Cervikokraniálny syndróm: Príčiny, príznaky, diagnostika, liečba a rehabilitačné cvičenia

Cervikokraniálny syndróm (CCS) a cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm) sú zdravotné stavy, ktoré postihujú krčnú chrbticu a môžu mať vážny dopad na kvalitu života a pohodlia. V dnešnom článku sa priblížime bližšie k tomuto záhadnému a často prehliadanému zdravotnému problému.

Čo je cervikokraniálny syndróm (CC syndróm)?

Názov tohto syndrómu je odvodený od latinských slov označujúcich krk a lebku. Ide o bolestivý syndróm v mieste spojenia lebky a krčnej chrbtice, alebo aj cervikokraniálne spojenie. Typická pre tento syndróm je bolesť v šiji vyžarujúca do zadnej strany hlavy, prípadne aj do spánkov, temena a čela. Jednou z príčin je opotrebovanie respektíve degeneratívne zmeny hornej časti krčnej chrbtice. Ďalšou príčinou bolesti môže byť stuhnuté svalstvo, nevhodná poloha či náklon chrbtice v oblasti jej prechodu do lebky a takisto opuch mäkkých tkanív, ako reakcia na nesprávne alebo jednostranné zaťažovanie hornej časti tela, ktoré vedie k dráždeniu lebečných nervov, čo vedie k bolesti. Telo na útlak nervov reaguje vznikom spazmu, ktorý má danú oblasť spevniť a chrániť, no zároveň obmedzuje prietok krvi do mozgu, čo sa môže prejavovať bolesťami hlavy.

Čo je to cervikobrachiálny syndróm (CB syndróm)?

Podobne ako pri cervikokraniálnom syndróme, aj v tomto prípade ide o bolesť, ktorej zdrojom je krčná chrbtica. Rozdiel je však v tom, že bolesť vystreľuje do ramena a odtiaľ aj do ruky a prstov na ruke. Cervikobrachiálny syndróm je častou príčinou bolesti či tŕpnutia ruky, prstov a ramena.

Príčiny cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu

Cervikokraniálny syndróm môže byť spôsobený rôznymi faktormi. Moderný životný štýl, vrátane dlhého sedenia pred počítačom a používania mobilných zariadení, často prispieva k jeho vzniku. Dlhodobé sedenie v nesprávnej polohe, napríklad pri práci na počítači, aktivity pri ktorých je hlava v dlhodobom záklone a zlá pozícia hlavy počas spánku môže spôsobiť preťaženie krčnej chrbtice a spôsobiť zvýšené svalové napätie s následnou tvorbou spúšťových bodov (trigger points). Dôsledkom predsunutého držania hlavy môže dôjsť ku vzniku blokád atlanto-okcipitálneho skĺbenia (medzi lebkou a prvým krčným stavcom), atlanto-axiálneho skĺbenia (medzi prvým a druhým krčným stavcom), facetových (medzistavcových) kĺbov a zníženiu ruzsahu pohyblivosti krčnej chrbtice.

Traumatické udalosti, ako napríklad úrazy krčnej chrbtice pri dopravných nehodách (whiplash), môžu priamo poškodiť štruktúry krčnej chrbtice vrátane stavcov, medzistavcových platničiek, väzov a nervov. Je dôležité si uvedomiť, že príznaky sa niekedy nemusia objaviť bezprostredne po úraze, ale až s časovým odstupom. Stres, depresia a úzkosť môžu viesť k zvýšenému svalovému napätiu v oblasti krku a ramien. Oslabené svaly krku a lopatiek môžu prispieť ku vzniku CCS, pretože nedokážu udržiavať správnu polohu chrbtice. S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným degeneratívnym zmenám v krčnej chrbtici, ako je dehydratácia medzistavcových platničiek, tvorba kostných výrastkov (osteofytov) a zúženie priestoru pre nervové korene. Svaly s tendenciou k skráteniu: vrchné vlákna trapézového svalu (m. trapezius pars ascendens), zdvíhač lopatky (m.levator scapulae), veľký prsný sval (m. pectoralis major), malý prsný sval (m. Tieto svalové dysbalancie medzi skrátenými a oslabenými svalmi vedú ku kyfotickému držaniu tela, protrakcií ramien a predsunu hlavy.

Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu

Vznik cervikobrachiálneho syndrómu: Dlhodobé preťaženie jednostranným pohybom, nedostatok pohybu a nevhodné postavenie hlavy, napríklad pri práci za počítačom, to všetko môže viesť k vytvoreniu tohto syndrómu. Pohyb je pre zdravé a funkčné telo základ. Avšak nezáleží len na množstve pohybu, ale takisto na spôsobe a jeho rozmanitosti.

Príčiny bolesti krku: Bolesti v oblasti krku môžu mať veľa rôznych príčin, ale najčastejšie sa pripisujú tieto symptómy zlému držaniu tela, čo môže mať za dlhodobý následok aj vysunutie platničky . Dôvodom na bolesti ale môžu byť aj psychické a duševné konflikty, stres, strach a pod. Prievan môže iritovať povrchové nervy pod kožou, čo má za následok stuhnutie lokálnych svalov a bolesti. Na takýto nečakaný pohyb často reagujú svaly stuhnutím. Okrem už spomenutých príčin, v pozadí bolesti v krčnej oblasti môžu byť aj nehody, úrazy, alebo aj vážne ochorenia (napr. meningitída, reumatoidná artritída). Ak má niekto stanovenú osteoporózu alebo má skoliózu, tiež to môže byť príčinou bolesti. Často v pozadí bolesti krčnej chrbtice je vážnejšia diagnóza, hernia disku (tzv.vyklenutie medzistavcovej platničky).

Prejavy cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu

Prejavy cervikobrachiálneho syndrómu: Prejavom CB syndrómu je hlavne bolesť vystreľujúca do ramena a ruky a tŕpnutie prstov na ruke. Ďalej obmedzená hybnosť ramena a krčnej chrbtice, čo je zapríčinené blokádou krčných stavcov Bolesť sa zhoršuje pri pohybe hlavy, dokonca pri kašľaní a kýchnutí. Pacienti zväčša bolesť kompenzujú naklonením hlavy na stranu, prípadne držia jedno rameno vyššie ako druhé. Svalový tonus v oblasti šije a krku je zvýšený a objaviť sa môžu aj spazmy. Keďže ruka je inervovaná nervami, ktoré vychádzajú z oblasti krčnej chrbtice, akýkoľvek útlak týchto nervov sa prejaví bolesťou nielen krku samotného, ale aj ruky. Od lokalizácie blokády krčných stavcov bude závisieť aj miesto tŕpnutia, keďže z krčnej chrbtice vedú nervy do pleca, celej paže až k prstom na ruke a tŕpnutie je jedným z neurologických prejavov útlaku nervu. V prípade stavca C4 sa bolesť prejaví hlavne v šiji, C5 zasiahne oblasť pleca a ramena, C6 sa prejaví ako tŕpnutie palca, C7 tŕpnutie ukazováka a prostredníka, C7 a Th1 (1.stavec hrudnej chrbtice) tŕpnutie malíčka.

Prejavy cervikokraniálneho syndrómu: Typickým prejavom narušenia štruktúry alebo obmedzenej funkcie v organizme je bolesť. Bolesť do daného miesta vysiela mozog, ktorý momentálny stav vyhodnotí ako rizikový. Útlak nervov predstavuje pre mozog vysoký stupeň ohrozenia, nakoľko je ich poškodenie nezvratné a ovplyvňuje funkcionalitu tela. Najčastejšie sa pri tomto syndróme objaví ťažko zaraditeľná bolesť hlavy a záhlavia a priebeh tohto ochorenia býva paroxyzmálny, čo znamená, že sa obdobie intenzívnych ťažkostí strieda s obdobím malých ťažkostí. Bolesť hlavy má mnoho príčin a nemusia hneď znamenať, že trpíte práve týmto syndrómom. Ak sa bolesť hlavy opakuje a vracia, obráťte sa na lekára, ktorý vylúči iné príčiny bolesti. Jednou z častých príčin bolesti hlavy môže byť problém v krčnej chrbtici. Závraty, nevoľnosť až zvracanie. Bolesť záhlavia je typickým prejavom CC syndróm, keďže to je miesto napojenia lebky na chrbticu. Príčina tkvie v krčnej chrbtici a bolesť sa najčastejšie vyskytuje práve v záhlaví, ale tiež na temene a na spánkoch. Bolesť sa môže vyskytovať na oboch stranách, lebo iba na jednej.

