
Bilaterálne zmluvy sú dôležitým nástrojom zahraničnej politiky štátov a presadzovania ich záujmov. Poskytujú právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu v rôznych oblastiach, ako sú obchod, technika, sociálna oblasť, kultúra, humanitárna pomoc a právo. Tieto zmluvy sú základným kameňom medzinárodného práva a jeho najdôležitejších inštitúcií. Slovenská republika si uvedomuje význam týchto zmlúv a aktívne buduje efektívnu a komplexnú zmluvnú základňu.
Od svojho vzniku 1. januára 1993 Slovenská republika aktívne budovala svoju zmluvnú základňu. Dôkazom toho je, že Slovenská republika už podpísala 1024 dvojstranných zmlúv a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy odrážajú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. Prijatie Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie malo vplyv na úpravu zmluvnej základne.
Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť svoju medzinárodnú zmluvnú základňu s právom a zmluvami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Táto povinnosť vyplýva z článku 307 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a z článku 6 ods. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia k EÚ.
Slovenská republika pristúpila k revízii svojej zmluvnej základne s cieľom zosúladiť zmluvy s európskym právom alebo ukončiť platnosť zmlúv, ktorých úprava už nie je možná z rôznych dôvodov.
V rokoch 2004 a 2005 bola prioritná pozornosť venovaná skvalitňovaniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu. Počas revízie zmluvnej základne po sukcesii SR do zmlúv bývalej ČSFR, ak druhá zmluvná strana súhlasila, bola revízia ukončená dohodou.
Prečítajte si tiež: Zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom
Medzi bilaterálne zmluvy patria:
Slovenská republika má v rôznom štádiu rozpracovania 54 dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií (ďalej len „bilaterálne investičné dohody“). Cieľom týchto dohôd je podpora prílevu zahraničného kapitálu a vytvorenie spravodlivého právneho rámca pre ochranu investorov a ich investícií.
Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadal modifikáciu existujúcich dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií s tretími krajinami. Proces modifikácie investičnej dohody bol už v roku 2004 v rôznych fázach prípravy.
Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom.
V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť nasledovné zmluvy v oblasti colníctva:
Prečítajte si tiež: Nemecké bilaterálne zmluvy a charita
V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do EÚ bol do konca roka 2005 ukončený proces modifikácie resp. ukončenia platnosti dvojstranných dohôd, ktoré boli v rozpore s legislatívou EÚ.
Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov. Tieto zmluvy sa týkajú rôznych oblastí, ako sú manželské veci, rodičovské práva a povinnosti k spoločným deťom, občianske a obchodné veci.
Pretrvávajú problémy pri plnení dvojstranných zmlúv s niektorými krajinami, napríklad s Ruskou federáciou a Ukrajinou, ktoré sú zapríčinené nečinnosťou justičných orgánov v týchto krajinách. Podobné problémy sa vyskytujú aj pri plnení dvojstranných zmlúv s Kubou, Vietnamom a africkými štátmi.
Medzinárodné zmluvy sú dôležitým nástrojom pre rozvoj medzinárodnej spolupráce a pre zabezpečenie právnej istoty v rôznych oblastiach. Slovenská republika si uvedomuje význam týchto zmlúv a aktívne sa podieľa na ich tvorbe a implementácii.
Ministerstvo vnútra SR vytvára prípravou medzinárodných zmlúv a dohôd všeobecný rámec potrebný na uskutočňovanie cezhraničnej spolupráce.
Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a zmluvy
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný vojenskou vysokou školou), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný policajnou vysokou školou), resp. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní pre zdravotnícke povolanie) rozhoduje o uznaní dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou.
tags: #bilaterálna #zmluva #vzor #dokumentu