Bilaterálna Pracovná Zmluva: Podmienky a Aspekty

Pracovná zmluva je základným kameňom pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Bilaterálna pracovná zmluva, ako už názov napovedá, je dohoda, ktorá zaväzuje obe strany - zamestnanca aj zamestnávateľa. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákonník práce, upravuje podmienky, ktoré musia byť splnené pre platné uzatvorenie takejto zmluvy a definuje práva a povinnosti oboch strán. Tento článok sa zameriava na podrobné preskúmanie podmienok bilaterálnej pracovnej zmluvy v slovenskom právnom prostredí.

Všeobecné princípy pracovnoprávnych vzťahov

Slovenský Zákonník práce vychádza z niekoľkých základných princípov, ktoré ovplyvňujú všetky pracovnoprávne vzťahy, vrátane bilaterálnych pracovných zmlúv. Medzi tieto princípy patrí:

• Právo na prácu a slobodná voľba zamestnania: Fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé, uspokojivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.
• Súhlas oboch strán: Pracovnoprávne vzťahy môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa.
• Slobodný výber zamestnancov: Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva.
• Práva zamestnancov: Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci.
• Informovanosť zamestnancov: Zamestnanci alebo zástupcovia zamestnancov majú právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti.
• Rovnaké zaobchádzanie: Ženy a muži majú právo na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky.
• Ochrana tehotných žien a matiek: Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav.
• Ochrana zdravia a bezpečnosti pri práci: Zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
• Sociálne zabezpečenie: Zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení.
• Pracovné podmienky pre osoby so zdravotným postihnutím: Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
• Súdna ochrana: Zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, môžu svoje práva uplatniť na súde.
• Kolektívne vyjednávanie a právo na štrajk: Zamestnanci a zamestnávatelia majú právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku.
• Účasť odborov a zástupcov zamestnancov: Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom.
• Závislá práca: Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.

Základné náležitosti pracovnej zmluvy

Pracovná zmluva musí mať písomnú formu a obsahovať nasledovné základné náležitosti:

• Identifikačné údaje: Pracovná zmluva musí obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca.
• Druh práce: V pracovnej zmluve musí byť uvedený druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika.
• Miesto výkonu práce: Pracovná zmluva musí obsahovať údaj o mieste alebo miestach výkonu práce. Ak sa práca vykonáva na viacerých miestach, je potrebné si dohodnúť viaceré miesta výkonu práce. Ak má byť práca vykonávaná na rôznych pracovných miestach, ktoré pri dojednávaní pracovnej zmluvy nie je možné konkrétne vymedziť, je potrebné miesto výkonu práce vymedziť v pracovnej zmluve iným spôsobom podľa podmienok, za akých má byť práca vykonávaná, napríklad vymedzením určitého územného obvodu alebo trasy územného obvodu.
• Deň nástupu do práce: Pracovná zmluva musí obsahovať deň nástupu do práce.
• Mzdové podmienky: V pracovnej zmluve musia byť uvedené mzdové podmienky, vrátane spôsobu odmeňovania, výšky mzdy a ďalších zložiek mzdy.
• Ďalšie podmienky: O ostatných podmienkach má zamestnávateľ právo rozhodnúť sa, akou formou zamestnancovi tieto informácie poskytne - či už samostatne v písomnej podobe alebo ich uvedie priamo v pracovnej zmluve. Všetky informácie, ktoré nie sú podstatnými náležitosťami pracovnej zmluvy, odporúčame upraviť práve v osobitnej písomnej informácii poskytnutej zamestnancovi. Takouto informáciou aj pracovná náplň, ktorá nemusí byť obsiahnutá v pracovnej zmluve, ale môže byť upravená práve v písomnej informácií, prípadne v internom dokumente zamestnávateľa.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť skúšobnú dobu. Jej dĺžka je limitovaná zákonom:

• Maximálna dĺžka: Skúšobná doba je najviac tri mesiace.
• Vedúci zamestnanci: U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov.
• Pracovný pomer na dobu určitú: U zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú nesmie byť skúšobná doba dohodnutá dlhšie ako polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.

Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania

Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s:

Prečítajte si tiež: Zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom

• Pracovným poriadkom
• Kolektívnou zmluvou
• Právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú
• Právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• Ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania
• Vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti

Pracovný pomer na dobu určitú a neurčitú

Pracovný pomer môže byť dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú:

• Doba neurčitá: Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
• Doba určitá: Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.

Delené pracovné miesto

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na zaradení na delené pracovné miesto:

• Písomná dohoda: Dohoda o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto musí byť písomná, inak je neplatná.
• Zastupovanie: Ak nastane prekážka v práci na strane zamestnanca na delenom pracovnom mieste, zamestnanci, ktorí sa s ním delia o pracovné miesto, sú povinní ho zastúpiť, ak tomu nebránia vážne dôvody na ich strane.
• Výpoveď dohody: Dohodu o zaradení zamestnanca na delené pracovné miesto môže zamestnávateľ aj zamestnanec písomne vypovedať.

Práva zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi s pracovným pomerom na určitú dobu alebo s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, ktorého pracovný pomer trvá viac ako šesť mesiacov a ktorému uplynula skúšobná doba, ak bola dohodnutá, na jeho žiadosť o prechod na pracovný pomer na neurčitý čas alebo na ustanovený týždenný pracovný čas.