Medzi najčastejšie príznaky cervikokraniálneho syndrómu patria: bolesti hlavy, pocity závratu, pretrvávajúca únava a obmedzená pohyblivosť krku. Tieto príznaky môžu sťažiť vykonávanie bežných denných úloh, prácu a celkovo znížiť radosť zo života.

Prečítajte si tiež: Liečba Sudeckovho syndrómu

Bolesť hlavy a krčnej chrbtice: bolesti často začínajú v oblasti krku a šíria sa smerom do zadnej časti hlavy (okcipitálna oblasť). Pacienti ich môžu opisovať ako tupú, pulzujúcu alebo zvieravú bolesť. Intenzita bolesti sa môže líšiť a často sa zhoršuje pri pohybe hlavou alebo pri dotyku svalov na krku. Niekedy môže byť bolesť hlavy lokalizovaná len na jednej strane . Závraty a nestabilita: môžu byť spôsobené narušením proprioceptívneho systému v krčnej chrbtici, ktorý je zodpovedný za vnímanie polohy tela a rovnováhu. Tieto závraty sú často spojené s prítomnosťou bolesti krku. Pískanie v ušiach - Tinnitus, ktorý sa prejavuje ako zvonenie, šumenie alebo pískanie v ušiach, môže byť ďalším sprievodným príznakom. Poruchy zraku: rozmazané alebo dvojité videnie. Obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice a stuhnutosť: pacienti často pociťujú zvýšené svalové napätie, stuhnutosť a obmedzený rozsah pohybu krku. Bolesť môže niekedy vyžarovať aj do ramien a hornej časti chrbta - zväčša pri poruchách aj dolných segmentov krčnej chrbtice. Medzi ďalšie možné príznaky patria: únava, problémy s prehĺtaním (pocit hrče v krku), bolesti tváre a uší, závraty, mozgová hmla (problémy s koncentráciou a myslením), zrýchlený srdcový tep, gastrointestinálne problémy, poruchy spánku a v niektorých prípadoch aj krepitácie (pukanie alebo škrípanie) v krku pri pohybe.

Štádiá cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu

Aj v prípade tohto syndrómu rozlišujeme dva základné štádia syndrómu podľa priebehu a intenzity. Akútne štádiumAkútny stav nastane náhle vplyvom nevhodného a/alebo prudkého pohybu či ako dôsledok nevhodnej polohy hlavy. Prejaví sa bolesťou a obmedzenou hybnosťou prípadne inými prejavmi ako je tŕpnutie a kompenzačné držanie hlavy. Prítomné môžu byť aj spazmy, ktoré danú oblasť chránia pred ďalším poškodením, zároveň však obmedzujú prietok krvi. Chronické štádiumChronické znamená, že trvá dlhšie alebo sa pravidelne opakuje. Priebeh nastupuje pozvoľna a pomalšie, alebo tiež náhle, no jeho odznenie trvá dlhšie ako v prípade akútneho štádia.

Rozlišujeme dve základné štádia cervikokraniálneho syndrómu - akútne a chronické.Akútne štádiumAkútna bolesť v cervikokraniálnej oblasti je väčšinou vyvolaná prudkým pohybom hlavy, preťažením krčnej chrbtice, prechladnutím a nevhodnou polohou pri spánku. Prejaví sa ako obmedzená hybnosť chrbtice - predklon (flexia), záklon (extenzia), rotácia a úklon do strán (lateroflexia). V niektorých prípadoch sa objaví obmedzenie iba do jednej z týchto strán a v niektorých je zas pohyb obmedzený do viacerých alebo aj všetkých strán. Objavia sa spazmy svalov krku a reflexné zmeny v oblasti postihnutého segmentu. V niektorých prípadoch sa objavia stvrdnutia v svaloch bolestivé na dotyk, tzv. myogelózy. Chronické štádiumPre toto štádium je typická bolesť, ktorá prichádza postupne, alebo aj náhle, ale iba veľmi pomaly ustupuje. Na rozdiel do akútneho stavu sú však spazmy, obmedzená hybnosť či stvrdnutia skôr výnimočné.

