestnanca, ktoré podliehajú zdaneniu daňou z príjmov fyzickej osoby, sú u zamestnanca považované za príjmy zo závislej činnosti a sú súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa pre odvody do zdravotných poisťovní.
Vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne je definovaný v § 138 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V súlade s týmto ustanovením sa u zamestnanca za vymeriavací základ považuje každý príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti vymedzenej v § 3 zákona o sociálnom poistení poskytnutý zamestnávateľom. Výnimkou sú príjmy, ktoré nie sú podľa zákona o dani z príjmov predmetom dane, príjmy, ktoré sú podľa zákona o dani z príjmov od zdanenia oslobodené, a taxatívne vymenované príjmy v § 3 a v § 138 zákona o sociálnom poistení.
V praxi je bežné, že spoločnosť s ručením obmedzeným poskytuje bezúročnú pôžičku svojmu spoločníkovi alebo konateľovi. Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka umožňujú uzatvoriť spoločnosti so spoločníkom zmluvu o finančnej pôžičke, pričom úroky nemusia byť dohodnuté. Z hľadiska zákona o dani z príjmov sú príjmy spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným považované za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) a ods. 2 tohto zákona a spoločník sa považuje za zamestnanca. Uvedené platí aj vtedy, ak spoločník nemá so spoločnosťou pracovnoprávny vzťah.
Prečítajte si tiež: SLSP: Podmienky bezúročného úveru
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pôžičku aj zo sociálneho fondu. Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Podľa § 7 ods. 1 písm. d) tohto zákona, sa zo sociálneho fondu môžu financovať aj pôžičky zamestnancom. Adresátmi príspevkov zo sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve sú v súlade s § 7 ods. 2 zamestnanci a ich rodinní príslušníci, pričom za rodinného príslušníka sa považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti podľa zákona o prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.).
Použitie finančných prostriedkov zo sociálneho fondu v prospech zamestnancov sa považuje z daňového hľadiska za príjem zo závislej činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov, okrem príjmu, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený.
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi návratnú pôžičku v sume 1 000 eur zo sociálneho fondu. Po zaplatení 5 splátok s prihliadnutím na nepriaznivú sociálnu situáciu zamestnanca rozhodol o odpustení zostávajúcich splátok vo výške 500 eur. Táto suma sa považuje za dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov a je zdaniteľným príjmom zamestnanca.
Pri poskytovaní pôžičiek zamestnancom je potrebné brať do úvahy obmedzenia platieb v hotovosti podľa zákona č. 394/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov. Znamená to, že pôžička nemôže byť poskytnutá v hotovosti, ak presahuje stanovený limit (aktuálne 5 000 eur).
Nasledujúci vzor obsahuje základné podmienky, ktoré by mali byť zahrnuté v zmluve o bezúročnej pôžičke zamestnancovi.
V [miesto], dňa [dátum]
Podpis veriteľa (zamestnávateľa)
Podpis dlžníka (zamestnanca)
Ak je bezúročná pôžička poskytovaná medzi závislými osobami (napr. spoločnosť a jej spoločník), je potrebné zohľadniť princípy transferového oceňovania podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom je zabezpečiť, aby transakcie medzi závislými osobami boli realizované za rovnakých podmienok, ako by boli dohodnuté medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách.
Ak by poskytnutie bezúročnej pôžičky viedlo k zníženiu základu dane z príjmov (resp. zvýšeniu daňovej straty), správca dane môže základ dane upraviť tak, ako by bol dosiahnutý pri použití trhových úrokov. Nulové úroky však nie sú medzi nezávislými osobami obvyklé.
tags: #bezurocna #pozicka #zamestnancovi #vzor #podmienky