Bilaterálne zmluvy: Vzor dokumentu a ich význam v medzinárodných vzťahoch

Bilaterálne zmluvy sú dôležitým nástrojom zahraničnej politiky štátov a presadzovania ich záujmov. Poskytujú právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu v rôznych oblastiach, ako sú obchod, technika, sociálna oblasť, kultúra, humanitárna pomoc a právo. Tieto zmluvy sú základným kameňom medzinárodného práva a jeho najdôležitejších inštitúcií. Slovenská republika si uvedomuje význam týchto zmlúv a aktívne buduje efektívnu a komplexnú zmluvnú základňu.

Vývoj zmluvnej základne Slovenskej republiky

Od svojho vzniku 1. januára 1993 Slovenská republika aktívne budovala svoju zmluvnú základňu. Dôkazom toho je, že Slovenská republika už podpísala 1024 dvojstranných zmlúv a uzavrela 248 mnohostranných zmlúv. Tieto medzinárodné zmluvy odrážajú zahraničnopolitickú orientáciu Slovenskej republiky. Prijatie Slovenska do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie malo vplyv na úpravu zmluvnej základne.

Zosúlaďovanie zmluvnej základne s právom Európskej únie

Vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala zosúladiť svoju medzinárodnú zmluvnú základňu s právom a zmluvami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Táto povinnosť vyplýva z článku 307 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a z článku 6 ods. 2 Aktu o podmienkach pristúpenia k EÚ.

Slovenská republika pristúpila k revízii svojej zmluvnej základne s cieľom zosúladiť zmluvy s európskym právom alebo ukončiť platnosť zmlúv, ktorých úprava už nie je možná z rôznych dôvodov.

Prioritná pozornosť skvalitňovaniu zmluvnej základne

V rokoch 2004 a 2005 bola prioritná pozornosť venovaná skvalitňovaniu zmluvnej základne, najmä s ohľadom na vytvorenie najvýhodnejších podmienok pre medzinárodnú spoluprácu. Počas revízie zmluvnej základne po sukcesii SR do zmlúv bývalej ČSFR, ak druhá zmluvná strana súhlasila, bola revízia ukončená dohodou.

Prečítajte si tiež: Zmluvy medzi Slovenskom a Holandskom

Typy bilaterálnych zmlúv

Medzi bilaterálne zmluvy patria:

  • Zmluvy prezidentskej povahy.
  • Zmluvy z oblasti colníctva, na ktorých príprave sa podieľa Colné riaditeľstvo SR.
  • Zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy.
  • Zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

Dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií

Slovenská republika má v rôznom štádiu rozpracovania 54 dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií (ďalej len „bilaterálne investičné dohody“). Cieľom týchto dohôd je podpora prílevu zahraničného kapitálu a vytvorenie spravodlivého právneho rámca pre ochranu investorov a ich investícií.

Modifikácia dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií

Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie si vyžiadal modifikáciu existujúcich dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií s tretími krajinami. Proces modifikácie investičnej dohody bol už v roku 2004 v rôznych fázach prípravy.

Príklady modifikovaných dohôd

  • Dohoda s USA: Návrh na podpísanie Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických o vzájomnej podpore a ochrane investícií s výkladom bol podpísaný v Bruseli a nadobudol platnosť 14. júla 2004.
  • Dohoda so Srbskom a Čiernou Horou: Dohoda o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola podpísaná 9. novembra 2004 v Bratislave.
  • Dodatkový protokol s Egyptom: Dodatkový protokol k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Egyptskej arabskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bol schválený vládou SR a je pripravený na podpis.
  • Dodatkový protokol s Rumunskom: Dodatkový protokol medzi Slovenskou republikou a Rumunskom k Dohode medzi Slovenskou republikou a Rumunskom o podpore a vzájomnej ochrane investícií bol podpísaný 8. novembra 2005 v Bratislave.
  • Dodatkový protokol s Bulharskom: Dodatkový protokol k Dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bol podpísaný 24. novembra 2005 v Sofii.
  • Dohoda s Kanadou: Vláda SR schválila návrh Dohody medzi Slovenskou republikou a vládou Kanady o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorá nadobudla platnosť 9. marca 1992.
  • Dohoda s Čínou: Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Čínskej ľudovej republiky o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola podpísaná 7. decembra 2005 v Bratislave.