Diagnostika cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu

Keďže bolesť krku a ramena môže mať mnoho príčin, napr. reumatická artritída, správna diagnostika a následne liečba je veľmi dôležitá. V mnohých prípadoch je bolesť spôsobená podráždením kĺbov a väzov, inokedy je zas na príčine prudký pohyb či prílišná námaha, ktoré vedú k bolestivému stiahnutiu svalu. Príčinou môže byť pricviknutý nerv, natiahnuté svaly ramenného pletenca, zápal šliach a mnohé iné. Lekárske vyšetrenie prebieha najskôr palpačne a dôkladnou anamnézou, vyšetrením rozsahu pohybu a analýzou bolestivosti jednotlivých pohybov a rozsahu. V prípade potreby sa vykonajú aj zobrazovacie vyšetrovacie metódy, ako RTG či MRI.

Diagnostika cervikokraniálneho syndrómu pozostáva z niekoľkých krokov. Najskôr pacient poskytne lekárovi anamnézu - trvanie bolesti a možné príčiny - pohyb, úraz, ap. Následne lekár vyšetrí pacienta palpačne a zistí mieru tuhosti krčných svalov, ako aj prítomnosť spaziem a stvrdnutí. Zároveň lekár skontroluje funkčnosť krčnej chrbtice, to znamená rozsah pohybu vo všetkých smeroch. Ak do 4 týždňov od diagnostiky nezaberie rehabilitácia a farmakologická liečba, lekár pristúpi k ďalším krokom, a to zobrazovacím vyšetreniam, ako je RTG a MRI, aby sa zistili iné možné príčiny pretrvávajúcej bolesti.

Prečítajte si tiež: Raynaudov syndróm: Máte nárok na invalidný dôchodok?

Liečba cervikokraniálneho a cervikobrachiálneho syndrómu

Podobne ako aj pri akomkoľvek inom bolestivom syndróme, je nutné dodržať pokojový režim a nenamáhať postihnutú oblasť polohou hlavy alebo pohybmi, ktoré bolesť zhoršujú. Zároveň je dobré čím skôr začať s uvoľňovacími technikami, polohami a cvikmi, ktoré danú oblasť šetrne zaťažia, prekrvia a uvoľnia. Farmakologická liečba môže dočasne uľaviť od symptómov ako je bolesť, tuhosť svalov, prípadne zápal, no len samotné lieky daný problém nevyriešia. Odporúča sa lieky kombinovať s rehabilitáciou či odborným manuálnym uvoľnením. Medzi najčastejšie používané lieky patria analgetiká (lieky proti bolesti), nesteroidné antiflogistiká a lieky na uvoľnenie svalov.

Liečba cervikokraniálneho syndrómu: V prípade pretrvávajúcej bolesti musí pacient prejsť do šetrného fyzického režimu, to znamená obmedziť sedenie za počítačom, prípadne pohyby, ktoré bolesť spôsobujú. Zabezpečiť pre krčnú chrbticu suché teplo a krátkodobo je možné podávanie analgetík, nesteroidných reumatík (ibuprofen a paracetamol) a lieky na uvoľnenie svalov.

Analgetiká: Mnoho ľudí a odborníkov odsudzuje používanie analgetík, teda liekov proti bolesti pri problémoch pohybového aparátu. Avšak majú svoje opodstatnenie. Nielenže pomôžu pacientovi zvládnuť náročné obdobie, ale takisto môže pacient predísť vzniku reflexných spazmov a abnormálneho držania hlavy a krku. Nesteroidné antiflogistiká: Ide o nesteroidné protizápalové látky s analgetickými, antipyretickými (proti horúčke) a protizápalovými účinkami. Inými slovami tieto látky znižujú bolesť, horúčku a zápal. Najčastejšie používané lieky tejto kategória sú acylpyrín a ibuprofen. Myorelaxanciá: Látky uvoľňujúce spazmy a uvoľňujú priečne pruhované svaly (kostrové svaly, ktoré ovládame vôľou). Pri všetkých spomínaných typoch liečiv sa odporúča iba krátkodobé užívanie v prípade akútneho prepuknutia bolesti a je nevyhnutné ich kombinovať s inými typmi liečby - fyziotrerapeutická a zmena pohybových návykov.

