Chránená dielňa v centre seniorov: Podmienky fungovania

Kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb je komplexná téma, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a zlepšovanie. Vstup do zariadenia sociálnych služieb predstavuje pre seniorov zlomový bod, ktorý so sebou prináša určité riziká. Cieľom tohto článku je preskúmať podmienky fungovania chránenej dielne v centre seniorov, s ohľadom na kvalitu života seniorov, ich sociálne zapojenie a celkovú spokojnosť.

Kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane fyzického a psychického zdravia, sociálnych vzťahov a pocitu naplnenia. V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nie len cez fyzickú stránku ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života (Goppoldová, Dragomirecká, Motlová, Hájek, 2005).

Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká. (Hegy, 2004). Nakoľko starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých nás, rozhodli sme sa venovať pozornosť tejto problematike. Neustála zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Prieskum kvality života seniorov

Prieskumy kvality života seniorov v zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku poukazujú na rozdiely v rôznych doménach života. Cieľom nášho prieskumu bolo zistiť úroveň kvality života seniorov a zistiť mieru spokojnosti seniorov s kvalitou života v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku? Aká je kvalita života seniorov v domovoch sociálnych služieb V Rakúsku? V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najnižšie skóre? V ktorej doméne kvality života dosahujú seniori najvyššie skóre?

Na zistenie kvality života seniorov sme použili medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD (Dragomerická, Prajsová, 2009). Prvá časť dotazníka bola zameraná na zistenie demografických položiek ako vek a pohlavie. Druhá časť dotazníka obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života. Doména Fungovanie zmyslov bola tvorená z odpovedí na otázky č.1, 2, 10 a 20, Doména Nezávislosť bola mapovaná otázkami č. 3, 4, 5 a 11, Doména Naplnenia sa nám vyskladala z odpovedí na otázky č. 12, 13, 15, 19. Sociálne zapojenie seniorov nám ukazujú odpovede z otázok č. 14, 16, 17, a 18. Doménu smrť a umieranie nám prezentujú odpovede na otázky č. 6, 7, 8, 9. Poslednou doménou kvality života seniorov je Doména blízke vzťahy, ktorá je tvorená z odpovedí otázok č. Každá vyššie spomínaná doména bola tvorená skórovaním jednotlivých odpovedí na štyri otázky. Skórovanie odpovedí jednotlivých domén prebehlo nasledovne: odpovede vôbec nie 1 bod, trochu 2 body, stredne 3 body, veľmi 4 body, maximálne 5 bodov. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky ktoré boli položené opačne a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10. Pri analýze výsledkov oboch dotazníkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén.

Prečítajte si tiež: Dôchodca: Zákon a ochrana

Výsledky prieskumu

Prieskumnú vzorku tvorilo 76 (100%) seniorov z toho 37 (49% ) v Slovenskej republike z toho 20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA.

Fungovanie zmyslov

Otázkami v rámci domény ,,Fungovanie zmyslov“ sme zisťovali vplyv zhoršenia zmyslov na každodenný život, vplyv zmyslov na zapojenie sa do rôznych činností, na komunikáciu v spoločnosti, ako aj samotnú funkciu zmyslov seniorov. V doméne ,,Fungovanie zmyslov“ neboli zistené významné rozdiely, aj keď trochu vyššie skóre dosiahli seniori umiestnení v zariadeniach na Slovensku.

Nezávislosť

V posudzovaní domény ,,Nezávislosť“, v rámci ktorej sme zisťovali do akej miery môžu seniori rozhodovať o svojich záležitostiach, o budúcnosti, do akej miery sú rešpektované ich rozhodnutia, a či im je umožnené venovať sa aktivitám, o ktoré majú záujem. Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76 z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.

Naplnenie

V doméne ,,Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Na doménu ,,Naplnenie“ sme sa pýtali otázkami zameranými na spokojnosť so svojimi možnosťami, na pocit uznania, s dosiahnutými cieľmi v živote ako aj na spokojnosť s vecami. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02 čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne ,,Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Sociálne zapojenie

V doméne ,,Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom v predchádzajúcich dvoch prípadoch. V rámci tejto domény sme sa pýtali na dostatok činností, aktivity, spokojnosť so spoločenským dianím ako aj s trávením voľného času. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84 môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Chránené dielne, ZŤP a pokuty

Smrť a umieranie

V rámci domény ,,Smrť a umieranie“ sme zisťovali, či pociťujú seniori strach zo smrti, umierania, bolesti pri umieraní ako aj obavy zo straty kontroly v súvislosti so smrťou. Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.

Blízke vzťahy

Poslednou doménou bola doména ,,Blízke vzťahy“, v rámci ktorej sme zisťovali aký veľký význam má pre seniorov priateľstvo, či sa cítia byť milovaní, či majú možnosť niekoho milovať a či majú vo svojom živote dosť lásky. Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.

