Cezhraničné Dedenie: Definícia, Práva a Povinnosti

Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť, na ktorú sa málokto cíti pripravený. Okrem emočnej záťaže sa dediči často stretávajú s právnymi a administratívnymi výzvami, najmä v cezhraničných prípadoch. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o cezhraničnom dedení, s dôrazom na definície, práva a povinnosti dedičov. Cieľom je poskytnúť čitateľom základné právne informácie, aby sa vedeli orientovať v dedičskom konaní a účinne uplatňovať svoje práva.

Úvod do Dedičského Konania

Dedičské konanie je proces, ktorý sa začína smrťou poručiteľa a jeho cieľom je prechod majetku a dlhov na dedičov. V prípade, že zomrel poručiteľ, ktorý zanechal manželku a deti a zároveň zanechal majetok, súd musí najprv zistiť, či mal poručiteľ/ka v čase svojej smrti s pozostalou manželkou/pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo nie. Tento proces môže byť komplikovaný, najmä ak má poručiteľ majetok v rôznych krajinách.

Vyporiadanie Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov (BSM)

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj ako „BSM“) v rámci dedičského konania je upravené predovšetkým v ustanovení § 195 zákona č. 161/2015 Z.z. Ustanovenie § 195 CMP upravuje teda procesný postup v prípade, ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho a poručiteľ mal s pozostalým manželom majetok v BSM. V prípade však, že BSM v konaní o dedičstve existuje, musí sa vyporiadať najprv predmetné BSM. Medzi pozostalým manželom a dedičmi je možné uvedené BSM vyporiadať aj dohodou. Dohoda musí byť uzatvorená písomne alebo ústne do zápisnice a podlieha schváleniu súdom. Schválenie dohody súdom musí byť uskutočnené tak, že notár uznesením takúto dohodu schváli. Dohoda o vyporiadaní BSM alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Zmluvná voľnosť dedičov je obmedzená iba tým, že ich dohoda nesmie byť v rozpore so zákonom alebo nesmie odporovať dobrým mravom. Je nevyhnutné, aby s obsahom dedičskej dohody súhlasili všetci dedičia. Dohodou o vyporiadaní dedičstva možno vyporiadať len celé dedičstvo, ktoré bolo uvedené v súpise aktív dedičstva, nikdy nie iba jeho časť. Ak medzi pozostalým manželom a dedičmi k dohode nedôjde alebo ak príslušný notár ako súdny komisár dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, vyporiadanie po právoplatnosti uznesenia v konaní pokračuje ďalej.

Podľa § 150 OZ platí, že: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. V tejto súvislosti patrí k najčastejším otázkam, či do BSM patria aj finančné prostriedky, ktoré má manžel poručiteľa uložené v banke a ktoré sú vedené výlučne na jeho meno a či sú tieto finančné prostriedky tiež predmetnom dedičstva.

Uvedené sa udialo v roku 2020 rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej aj ako „NS SR“) zo dňa 28. 01. 2020 a to v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cdo/196/2018 (ďalej aj ako „rozsudok 8Cdo/196/2018“). V rozsudku 8Cdo/196/2018 sa NS SR jednoznačne priklonil k rozsudku NS SR z roku 2006 sp. zn. 2 Cdo 168/2005, v ktorom bolo judikované nasledovné: „Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 149 ods. Z toho, že obchodný podiel je inou majetkovou hodnotou a môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 1 OZ, analogicky preto vyplýva, že ak jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva obchodný podiel v s.r.o. aspoň z časti zo spoločných prostriedkov (tzv. spoločné peniaze), stáva sa tento obchodný podiel súčasťou BSM. Tieto spoločné prostriedky sa teda pretransformovali do obchodného podielu v s. r. o. a do BSM patrí len majetková hodnota obchodného podielu v s. r.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia v USA

Na základe vyššie uvedeného je teda možné jednoznačne konštatovať, že v zmysle zjednocujúceho rozhodnutia t. j. rozsudku 8Cdo/196/2018 platí, že ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r.