Kedysi sa v prípade bolesti či úrazu odporúčal úplný kľudový režim, dnes však vieme, že aj postihnutú oblasť je dobré zaťažiť vhodným spôsobom tak, aby boli svaly a všetky ostatné tkanivá prekrvené a udržané aspoň v obmedzenom pohybovom režime. V prípade, že danú oblasť úplne znehybníme, mozog vyhodnotí, že svaly v danej oblasti sú nepotrebné a začne ich odbúravať. Pohybom však nielenže stimulujeme svaly, ale napomáhame takisto prietoku krvi a lymfy, ktoré v procese uzdravenie zohrávajú dôležitú úlohu.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Rehabilitácia: Ak problémy pretrvávajú dlhodobo a opätovne sa vracajú je nevyhnutné, aby pacient podstúpil dôkladnú fyzioterapeutickú rehabilitáciu, doplnenú o uvoľňovacie techniky, mäkké techniky, masáž bolestivých spúšťacích bodov (trigger-pointov). Zároveň sa odporúča, aby sa pacient naučil ako cvičiť doma sám a zmeniť svoje pohybové návyky, pretože len pravidelným a vhodným pohybom je možné tento syndróm zvrátiť.

Fyzioterapia zohráva kľúčovú úlohu v manažmente cervikokraniálneho syndrómu. Jej cieľom je identifikovať a riešiť hlavné príčiny vzniku symptómov, zmierniť existujúcu bolesť, obnoviť narušenú funkciu a predchádzať opakovaniu problémov v budúcnosti. Manuálna terapia a špecificky zamerané terapeutické cvičenia sú považované za základné prístupy vo fyzioterapii tohto syndrómu, pričom štúdie potvrdzujú ich prínos pri znižovaní bolesti a zlepšovaní celkového stavu pacientov .

Ako pomáha fyzioterapia pri CB syndróme? Ako pri všetkých problémoch pohybového aparátu, aj v tomto prípade je na mieste navštíviť fyzioterapeuta. Ten vykoná analýzu vášho držania tela a pohybov, ktoré bežne vykonávate a navrhne úpravy. Zároveň vám odporučí cviky, ktorými posilníte, uvoľníte a prepojíte v pohybe jednotlivé partie tak, aby sa telo hýbalo funkčne a zdravo. Zároveň sa naučíte, ako so svojím telom pracovať aj doma.

Ako pomáha fyzioterapia pri CC syndróme? Prepojenie hlavy a krčnej chrbtice je náchylné na mnohé problémy, či už ako dôsledok nedostatku pohybu, nevhodného pohybu, nevhodnej polohy hlavy či degeneratívnych zmien vo vyššom veku. Vo všetkých spomínaných prípadoch je fyzioterapia vhodnou metódou ako zvrátiť zdravotné riziko. Fyzioterapeut vám pomôže odhaliť príčinu problémov a následne vám pomôže vyskladať rehabilitačný režim, naučí vás ako správne cviky prevádzať a teda bezpečne cvičiť aj doma. Aktívnu časť, teda samotné cvičenie, môže fyzioterapeut obohatiť aj o uvoľňovanie svalstva manuálnymi technikami.

Dôkladná diagnostika - keďže sa jedná o bolesti hlavy, najskôr musia byť vylúčené všetky závažné ochorenia (malignita, trauma…). Následne zisťujeme, či je pôvod bolestí hlavy cervikogénneho charakteru (z krčnej chrbtice), alebo ide o migrému. Na základe podrobného vyšetrenia vieme stanoviť vhodný typ cvičenia/manuálnej terapie.