Vysielanie zamestnancov

Špecifickou oblasťou je vysielanie zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb:

• Vyslaný zamestnanec: Za vyslaného zamestnanca sa považuje hosťujúci zamestnanec dočasne vykonávajúci prácu v Slovenskej republike pri poskytovaní služieb, pričom bežne pracuje v inom členskom štáte Európskej únie.
• Pracovné podmienky: Pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok musia byť pre vyslaného zamestnanca minimálne na úrovni tzv. tvrdého jadra.
• Doba vyslania: Doba vyslania nemôže presiahnuť 12 mesiacov, resp. maximálne 18 mesiacov. Pri dlhodobom vyslaní sa pracovnoprávny vzťah spravuje celým Zákonníkom práce, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou.

Zmeny v Zákonníku práce

V poslednom období došlo k niekoľkým novelizáciám Zákonníka práce, ktoré majú vplyv na pracovnoprávne vzťahy:

Prečítajte si tiež: Nemecké bilaterálne zmluvy a charita

• Obrátené dôkazné bremeno: V prípade súdnych sporov sa prenáša dôkazné bremeno na zamestnávateľa. Táto zmena sa vzťahuje aj na aktuálne prebiehajúce konania.
• Písomná odpoveď na žiadosť zamestnanca: Zamestnávateľ je povinný písomne odpovedať zamestnancovi na jeho žiadosť o predĺženie pracovného pomeru na dobu neurčitú.
• Skúšobná doba pri pracovnom pomere na dobu určitú: Dĺžka skúšobnej doby pri pracovnom pomere na dobu určitú nesmie presiahnuť polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
• Elektronické informácie: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi informácie v elektronickej podobe, ak má zamestnanec k elektronickej podobe informácie prístup, môže si ju uložiť a vytlačiť a zamestnávateľ uchová doklad o jej odoslaní alebo o jej prijatí.
• Sťažnosti zamestnancov: Zamestnanec má právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania a zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu písomne odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

Domácka práca a telepráca

Zákonník práce upravuje aj podmienky domáckej práce a telepráce:

• Dohoda v pracovnej zmluve: Na výkon domáckej práce alebo telepráce sa vyžaduje dohoda zamestnávateľa so zamestnancom v pracovnej zmluve.
• Miesto výkonu práce: V pracovnej zmluve možno dohodnúť, že domácka práca alebo telepráca sa v celom rozsahu alebo sčasti bude vykonávať na mieste, ktoré si zamestnanec určí, ak to povaha práce umožňuje.
• Rozsah domáckej práce alebo telepráce: V pracovnej zmluve možno dohodnúť aj rozsah domáckej práce alebo telepráce alebo minimálny rozsah výkonu práce zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa, ak sa domácka práca alebo telepráca nemá vykonávať len z domácnosti zamestnanca.
• Home office: Home office umožňuje zamestnancovi vykonávať prácu z domácnosti len príležitostne alebo za mimoriadnych okolností.

Práca zo zahraničia

Zákonník práce neurčuje, v akom jazyku musí byť pracovná zmluva vyhotovená. V prípade, ak zamestnanci neovládajú slovenský jazyk a nemajú k dispozícii úradný preklad pracovnej náplne, vzbudzuje to právnu neistotu vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ a porušuje sa zásada článku 2 Zákonníka práce, pretože ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Mzda a výplatné podmienky

• Splatnosť mzdy: Mzda zamestnanca je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
• Výplatný termín: Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve alebo vo výplatných termínoch oznámených podľa § 47a ods. 1 písm. d) ZP.
• Písomná informácia o pracovných podmienkach: V zmysle § 47a ZP je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva.

Miesto výkonu práce pri dohodách

• Uvedenie viacerých miest výkonu práce: V prípade, ak sa u zamestnávateľa vykonáva práca na viacerých miestach, je potrebné, aby si účastníci, ak je to možné, v pracovnej zmluve dohodli viaceré miesta výkonu práce.
• Vymedzenie miesta výkonu práce: Ak má byť práca vykonávaná na rôznych pracovných miestach, ktoré pri dojednávaní pracovnej zmluvy nie je možné konkrétne vymedziť, je potrebné miesto výkonu práce vymedziť v pracovnej zmluve iným spôsobom podľa podmienok, za akých má byť práca vykonávaná, napríklad vymedzením určitého územného obvodu alebo trasy územného obvodu.
• Pracovná cesta: Určenie miesta výkonu práce má význam v súvislosti s cestovnými náhradami pri pracovnej ceste, nakoľko každý výkon práce mimo dohodnutého miesta výkonu práce sa považuje za pracovnú cestu.

Súbeh materskej dovolenky otca a matky

Z možnosti súbežného čerpania materskej otcom aj matkou dieťaťa počas 2 týždňov je vylúčený iný poistenec definovaný v ustanovení § 49 ods. 3 písm. g) t. j. fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu. Do tejto kategórie možno zaradiť mužov, ktorí prevzali dieťa na základe rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a rozvrhnutie pracovného času

Zákonník práce vychádza z premisy, že na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú len tie ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sú explicitne vymedzené v ustanovení § 223 ods. 2.

Rámcová dohoda o cezhraničnej práci na diaľku medzi Slovenskom a Rakúskom

Slovensko a Rakúsko uzavreli rámcovú dohodu, na základe ktorej môže osoba vykonávajúca prácu na diaľku z krajiny svojho bydliska v rozsahu nepresahujúcom 40%, ostať krytá systémom sociálneho poistenia v krajine jej zamestnávateľa. Táto dohoda vstúpila do platnosti 1. júla 2023 a aplikuje sa len medzi Slovenskom a Rakúskom.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a zmluvy

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike je jediná bilaterálna dohoda v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní podpísaná na prezidentskej úrovni. Na základe zmluvy sa preto úplne odstránil proces akademického uznávania.

tags: #bilateralna #pracovna #zmluva #podmienky