Dedenie Zo Zákona a Závet

Ak poručiteľ nezanechal závet, tak v zmysle § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a pozostalá manželka, každý rovnakým dielom. V prípade, že by poručiteľ zanechal závet a pozostalú manželku by neurčil ako dediča, môže tak urobiť, nakoľko pozostalý manžel sa nepovažuje za neopomenuteľného dediča. Neopomenuteľnými dedičmi sú len deti poručiteľa. V zmysle § 479 OZ platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Ak by ste zomreli a nemáte deti bude sa v dedičskom konaní postupovať podľa zákonných dedičských skupín (§ 473 a nasl. (2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

Ak ste nadobudli byt pred uzavretím manželstva výlučne Vy a byt je zapísaný iba na Vaše meno, nejde o majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Ak nezanecháte závet, dedí sa podľa zákonnej dedičskej postupnosti upravenej v § 473 a nasl. Ak nemáte deti, nastupuje po Vašej smrti druhá dedičská skupina (§ 474 OZ). Každý z nich dedí rovnakým dielom. V druhej skupine Vaša manželka dedí sama - celý byt. Vaša sestra by dedila len v prípade, že by ste nemali manželku ani rodičov a samozrejme deti.

Odmietnutie Dedičstva

Áno, ako dedič máte právo dedičstvo odmietnuť. Otázka možnosti odmietnutia dedičstva je upravená v ustanoveniach § 463 -468 zákona č. 40/1964 Zb. Odmietnutie dedičstva musíte zrealizovať vo forme ústneho vyhlásenia u príslušného notára alebo takéto písomné vyhlásenie musíte príslušnému notárovi zaslať. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa bude vzťahuje na celé dedičstvo po Vašom otcovi a jeho právne následky nastávajú spätne ku dňu jeho smrti. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môžete urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď ste boli súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Lehota na odmietnutie dedičstva je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí dôjsť príslušnému notárovi najneskoršie v posledný deň zákonnej lehoty t. j. nestačí odovzdať takéto vyhlásenie v stanovenej lehote subjektu, ktorý má povinnosť doručiť zásielku súdu. Vaša sestra môže dedičstvo rovnako odmietnuť alebo ho aj prijať. Lehota na odmietnutie dedičstva plynie každému dedičovi samostatne. Dôležité je spomenúť, že dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť. Nie je pritom dôležité, či si dedič plne uvedomuje právne následky svojho konania. Za také počínanie dediča je možné považovať jeho konanie, z ktorého vyplýva, že dedič už konal ako vlastník zdedeného majetku a že nemá úmysel dedičstvo odmietnuť.

Prečítajte si tiež: Podmienky cezhraničného dedenia

Podľa § 466 Občianskeho zákonníka „k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky; takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia dedičstva.“ To znamená, že vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi resp. podielu na dedičstve, ktorý dedičovi patrí z dedičského titulu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Na základe odmietnutia dedičstva nastupuje dedičská postupnosť pre ďalšie oprávnené osoby t. j. Z tohto sa odmietnutie dedičstva vzťahuje aj na novoobjavený majetok.

Odmietnuť dedičstvo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, možno len ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Toto vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva alebo neodmietnutí dedičstva sa vzťahuje na celé dedičstvo po poručiteľovi a vzťahuje sa aj na novoobjavený majetok. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa. Odmietnutie dedičstva nemôže viazať na žiadne podmienky a nemožno k nemu pripojiť žiadne výhrady. Dedič môže dedičstvo odmietnuť len za seba, nemôže dedičstvo odmietnuť v prospech konkrétnej osoby, pretože by sa jednalo o odmietnutie s výhradou, čo je neprípustné. Dedič ktorý odmietol dedičstvo, nemôže odmietnutie vziať späť.

Ak sa nechcete zúčastniť dedičského konania, nestačí jednoducho neprísť - musíte sa výslovne vzdať dedičstva pred notárom, inak Vás bude notár považovať za dediča zo zákona. Neúčasť ani mlčanie sa nerovná vydedeniu.

Zákaz Drobenia Pozemkov

Ak je predmetom dedičstva poľnohospodárska pôda, lesné pozemky alebo vinice nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce platí tzv. zákaz drobenia pozemkov, ktorý je upravený v zákone č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon). Tento zákon sleduje zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a ochranu viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce (ďalej len „jestvujúce pozemky“) a preto pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim je možné postupovať len podľa ustanovení tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 23 ods. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 platí, že ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade s podmienkami uvedenými v predchádzajúcej vete, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia v Srbsku

Z vyššie uvedeného obmedzujúceho pravidla existuje výnimka, ktorá je uvedená v ustanovení § 24 ods. 3 zákona a podľa ktorého obmedzenie uvedené v § 23 zákona neplatí okrem iného aj (i) ak sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods.