McKenzie metóda: McKenzie metóda® Mechanickej Diagnostiky a Terapie® (MDT) je medzinárodne uznávaná metóda diagnostiky a liečby bolestí chrbta a končatín vyvinutá novozélandským fyzioterapeutom Robinom McKenziem. Je celosvetovo používaná už viac než 30 rokov. Táto metóda sa zakladá na štúdiu pohybu a jeho vplyve na symptómy pacienta. Jedným z hlavných cieľov je pomôcť pacientom prevziať zodpovednosť za svoje zdravie a naučiť ho, ako dokáže ovplyvniť svoje bolesti. Mäkké techniky a terapia spúšťových bodov - Mäkké techniky sú zamerané na ovplyvnenie reflexných zmien, ktoré sa vyskytujú v koži, podkoží, fasciách a svaloch. Využívame ich pri bolestiach týchto tkanív, alebo ako prípravu pred ďalšími manuálnymi technikami. Mobilizačné techniky - sú súbor terapeutických postupov v oblasti fyzioterapie a manuálnej terapie, ktoré sa používajú na zlepšenie pohyblivosti kĺbov a tkanív v tele. Tieto techniky majú za cieľ uvoľniť kĺbové blokády, zvýšené svalové napätie, zlepšiť cirkuláciu krvi, zmierňovať bolesť a zlepšiť funkciu konkrétneho kĺbu alebo oblasti tela. Inštruktáž cvičenia - Terapeutické cvičenia sú kľúčovou súčasťou liečby. Posilňovacie cvičenia sa zameriavajú na hlboké svaly krku a hornú časť chrbta, ktoré sú dôležité pre stabilitu a správne držanie tela . Strečingové cvičenia pomáhajú zlepšiť flexibilitu a rozsah pohybu . Proprioceptívne cvičenia zlepšujú vnímanie polohy tela a rovnováhu . Posilňovacie cvičenia a cvičenia zamerané na myseľ a telo (napr. joga, pilates) preukázali účinnosť pri znižovaní bolesti a zlepšovaní funkcie pri chronickej bolesti krku . Edukácia o ergonomických zásadách v bežnom živote a pri práci (škola chrbta) - jedným z hlavných prvkov školy chrbta je výučba správneho držania tela. To zahŕňa udržiavanie chrbtice v prirodzenej krivke, uvoľnené ramená a správnu pozíciu hlavy. Správne držanie môže znížiť tlak na krčnú chrbticu a minimalizovať riziko vzniku bolestí. Sedieť by sme mali rovnomerne na oboch sedacích kostiach, panva, hrudná chrbtica a hlava by mali byť v jednej línií, aby sme váhu rozložili rovnomerne. V oblasti lumbálnej chrbtice môžeme využiť rôzne polohovacie pomôcky, ako napr. Dostatok pohybu / cvičenie: aj obyčajná chôdza dokáže zmierniť bolesti chrbta, doprajte si aspoň 45 minút chôdze každý deň.

Cviky na cervikokraniálny a cervikobrachiálny syndróm

Mobilizácia hrudnej chrbtice - keďže krk je najpohyblivejšia časť chrbtice a nadväzuje na hrudnú, je dôležité, aby boli tieto dva segmenty chrbtice v pohybe dobre prepojené. Sadnite si s napriamenou chrbticou, položte si ruky za hlavu a prepleťte si prsty. S výdychom sa otočíte do strany a ukloníte sa tak, aby lakeť smeroval k zemi. Zopakujte aspoň 5x na každú stranu. Záklon - opäť si v sede založte ruky za hlavu a prepleťte prsty. S nádychom sa vytiahnite v chrbtici hore tak, aby hrudná kosť smerovala hore a hlava opretá do rúk sa mierne zakloní. Lakte pritom ťahajte smerom nahor. Mobilizácia krčnej chrbtice - k tomuto cviku potrebujete malý uterák, ktorý si pozdĺžne zložíte. Umiestnite si ho okolo krku a oba konce uchopte rukami. Hlavu nechajte v neutrálnej polohe a s výdychom otočte hlavu na stranu. Dajte si pozor, aby ste pri tom nešli do záklonu. Pomôže vám pri tom sledovať výšku očí a teda rotácia hlavy by sa mala diať v rovnakej výške očí. Pritom ako otočíte hlavu do strany, potiahnete uterák opačnou rukou, to znamená, ak otočíte hlavu doprava, jemne potiahnete uterák ľavou rukou, a naopak. Zopakujte aspoň 10x. Zdvíhanie paží nad hlavu - Postavte sa k stene tak, aby sa záhlavie, oblasť lopatiek a zadok dotýkali steny.

Cviky na krčnú chrbticu:

*# 1: Stiahnutie ramien spojenými lopatkami: Postav sa chrbtom k stene, jemne pokrč kolená, nohy otvor na šírku bokov. Tvoja hlava, chrbát, driek, zadok a rameno nech sa dotýkajú steny. Lakte pokrč do 90-stupňového uhla. Ramená (plecia) a lakte pritlač k stene. Lopatky stiahni k sebe tak, že hlava, chrbát, driek a zadok sa neuvoľnia od steny. Cvik zopakuj 6x.