Ďalšie rozpracované dohody

  • Dohoda s Ukrajinou: Návrh sa nachádza vo finálnom štádiu uzavretia.
  • Dohoda s Kórejskou republikou: Dohoda bola podpísaná 27. septembra v Soule a nadobudla platnosť 7. decembra.
  • Dohoda s Marokom: Dohoda bola schválená vládou SR uznesením č. 212/4.4.1995.
  • Dohoda s Bieloruskom: Pripravuje sa materiál s návrhom Dohody na rokovanie vlády SR.

Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má 52 platných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V rôznych štádiách prípravy sa nachádzajú návrhy zmlúv s Nemeckom, Macedónskom a Mexikom.

Zmluvy v oblasti colníctva

V roku 2005 boli uzavreté, resp. nadobudli platnosť nasledovné zmluvy v oblasti colníctva:

Prečítajte si tiež: Nemecké bilaterálne zmluvy a charita

  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o zmene a doplnení Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach, podpísanej 15. mája 1995 v Kyjeve, formou výmeny nôt (platnosť nadobudla 1. januára 2005).
  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 16. novembra 2004, platnosť nadobudla 25. decembra 2005).
  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Bulharskej republiky o vzájomnej administratívnej pomoci v colných otázkach (Plovdiv, 2. marca 2005, platnosť nadobudla 1. júla 2005).
  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Slovinskej republiky o vzájomnej pomoci v colných otázkach (Bratislava, 23. septembra 2004, platnosť nadobudla 27. februára 2005).
  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o úprave vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na hraničných priechodoch, o prekračovaní štátnej hranice na turistických chodníkoch križujúcich štátnu hranicu a o zásadách prekračovania štátnej hranice mimo hraničných priechodov, podpísanej 1. apríla 1999 v Trstenej, uzavretá výmenou nôt (3. februára 2005, platnosť nadobudla 7. februára 2005).
  • Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Izraelského štátu o vzájomnej pomoci v colných otázkach (Jeruzalem, 9. novembra 2005).

Modifikácia dohôd a legislatíva EÚ

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z predvstupového procesu do EÚ bol do konca roka 2005 ukončený proces modifikácie resp. ukončenia platnosti dvojstranných dohôd, ktoré boli v rozpore s legislatívou EÚ.

Zmluvy v oblasti justície

Ministerstvo spravodlivosti je gestorom medzinárodných dvojstranných a mnohostranných zmlúv o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov. Tieto zmluvy sa týkajú rôznych oblastí, ako sú manželské veci, rodičovské práva a povinnosti k spoločným deťom, občianske a obchodné veci.

Problémy pri plnení zmlúv

Pretrvávajú problémy pri plnení dvojstranných zmlúv s niektorými krajinami, napríklad s Ruskou federáciou a Ukrajinou, ktoré sú zapríčinené nečinnosťou justičných orgánov v týchto krajinách. Podobné problémy sa vyskytujú aj pri plnení dvojstranných zmlúv s Kubou, Vietnamom a africkými štátmi.

Dôležitosť medzinárodných zmlúv

Medzinárodné zmluvy sú dôležitým nástrojom pre rozvoj medzinárodnej spolupráce a pre zabezpečenie právnej istoty v rôznych oblastiach. Slovenská republika si uvedomuje význam týchto zmlúv a aktívne sa podieľa na ich tvorbe a implementácii.

Zjednodušenie cezhraničnej spolupráce

Ministerstvo vnútra SR vytvára prípravou medzinárodných zmlúv a dohôd všeobecný rámec potrebný na uskutočňovanie cezhraničnej spolupráce.

Prečítajte si tiež: Slovenský právny systém a zmluvy

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný vojenskou vysokou školou), Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní vydaný policajnou vysokou školou), resp. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ak ide o doklad o vzdelaní pre zdravotnícke povolanie) rozhoduje o uznaní dokladov o vzdelaní vydaných zahraničnou vysokou školou.

tags: #bilaterálna #zmluva #vzor #dokumentu