
Mentálne rotácie, schopnosť predstaviť si, ako by predmet vyzeral v priestore, sú predmetom rozsiahleho výskumu v rôznych oblastiach, od kognitívnej psychológie po fyzioterapiu. Tento článok sa zameriava na preskúmanie výsledkov výskumu mentálnych rotácií a ich aplikácií, s dôrazom na ich vplyv na zdravie, pohodu a kognitívne funkcie.
Chrbtica je prirodzene stavaná na trojrozmerný pohyb, vrátane rotácií a laterálnych vychýlení. Cielené spinálne rotácie spojené s trakciou (koordinované pôsobenie rozptyľujúcich síl na chrbticu) prinášajú preukázateľné benefity pre zdravých aj pre pacientov v rehabilitácii.
Osvedčili sa pri zmierňovaní prejavov skolióz, herniácií platničiek, ako aj pri komplikáciách spojených s neurogénnym črevom u osôb s poranením miechy - zápcha, fekálna i močová inkontinencia či iné tráviace ťažkosti. Trakčné rotácie možno bezpečne aplikovať v rôznych polohách - v stoji, v sede, vo vise, na inverznej lavici či vo vzpore na predlaktí.
Systém cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice predstavuje dlhodobý, predvídateľný a neustále inovovaný zdravotnícko-investičný projekt. Efektívna prevencia zohráva kľúčovú úlohu nielen pri ochrane zdravia obyvateľstva, ale aj pri zabezpečovaní dlhodobej ekonomickej prosperity.
Rotácie chrbtice v kombinácii s trakciou aktivujú biomechanizmy posilňovania, uvoľňovania a prirodzenej automasáže tráviaceho traktu. Tým podporujú lepšie trávenie, znižujú riziko zažívacích ťažkostí a prispievajú k účinnejšej prevencii civilizačných ochorení. Cielené spinálne rotácie v trakcii, vykonávané v optimálnej časovej dimenzii, s vhodnou uhlovou rýchlosťou a po presne stanovenej trajektórii, priaznivo ovplyvňujú nielen funkciu vnútorných orgánov, ale aj metabolickú a regeneračnú aktivitu tkanív v celom organizme.
Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty
Rotačné cvičenia v trakcii môžu efektívne predchádzať bolestiam brucha, zápche a ďalším tráviacim ťažkostiam spojeným so syndrómom lenivého čreva. Pri kolitíde (zápale hrubého čreva, vrátane ulceróznej kolitídy) je pohyb veľmi dôležitý, ale volíme cvičenia, ktoré nezaťažujú ale uvoľňujú tráviaci systém a nespôsobujú ďalší stres pre organizmus.
Penový valec využívame nielen na posilňovanie v trakcii v sede na vertikálnej kladke, ale aj na uvoľňovanie svalov panvového dna - na lokalizáciu účinku volíme požadovanú predo-zadnú polohu sedu na valci (pohyby dopredu-dozadu, do strán alebo len sedíme na valci). Dôležité sú aj:
Doplnkové bezpečné trakčné cvičenie: V sede môžeme využiť samostatnú laterálnu flexiu trupu, no rovnako efektívne je aj cielene aktivovať panvu - buď izolovane, alebo súčasne s úklonom trupu. Takéto prevedenie predstavuje veľmi prínosnú formu trakčnej kinezioterapie.
V prípade, že máte popri ťažkostiach s peristaltikou čriev aj napr. ľavostrannú skoliózu, úklony vykonávame unilaterálne do konvexnej strany (doľava), pričom chrbtica sa posúva doprava. Ide o facilitáciu na konvexnej strane a recipročnú inhibíciu na konkávnej strane. Nádych = expanzia konkávnej (stuhnutej) strany, výdych = facilitácia konvexnej (oslabenej, natiahnutej) strany. Keďže trup je v bilaterálnej trakcii, rozsah pohybov bude prirodzene obmedzený, čo však podporuje cielenejšiu aktiváciu hlbokých štruktúr. V závislosti od zdravotného stavu klienta pridávame aj dychovú techniku - kombináciu bráničného a ventrálno-dorzálneho dýchania. Stredná - neutrálna poloha (východisková poloha) je spojená s bráničným nádychom (360°), pohyby dopredu s dorzálnym výdychom a pohyby dozadu s ventrálnym výdychom.