*# 2: Správna pozícia krčnej chrbtice: Tento cvik môžeš robiť v stoji aj v sede. Temeno hlavy ťahaj hore, bradu potlač dozadu a naťahujte tak krk (hlavne svaly krku- kývač hlavy a hornú časť trapézov) bez toho, aby si prudko predklonili hlavu. Počas cviku neustále smeruj zrak dopredu a skús udržať polohu 6-8 sekúnd, potom sa uvoľni a opäť zopakuj cvik. Odporúčam tiež cvičiť 6x.

*# 3: Izometrický pohyb krčnej chrbtice (bez posunutia dopredu): Východisková pozícia je z predošlého cviku. V sede alebo v stoji nájdeme správnu pozíciu krčnej chrbtice. Potom prepletieme prsty a položíme dlane na čelo. Jemne zatlačíme čelo do dlaní a potom uvoľníme. Počas cviku nech sa hlava nehýbe, len krčné svaly na prednej strane krku (kožný krčný sval, nadjazylkový a podjazylkový sval, kývač hlavy.) Sústreď sa na ich aktívne stiahnutie a uvoľnenie. Zopakuj cvik 6x.

*# 4: Izometmický pohyb krčnej chrbtice s rukami vzad: Ten istý cvik, ako č.3., len s rozdielom, že svoje ruky polož na zadnú stranu hlavy (nad záhlavie). Stimuluj zadné svaly krku takým istým spôsobom ako pri predošlom cviku. Zopakuj cvik 6x.

*# 5: Izometrický pohyb na bočné strany krku: Na záver môžeš vyskúšať cvik na bočné strany krku. Prilož dlaň na pravé ucho a podľa predošlých inštrukcií opäť ponaťahuj svaly na pravej strane krku a potom to vyskúšaj aj na ľavú stranu. Zopakujte 3x na každú stranu.

Ďalšie cviky:

• Naťahovanie krku: Predstavte si, že stojíte alebo sedíte s perfektným držaním tela, kde vaše chrbát a krk tvoria priamu vertikálnu líniu. Teraz, bez zrýchľovania, jemne nakláňajte hlavu do boku, najprv k jednému ramenu a potom k druhému.
• Otáčanie ramien: Jemne a v kľudnom tempe začnite otáčať ramená, najprv dopredu v krúživým pohybom, potom sa otočte a skúste to isté dozadu.
• Natiahnutie rúk: Vystrite jednu ruku pred seba, pričom prsty smerujú nahor. S opačnou rukou jemne chyťte prsty tejto ruky a pomaly ich ťahajte späť k telu.

CC syndróm a odporúčané cviky:

• Uvoľnenie šije - Sadnite si, alebo sa postavte a pri vzpriamenej polohe chrbtice sa snažte dotknúť uchom pleca. Cvik môžete vykonávať aj v ľahu na chrbte s podloženou hlavou.
• Posilnenie a uvoľnenie hrudníka - Zoberte si do rúk gumu na cvičenie, alebo jogový opasok, prípadne šál či šatku. Uchopte predmet tak, aby ste ho napli pred hrudníkom čo najviac. S nádychom zodvihnite ruky a prejdite nimi za chrbát aspoň na úproveň ramien. Snažte sa udržať lakte vystreté a predmet napnutý čo najviac.
• Posilnenie širokých svalov chrbta - Postavte sa do vzpriamenej polohy a horné končatiny vystrite smerom nahor. Z tejto polohy sa nakloňte niekoľkokrát do oboch strán.
• Krúženie hlavou a ramenami - Pritiahnite bradu ku krčnej jamke čo najviac a začnite bradou kresliť krúžky vo vzduchu takže, zakrúžte aspoň 5x v každom smere. Položte si prsty rúk na ramená, lakte sa pokrčia a takto karúžte ramenmi v každom smere niekoľkokrát. Krúžky robte precízne a pomaly tak, aby ste cítili ako sa lopatky k sebe priťahujú a odťahujú od seba. Ukončiť ich môžete striedavým krúžením ramien, takže zapojíte aj hrudnú chrbticu.
• Mobilizácia krku - Postavte sa alebo sa posaďte tak, aby bolo telo v jednej línie - chodidlá, panva, hrudník a hlava nad sebou. Začnite predsúvať hlavu dopredu a následne ju zatiahnite smerom dozadu tak, aby sa krk predĺžil na maximum.

tags: #cervikokranialny #syndrom #rehabilitacia #cviky