V tejto súvislosti je rovnako potrebné spomenúť, že ak na základe právneho úkonu vznikol spoluvlastnícky podiel, ktorý je v rozpore s podmienkami ustanovenými v zákone, štát je oprávnený podať návrh na určenie jeho neplatnosti.

Pri dedení poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov alebo viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z. Tento zákon nebráni dedeniu zo zákona ako takému, ale zakazuje, aby sa rozhodnutím o dedičstve rozdelil pozemok na menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3 000 m², pri lesných pozemkoch min. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom. Z tohto dôvodu notári v praxi často do rozhodnutí o dedičstve alebo do dedičských dohôd zaraďujú osobitné ustanovenia, ktorými sa zabezpečuje, že dedičia, ktorí pozemky nenadobudnú do vlastníctva, budú pri akomkoľvek budúcom scudzení (predaji, darovaní a pod.) finančne vysporiadaní. Zároveň platí, že dedičská dohoda musí byť v súlade so zákonom, nesmie odporovať dobrým mravom a musia s ňou súhlasiť všetci dedičia. Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.

Predkupné Právo

Podľa § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je predkupné právo definované ako právo predávajúceho, aby mu kupujúci ponúkol na predaj vec v prípade, že by ju do budúcna chcel predať. Predkupné právo je upravené v § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. V jednom konkrétnom prípade bola dohoda o vyporiadaní dedičstva a zriadení predkupného práva formulovaná nasledovne: „ustupujúci spoludedič má predkupné právo k majetku zdedenému druhým dedičom a v rámci tohto práva je nadobúdateľ povinný v prípade predaja tohto majetku najprv ho ponúknuť na odkúpenie ustupujúcemu spoludedičovi“. V kontexte vyššie uvedeného, správny orgán skonštatoval, že výrok v uznesení o dedičstve, ktorým bola schválená dohoda vo vyššie uvedenom znení, má nejednoznačnú a neurčitú formuláciu.

Vydedenie

Áno, ako poručiteľka máte možnosť vydediť svojho potomka, t. j. Vydedenie je možné na základe listiny o vydedení, ktorá musí byť vyhotovená v písomnej forme. Prejav o vydedení môžete urobiť vlastnoručne alebo ho môžete zriadiť vo forme notárskej zápisnice, ktorú Vám spíše ktorýkoľvek notár. Nie je vylúčené, aby ste urobili v jednej listine svoj závet a súčasne do neho zahrnula aj ustanovenie o tom, že svojho syna vylučuje z dedenia. Rozširovanie týchto zákonných dôvodov nie je prípustné a vydedenie z iných dôvodov by bolo neplatné. Svojho syna môžete teda vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.

Vydediť potomka možno len zo zákonom stanovených dôvodov. Na to aby bolo vydedenie platné, je potrebné aby bol splnený aspoň…

Dedičské Konanie a Pohrebné Náklady

V dedičskom konaní je zvyčajne postup notára ten, že najprv predvolá osobu, ktorá vybavovala pohreb, nakoľko tejto bolo vydaný aj úmrtný list a matrika tieto údaje oznamuje aj príslušnému súdu. Pokiaľ by išlo len o osobu, ktorá vybavovala pohreb a nikto iný nebol ani účastníkom dedičského konania, notár, ako súdny komisár, po právoplatnom zastavení konania nemá ani dôvod s vami komunikovať a odpovedať na vaše prípadné otázky. Len pre ozrejmenie uvádzame, že osoba, ktorá vybavovala pohreb, a nemala od vás žiadne splnomocnenie na úkony v dedičskom konaní, účastníkom konania bola len z dôvodu hradenia pohrebných nákladov, táto tiež nateraz nie je povinná s vami komunikovať.