Biomechanická logika: keď otočíme chrbticu a súčasne uvoľníme vnútrobrušný tlak, naozaj dochádza k rytmickému stláčaniu a uvoľňovaniu brušných orgánov. Parasympatická aktivácia: rotácie a dýchanie majú jasne dokázaný účinok na blúdivý nerv (n. vagus). Vetvy inervujú aj orgány brušnej dutiny, obsahujú menšiu časť vlákien parasympatických (visceromotorických) a väčšiu časť vlákien viscerosenzitívnych, ktoré privádzajú signály z orgánov dýchacieho, tráviaceho systému a srdca. Degenerácia, poškodenie krčnej chrbtice je spojené s narušením nervov a potenciálne závažnými poruchami zdravia srdca a ciev.
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých
Výskum intersexuálnych rozdielov v kognitívnych schopnostiach, vrátane mentálnych rotácií, priniesol zaujímavé výsledky. Štúdia z roku 1990 autorov Hyde, J.S., Fennema, E. , Lamon, S.J. popisuje, že dievčatá sú v matematike úspešnejšie na základných a stredných školách, zatiaľ čo chlapci sú úspešnejší na vysokých školách. Doposiaľ najväčším výskumom v tejto oblasti je celosvetová štúdia 500 000 študentov, ktorá vyvracia predsudky, že chlapci sú v matematických úlohách lepší ako dievčatá. Výsledky poukazujú na to, že aj dievčatá sú rovnako úspešné, stačí ak sú len povzbudzované.
Psychológovia na Villanovej Unniverzite vo Philadelphii zastávali stereotypné myslenie, že dievčatá majú horšie matematické schopnosti a zručnosti ako chlapci, čo bolo následne vyvrátené. Výsledkom výskumu je analýza dvoch medzinárodných Štúdií zo 69 krajín, do ktorých, ale nepatrila Slovenská republika. Výsledky výskumu poukázali aj na ďalší aspekt a to rodovú rovnosť, ktorá poukazovala na to, že čim bola v krajine výraznejšia rodová rovnosť tým mali dievčatá lepšie výsledky z matematiky a cítili sa byť úspešné v matematike rovnako ako ich spolužiaci (chlapci).
Celosvetová štúdia TIMSS a analýza výsledkov Pisa 500 000 študentov vo veku od 14-16 rokov ukázali dobré výsledky v matematike ako u chlapcov tak i u dievčat, avšak chlapci boli viac presvedčení o svojich matematických zručnostiach ako dievčatá. Podľa výsledkov štúdií sa chlapci domievajú, že lepšie znalosti matematiky sú potrebné pre ich kariéru a preto sú vysoko vnútorne motivovaní.
Verdiktom tohto výskumu je, že výkon dievčat v matematike sa nelíši od výkonov chlapcov bez ohľadu na vek, či už hovoríme o 7,10 alebo veku 18 rokov. Slabšie výkony dievčat v tomto výskume boli preukázané na základe rozšírenému predsudku, že v matematike sú rodovo úspešnejší a lepší chlapci. Zistilo sa, že tento predsudok práve zapríčinil horšie študijné výsledky dievčat a nie ich mentálne schopnosti. Dôvodom predsudkov bola práve aj rodinná výchova, ktorá viedla dievčatá neštudovať matematiku, alebo orientovať sa práve na štúdium humanitných predmetov, zatiaľ čo chlapcov viedli skôr k technickým a vedeckým predmetom.
Dôkazom tohto je aj podiel žien na vysokých školách v oblasti literárnych predmetov a humanitných odborov zatiaľ čo mužov je viac vo vedeckých a priemyselných odboroch. Viditeľné orientovanie sa na predmety v škole je už v prvej triede, kedy dievčatá viac inklinujú na jazyky a chlapci na matematiku.
Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia
Otázkou ako vysvetliť prečo sa dievčatá menej zaoberajú matematikou, alebo dokonca nemajú rady hodiny matematiky sa zaoberali vedci Isabelle Régner a Pascal Huguet z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS). Veria, že predsudky, že ženy majú problémy v matematike vplývajú na ich študijné výsledky z matematiky, čomu ale predchádzala slabšia motivácia učiť sa matematiku. Vedci naviazali na americkú štúdiu a ďalej pokračovali v praxi. Do svojho výskumu si vybrali stovku detí vo veku od 10 do 12 rokov. Zadali im test, v ktorom vedci zadali žiakom dve úlohy aby nakreslili postavu. V prvej úlohe predstavili úlohu ako geometrickú postavu, v druhej úlohe ako postavu s charakterom a vlastnosťami. Výsledkom bolo, že dievčatám pri úlohe kde kreslili postavu ako geometrickú darilo horšie, zatiaľ čo chlapci boli podstatne úspešnejší. Naopak v druhej úlohe sa viac darilo dievčatám ako chlapcom. Na základe nasledujúcich rozhovorov so žiakmi vedci konštatovali, že dievčatá mali pocit, že geometrická úloha bola pre chlapcov a úloha na charakter bola vhodná skôr pre ne a preto sa viac usilovali v druhej úlohe. Keď im vysvetlili, že to tak nie je a úlohu zopakovali rozdiely sa vyrovnali. Na záver konštatovali, že dievčatá môžu byť rovnako úspešné aj v geometrických úlohách ako chlapci. Iba deti s poruchami, ako napríklad dyskalkúlia môžu mať problémy v matematike.
Podľa vedcov sa všetko začína už v detstve. Prvopočiatky sú viazané na hry keď sa chlapci hrajú so stavebnými bločkami a autíčkami, keď si rozvíjajú priestorovú orientáciu loptovými hrami, zatiaľ čo dievčatá sa hrajú v dome v kuchynke s bábikami, na nakupovanie, upratovanie a podobne. Hoci tieto hry časom miznú a dievčatá sa začnú hrať spolu s chlapcami ich profesijná orientácia najčastejšie smeruje rodovo zaužívaným stereotypom. Už rodičia by mali svojim deťom dávať možnosť rozhodovať sa pre svoju profesionálnu orientáciu samostatne, mali by ich podporovať a neriadiť smerom rodovo podľa nich zaužívaným a ponúkať im len to čo je štandardné, zaužívané. Tak ako chlapci môžu pracovať ako pedagógovia, alebo študovať a písať literatúru, tak aj dievčatá môžu byť veľmi dobré matematičky, fyzičky, astronómky atď.
Odpoveďou na otázku či sú chlapci prirodzene lepší v matematike ako dievčatá je odpoveď nie. V Spojených štátoch, známy psychológ a profesor na Stanford University, Claude Steele sa zaoberal skutočnosťou, že ženy na štátnych skúškach z matematiky a fyziky majú väčšie ťažkosti než muži. Po tomto zistení uskutočnil svoju štúdiu so simulovanou skúškou, v ktorej predpokladal, že muži a ženy budú mať rovnaké výsledky, ak budú skúšky prezentované neutrálne. Avšak v dôsledku spoločnosti majú ženy zlý obraz o sebe a o svojej vnútornej predispozícii že sú v matematike a fyzike skutočne dobré a úspešne porovnateľne s mužmi. A v dôsledku tohto predsudku v priemere dosahujú v tejto oblasti horšie výsledky. Posledná štúdia PISA podáva zaujímavé výsledky v ktorých dievčatá dosahujú dobrý matematický výkon ako chlapci lenže samé seba považujú v matematike za menej úspešné. Aký môžu mať dôvod na to aby samé seba považovali za menej úspešné keď ich študijné výsledky ukazujú presný opak?
,,Výsledky štátnych a súkromných škôl z matematiky na Slovensku sú na úrovni národného priemeru, štatisticky významne lepšie výsledky dosahujú cirkevné školy," zhodnotil testovanie rezort pod vedením Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS). Nad priemerom z matematiky skončili žiaci Trnavského (54,4 percenta) a Prešovského kraja (54,0 percent), mierne pod priemerom je Banskobystrický kraj (50,6 percenta). V slovenčine boli dievčatá rovnako ako po minulé roky štatisticky úspešnejšie (61,7 percenta) ako chlapci (54,8 percenta).