Darovanie Majetku Cudzej Osobe Za Života

Z Ústavy SR ako základného zákona štátu vyplýva, že každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastník za svojho života môže so svojim majetkom nakladať podľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu súhlas svojich predkov alebo potomkov, ani prípadných budúcich dedičov. Tak ako iné právne úkony, aj darovacia zmluva musí sa urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Zo zákona je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony; rovnako je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je tiež právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na chyby a nedostatky, o ktorých vie. Ak má vec nedostatky, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Nepatrný Majetok a Dedičské Konanie

Podľa ustanovenia § 175 Civilného mimosporového poriadku (CMP) v predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či treba urobiť aj neodkladné úkony. Podľa ustanovení CMP platí, že ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok, nenastupuje dedenie, nedochádza k prerokovaniu dedičstva a dôjde k zastaveniu dedičského konania. Aj vo vami uvedenom prípade, ak po zosnulom zostane bol len tzv. nepatrný majetok, súd tento majetok vydá tomu, kto sa o pohreb poručiteľa postaral. Za takýchto okolností nemá význam ani upovedomenie dedičov o ich dedičskom práve, ani poučenie o tom, že dedič má možnosť do stanovenej doby dedičstvo odmietnuť a pod. Je vecou procesného postupu notára pred vydaním nepatrného majetku osobe, ktorá zaobstarala pohreb, zistiť majetok a dlhy poručiteľa. K vydaniu nepatrného majetku však nemôže dôjsť proti vôli toho, kto sa postaral o pohreb. Poznamenávame, že pri uplatnení inštitútu vydania nepatrného majetku osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa, nejde o dedenie v pravom zmysle slova; takáto osoba totiž ani nie je označovaná ako dedič, nakoľko dedičské konanie sa pri uplatnení tohto inštitútu zastavuje (§ 188 CMP).Pokiaľ namietate, že vás notár mal upovedomiť o dedičskom práve, zákon tento postup nariaďuje až následne. Teda, až vtedy, ak nebolo konanie zastavené, upovedomí tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil.

Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 o Dedičstve

Právo osoby (budúceho poručiteľa) usporiadať svoje dedičstvo vopred je i jedným z princípov, na ktorých je založená euro-úniová právna úprava cezhraničných vzťahov v Nariadení (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len Nariadenie o dedičstve alebo len nariadenie).Odôvodnenie 38 Nariadenia (EÚ) č. 650/2012 o dedičstve. Nariadenie však neupravuje hmotnoprávne vyjadrenie práv poručiteľa alebo dedičov a iných osôb majúcich práva k pozostalosti, ale riešenie otázky, orgány ktorého štátu budú rozhodovať v dedičskej veci s cezhraničným dosahom (tzv. medzinárodná právomoc) a podľa práva ktorého štátu budú oprávnené orgány postupovať pri vyporiadaní dedičstva (určenie rozhodného práva).Nariadenie ďalej upravuje otázku účinkov dedičských rozhodnutí vydaných v členských štátoch, na území iných členských štátov a rovnako otázku účinkov verejných listín v iných členských štátoch Európskej únie.

Možnosť voľby práva a voľby právomoci v cezhraničných dedičských vzťahoch je obmedzená na preddefinovaný okruh právnych poriadkov obdobne, ako je to v prípade cezhraničných rodinných vzťahov. V prípade dedičských právnych vzťahov sa pohybujeme, obrazne povedané, na veľmi malom ihrisku. Zvolené môže byť len právo štátu, ktorého je poručiteľ príslušníkom, a právomoc súdov tohto štátu.Možnosť voľby má umožniť poručiteľovi, ktorý využil svoju slobodu pohybu v priestore Európskej únie, ale zachováva si úzke väzby na svoj štát pôvodu, uprednostniť tieto väzby. Na druhej strane, obmedzenie voľby len na jeden právny poriadok - právny poriadok občianstva poručiteľa, zabezpečuje právnu istotu a ochranu oprávnených očakávaní príbuzných poručiteľa. V nadväznosti na skutočnosť, že základným kritériom pre určenie tak právomoci, ako i rozhodného práva je obvyklý pobyt zosnulého (poručiteľa) v čase smrti,Článok 4 a článok 21 Nariadenia (EÚ) č. 650/2012 o dedičstve. V prípade, ak má poručiteľ viacero štátnych občianstiev, voliť môže právny poriadok ktoréhokoľvek z nich, dôležité je, že daný občianskoprávny vzťah skutočne aj existoval buď v čase voľby, alebo v čase smrti poručiteľa.Článok 22 ods. 1 Nariadenia o dedičstve.

V zmysle článku 22 ods. 2 voľba práva sa má urobiť výslovne, vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu. Inými slovami, pre úkon voľby práva platia tie isté formálne kritériá ako pre právne úkony mortis causae. V zmysle článku 3 písmeno d) Nariadenia o dedičstve je pod pojmom „právne úkony pre prípad smrti“ potrebné chápať: závet, spoločný závet alebo dedičskú zmluvu. V tom istom článku písmená b) a c) definujú na účely nariadenia, čo považujeme za „spoločný závet“ a čo za „dedičskú zmluvu“., alebo formálnych požiadaviek na ne. Ide o otázku, ktorá je súčasťou vnútroštátnych úprav členských štátov, spravidla súčasťou civilného, občianskeho práva a nie je ani nemôže byť na úrovni EÚ unifikovaná. Článok 22 ods. 2 predpokladá dve alternatívy. Buď bude voľba práva urobená ako samostatný úkon, ako tzv. vyhlásenie o voľbe práva,Ak však vyhlásenie o voľbe práva nebolo spísané notárom, bolo napríklad spísané poručiteľom vlastnou rukou, alebo bolo spísané v zahraničí, súd, resp. notár konajúci v dedičskej veci nemá možnosť zistiť, že takéto vyhlásenie vôbec existuje, ak mu ho nepredložia dedičia alebo iné osoby, ktoré o jeho existencii majú vedomosť. Čo sa týka vyhlásení o voľbe práva spísaných prípadne notárom pôsobiacim v zahraničí, bude potrebné dožiadanie adresované oprávnenému zahraničnému oprávnenému orgánu. I tak však bude notár konajúci v dedičskej veci potrebovať minimálne indíciu, že mohlo byť vyhlásenie o voľbe práva v konkrétnom cudzom štáte spísané. alebo bude voľba práva súčasťou právneho úkonu mortis causae, ako jedno z jeho ustanovení. Pre tento druhý prípad nariadenie predpokladá aj možnosť voľby práva vykonanej mlčky. Článok 22 ods. 2 výslovne uvádza, že voľba môže „vyplývať z podmienok tohto právneho úkonu (právneho úkonu pre prípad smrti)“. Identifikácia existencie takto prejavenej vôle bude na vnútroštátnom súde, ktorý bude vo veci rozhodovať.

V oboch prípadoch, t.j. či už bude voľba práva súčasťou právneho úkonu pre prípad smrti, alebo bude vyplývať z jeho ustanovení, alebo bude vo forme samostatného vyhlásenia o voľbe práva, sa rozhodné právo pre posúdenie splnenia formálnych požiadaviek na takýto právny úkon bude určovať v zmysle článku 27 Nariadenia o dedičstve. Článok 27 ods. 1 obsahuje viacero kolíznych noriem, viacero alternatív určenia rozhodného práva. Pôjde najmä o právne poriadky viazané na okolnosti poručiteľa, teda právo štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom, alebo v ktorom mal bydlisko, alebo v ktorom mal obvyklý pobyt, a to buď v čase, keď právny úkon voľby práva urobil, alebo v čase smrti. Ďalej to môže byť tiež právny poriadok platný v mieste, kde bol právny úkon voľby práva urobený. Naopak, vecná, hmotnoprávna platnosť právneho úkonu voľby práva sa bude v zmysle článku 22 ods. 3 nariadenia vždy posudzovať podľa zvoleného práva. Odôvodnenie č. 40 nariadenia upresňuje, že ide o posúdenie skutočnosti, či tomuto právnemu úkonu osoba, ktorá ho robí, porozumela a súhlasí s ním. V súvislosti s posudzovaním hmotnoprávnych podmienok platnosti právneho úkonu mortis causae však môžu vzniknúť i ďalšie otázky. Napríklad, či osoba, ktorá právny úkon robila, bola spôsobilá takýto úkon urobiť. I táto otázka by sa mala posúdiť podľa zvoleného práva, s výnimkou otázok výslovne uvedených v článku 27 ods. 2.

tags: #cmp #cezhranicne #dedenie #definicia