Podobnej problematike sa venovali výskumníci i v Nemecku. Na prvý pohľad sa zdá, že dievčatá majú v skutočnosti menej matematického talentu ako chlapci. V štúdii Pisa v roku 2012 malo 15-ročných nemeckých chlapcov v priemere 520 bodov v matematike. Dievčatá rovnakého veku dosiahli iba 507 bodov. Nemecko je teda pod medzinárodným priemerom: vo všetkých krajinách OECD, keďže dievčatá zaznamenali v priemere o jedenásť bodov menej ako chlapci. O rok neskôr štúdia Timss, ktorá porovnáva elementárne matematické zručnosti študentov, prezentovala podobné zistenia. Podľa výsledkov mali chlapci v štvrtej triede v priemere 532 bodov, dievčatá len 523 bodov. Vedci si položili otázku prečo to tak v Nemecku je keď v iných krajinách dosahujú rovnako dobré výsledky dievčatá aj chlapci. Prečo sú dievčatá vo výsledkoch z matematiky v Nemecku slabšie? Nemeckí výskumníci vo veľkej miere súhlasia s tým, že dievčatá si pravdepodobne menej dôverujú v matematike čo vychádza zo stereotypného ponímania matematiky ako mužskej domény.
Autori Casey, M. B.,Nuttall, R. L.,Pezaris, E. (1997) svoju štúdiu zamerali na preskúmanie mentálnej rotácie, matematickej úzkosti a matematickej sebadôvery študentov v kontexte školskej úspešnosti v predmete matematika. Matematická sebadôvera bola skúmaná ako mediátor (sprostredkovateľ) intersexuálneho rozdielu v matematickom teste. Výsledok testu ukázal, že neexistujú priame účinky pohlavia na úspešnosť v matematickom teste. Mentálna rotácia a matematická sebadôvera sa ukázali ako nepriame účinky školskej úspešnosti v predmete matematika.
Štúdia amerického časopisu Science, poukazuje na to, že úspešnosť v matematike čiže porozumenie matematiky a aplikačný aspekt poznatkov z matematiky je nezávislá na pohlaví, pretože v emancipovaná krajinách, ako je Švédsko a Nórsko, kde tento predsudok vymizol sú v oblasti matematiky úspechy dievčat a chlapcov približne rovnaké. Rovnako je to s jazykmi a literatúrou kde chlapci dosahujú rovnako dobré výsledky ako dievčatá, pretože v týchto krajinách nepovažujú jazyky a umenie za doménu ženskú a chlapci sú rovnako povzbudzovaní ako dievčatá. To však neznamená, že chlapci prirodzene majú lepší prístup k číslam. Pretože existujú krajiny, kde výsledky rovnakých výskumov vyzerajú veľmi odlišne. Podľa Timssa dievčatá prevyšujú počet chlapcov v štyroch krajinách, v Rusku, na Taiwane, v Singapure a v Turecku. Na Novom Zélande dosiahli rovnaké výsledky v matematike obe pohlavia rovnaké. Podľa štúdie PISA islandské dievčatá jasne dosahovali v matematike lepšie študijné výsledky ako ich spolužiaci (chlapci) rovnakého veku.
V pedagogickej praxi sa stretávame s tým, že aj učitelia základných a stredných škôl a rodičia študentov často tvrdia, že matematika je pre chlapcov a literárne predmety pre dievčatá. Toto tvrdenie však v žiadnom prípade nie je založené na vedecky dokázaných štúdiách. Je to predsudok, ktorý ani nevysvetľuje ani ospravedlňuje nedostatočné zastúpenie ženského pohlavia vo svete inžinierstva, alebo v prírodných vedách na univerzitách.
Výskumníci uvádzajú, že to je dôkaz prístupu učiteľov k žiakom bez ohľadu na ich pohlavie. Boaler (1997) si vo výskume položil otázku: ,,Líšia sa chlapci a dievčatá v preferencii toho, čo chcú vedieť a ako?“ Zistil rozdiel len v tom, ako sa vyučuje matematika. Dievčatá podávali horší výkon, keď sa matematika učila tradičným spôsobom (učebnice) ako v projektovom vyučovaní. Chlapci, aj keď preferovali diskusiu, sa lepšie a ľahšie adaptovali na tradičný spôsob, ktorý si vyžadoval memorovanie abstraktných faktov a pravidiel.
Z výsledkov výskumu môžeme skonštatovať, že keď majú dievčatá rovnaké príležitosti, sú povzbudzované tak dokazujú rovnako dobré výsledky ako chlapci. Vedomie faktu, že neexistujú intersexuálne rozdiely v schopnosti naučiť sa matematiku je nevyhnutná informácia pre učiteľa, ako hlavného sprostredkovateľa učiva. Možno, že chlapci sú lepší v geometrii, pretože majú lepšie priestorové vnímanie, ale dievčatá majú pragmatickejšiu inteligenciu a preto môžu byť lepšie v algebre. Dievčatá môžu byť úspešné v matematike rovnako ako chlapci. Nutnosťou je tiež správna podpora s dobrými matematickými učebnými knihami a v neposlednom rade učiteľmi.
Audiovizuálna povaha digitálnych hier priam pobáda ku skúmaniu pôsobenia hrania na ukazovatele vizuálnej pozornosti. Pri vizuálnej pozornosti ešte diferencujeme medzi jej priestorovými aspektmi, ktoré zahŕňajú schopnosť riadiť pozornosť vo vizuálnom poli, identifikovať objekty záujmu a ignorovať tie podnety, ktoré sú rozptyľujúce alebo nepotrebné, temporálnymi (časovými) aspektmi vizuálnej pozornosti a kapacitou pozornosti.
Jedným z priestorových aspektov vizuálnej pozornosti, ktorý sledujú výskumníci, je oblasť, v rámci ktorej majú ľudia ťažkosti ignorovať rozptyľujúce objekty určené ako vzdialenosť medzi cieľovým podnetom a rozptyľujúcimi podnetmi (v angl. crowding area). Jej rozsah je indikátorom vizuálnej selektívnej pozornosti. Čím bližšie je rozptyľujúci podnet k cieľovému podnetu alebo čím je počet rozptyľujúcich podnetov vyšší, tým náročnejšia je identifikácia cieľového podnetu. Menšia „crowding area“ vedie k lepšej schopnosti zamerať pozornosť na relevantný cieľ. Hráči akčných hier dosiahli lepšie výsledky než tí, ktorí akčné hry nehrávajú, dokázali lepšie tolerovať rozptyľujúce objekty v menšej oblasti. Následne boli tí, ktorí nehrávajú akčný žáner hier, trénovaní v hraní tohto žánru počas tridsať hodín s intenzitou minimálne päť hodín za týždeň a ich „crowding area“ sa zmenšila v porovnaní s predbežným testovaním aj kontrolnou skupinou.
Ďalším testom pozornosti je užitočné zorné pole (angl. useful field of view), ktoré je indikátorom periférnej pozornosti a odráža schopnosť rozoznať cieľ bez odklonenia zraku od cieľového podnetu. V jednej z úloh majú participanti zamerať pozornosť na fixačný bod v strede obrazovky, od tohto bodu sa rozprestierajú lúče a na niektorom z lúčov leží cieľový objekt. Nasleduje farebné maskovanie, po ktorom sa objavia iba lúče a participant má určiť, na ktorom lúči predtým ležal zobrazený objekt. Hráči akčných hier vykazovali v dvoch výskumoch Greena a Bavelierovej presnejšiu detekciu cieľových objektov než tí, ktorí žáner nehrávajú.
Častým testom na priestorovú pozornosť je niektorá z úloh na vyhľadávanie objektov (v angl. visual search), keď je potrebné napríklad medzi písmenkami „b“ vyhľadať „d“. Pri týchto úlohách sa meria reakčný čas a presnosť vyhľadávania. Vo výskume Castela a kol. vykazovali hráči akčných hier v ľahkej aj ťažkej verzii testu lepšie reakčné časy, ale nie lepšiu presnosť.
Skúmanie temporálnych aspektov vizuálnej pozornosti zahŕňa inhibíciu návratu (angl. inhibition of return), keď má účastník výskumu v úlohe určiť, na ktorej strane od stredového fixačného bodu je cieľový objekt, pričom vodidlo zvádza jeho pozornosť na jednu zo strán. Je jednoduchšie identifikovať objekt, ktorý bol na tej strane ako vodidlo (lebo ono tam naviedlo jeho pozornosť). Zaujímavé je, že ak je čas medzi vodidlom a cieľom viac než 200 - 300 ms, nastáva opačný efekt: cieľ je identifikovaný ľahšie na tej strane, kde vodidlo nebolo. Práve tento efekt sa nazýva inhibícia návratu. Vo výskume Castela a kol. v tejto úlohe hráči akčných hier dosiahli rýchlejšie reakčné časy než nehráči (akčných hier).
Iným testom na časové aspekty vizuálnej pozornosti je spätné maskovanie (angl. backward masking). Maskovanie odkazuje na redukciu alebo elimináciu viditeľnosti podnetu prezentáciou druhého krátko trvajúceho stimulu. Hráči akčných hier podliehali spätnému maskovaniu do menšej miery, preto existuje predpoklad, že majú väčšie pozornostné zdroje.
Vedcov z University of Toronto zaujímalo, či zmizne priepasť medzi mužmi a ženami v schopnosti mentálnych rotácií (schopnosť predstaviť si, ako by predmet vyzeral v priestore), ak budú ženy trénovať hranie akčných hier, keďže vo všeobecnosti lepšie výsledky v takýchto úlohách vykazujú muži. Probandi (muži aj ženy) hrali desať hodín (v priebehu dvoch týždňov) Medal of Honor, pred aj po hraní testovali ich schopnosti mentálnej rotácie.
Takto spísané vyzerajú vplyvy hrania výborne a prínosne. Kriticky mysliaci študenti ale musia mať na pamäti niekoľko limitov prezentovaných výsledkov. Prezentované boli len izolované výsledky výskumov, je možné, že pri rozsahu poznania danej oblasti a s neustálym pokrokom skúmania sa niektoré z nich časom ukážu ako neaktuálne, kým iné, nové relevantné poznatky neustále pribúdajú. Ako pri iných výskumných témach každý dizajn výskumu do určitej miery stiera individuálne rozdiely, tak aj v tomto prípade si výskumníci musia dať pozor predovšetkým na hráčske skúsenosti. Teda je na mieste byť veľmi obozretní v prípade potenciálnych neplánovaných premenných, ktoré môžu výsledky skresliť.
Zlepšenie v úlohe môže spôsobiť optimalizácia vizuálnych procesov, dizajn úlohy, intenzita tréningu, privyknutie na úlohu, nevyvážená kvalita experimentálnej a kontrolnej hry, napríklad ak je jedna z nich staršia a technicky nie je porovnateľná s tou druhou. Špeciálne pri meraní kognitívnych schopností je potrebné zabezpečiť, aby pri výskume nerelevantné faktory nevyčerpávali kognitívne zdroje participanta, napríklad vyrušenie počas úlohy alebo gamifikačné prvky, ktoré môžu odvádzať pozornosť od samotnej úlohy. Participanti tiež môžu podľahnúť určitej verzii placebového efektu, keď sa budú viac snažiť (a teda budú mať aj lepšie výsledky), lebo budú veriť, že hranie zlepšilo ich schopnosti. Do skupiny „nie hráči akčných hier“ môžu výskumníci nevedomky zaradiť hráčov iných žánrov hier, ktorých hráčske skúsenosti môžu ovplyvniť výsledok. Iný žáner než akčný má tiež dosah na kogníciu hráčov, napríklad strategické hry alebo puzzle. Navyše by bolo prínosné študovať aj rozdiely v samotných subžánroch akčných hier.
Pokiaľ ide o samotné výsledky výskumov, nie je známe, či sú lepšie reakčné časy dôsledkom zlepšenia pozornosti, alebo len hráči majú lepšiu koordináciu oko-ruka. Pri tejto téme sa tiež vynára otázka, či nás robia hry v určitých oblastiach schopnejšími, alebo len schopnejší v týchto oblastiach takéto hry prirodzene preferujú. Na jednej strane hranie hier môže viesť k zlepšeniu uvedených kognitívnych aspektov, lebo ak opakovane vykonávame nejakú činnosť, väčšinou tréning vedie k zlepšeniu v danej úlohe. No na druhej strane takýto benefit z tréningu sa málokedy transformuje do iných oblastí (než sú tie, ktoré sme trénovali), respektíve v prípade hier je nevyriešenou otázkou, či sa takéto benefity prenášajú aj do reálneho života. Napríklad, či schopnosť rozlíšiť málo výrazný objekt na šedom pozadí vo virtuálnom prostredí môže byť ekvivalentom k výhode pri šoférovaní automobilu v hmle. Autori túto problematiku nazývajú limitovaný transfer tréningu (angl. limited transfer of training).