Najnižšie a najvyššie skóre

V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne ,,Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života. Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne ,,Sociálneho zapojenia“ ako v doméne ,,Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania. S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov.

Chránená dielňa ako prostriedok sociálneho zapojenia

Chránená dielňa v centre seniorov môže zohrávať kľúčovú úlohu v sociálnom zapojení seniorov a zvyšovaní ich kvality života. Doména ,,Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania. Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény ,,Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna. Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.

Podmienky fungovania chránenej dielne

Pre úspešné fungovanie chránenej dielne v centre seniorov je potrebné zabezpečiť nasledovné podmienky:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre chránené dielne

• Prispôsobené pracovné prostredie: Pracovné prostredie by malo byť prispôsobené potrebám a možnostiam seniorov, s ohľadom na ich fyzické a kognitívne schopnosti. Zariadenie pre seniorov Jeseň patrí do siete zariadení sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Banská Bystrica a poskytuje sociálne služby občanom, ktorí sú odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. Zariadenie pre seniorov je situované v 6. podlažnej budove s bezbariérovými priestormi. Sociálna služba je poskytovaná v jedno a dvojlôžkových izbách s polohovateľnými posteľami vybavené signalizačným zariadením. Každé poschodie disponuje zrekonštruovanou spoločenskou miestnosťou, jedálenským kútom a spoločnými kúpelňami. Priestory 6. poschodia sú určené na aktivizáciu prijímateľov sociálnych služieb individuálnou alebo skupinovou formou podľa ich záujmu. K dispozícii je i knižnica, oddychový, relaxačný kútik a modlitebňa. Pri aktivitách sa všetkým prijímateľom sociálnej služby venujú sociálni pracovníci a ostatný personál. Spoločné miestnosti zariadenia sú pre nevidiacich a slabozrakých označené v Braillovom písme. V suteréne zariadenia sa nachádza telocvičňa a rehabilitačná miestnosť, ktoré sú využívané na fyzioterapiu a rôzne pohybové aktivity. V prípade záujmu sú poskytované aj rôzne druhy masáží. Na zdravotný stav a celkovú starostlivosť každého prijímateľa sociálnej služby dohliada koordinátor opatrovateľsko-zdravotného úseku. Pomoc a starostlivosť pri každodenných úkonoch zabezpečujú opatrovatelia/ky a sanitári/ky. Bezproblémový chod zariadenia zabezpečujú údržbári, informátori, pracovníci/ky pre výdaj stravy, upratovačky. V prípade potreby zariadenie spolupracuje s agentúrou domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Prijímatelia sociálnej služby môžu využívať i kadernícke služby. Pred budovou sa nachádza revitalizovaný priestor s posedením, prispôsobený aj pre imobilných prijímateľov sociálnej služieb a všetkých návštevníkov. Kapacita zariadenia je 81 miest.
• Zmysluplná pracovná činnosť: Pracovná činnosť by mala byť zmysluplná a prínosná pre seniorov, s možnosťou uplatnenia ich skúseností a zručností.
• Sociálna interakcia: Chránená dielňa by mala podporovať sociálnu interakciu a vytváranie nových priateľstiev medzi seniormi.
• Odborný personál: Je potrebné zabezpečiť odborný personál, ktorý bude seniorom poskytovať podporu a pomoc pri práci.
• Finančná udržateľnosť: Fungovanie chránenej dielne by malo byť finančne udržateľné, s možnosťou získavania finančných prostriedkov z rôznych zdrojov.

Zariadenie podporovaného bývania

Zariadenie podporovaného bývania je situované na 6. poschodí budovy Zariadenia pre seniorov Jeseň. Priestory sú bezbariérové. Sociálna služba je poskytovaná v jednolôžkových izbách, ktoré sú zariadené tak, aby si prijímatelia sociálnej služby mohli samostatne pripravovať stravu, upratovať, vykonávať domáce práce. Sociálne poradenstvo, pomoc pri vybavovaní úradných záležitostí a dohľad im poskytujú sociálni pracovníci. Miestnosti určené pre rôzne terapie na 6. poschodí budovy môžu využívať podľa svojho záujmu. Taktiež majú vytvorený priestor na zapájanie sa do činností a chodu zariadenia. Kapacita zariadenia je 10 miest.

Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS)

Zariadenie je situované na prízemí bytového domu na ulici Družby 25, Banská Bystrica a je organizačnou súčasťou Zariadenia pre seniorov Jeseň. Všetky vnútorné priestory sú bezbariérové. Sociálna služba je poskytovaná v dvojlôžkových izbách. Prijímatelia sociálnej služby ZOS podľa záujmu a potreby môžu využívať priestory 6. poschodia ZPS Jeseň, ktoré sú určené na ich aktivizáciu, ako aj priestory v suteréne - fyzioterapia a pohybové cvičenia. Kapacita ZOS je 11 osôb.

Financovanie sociálnych služieb

Nevyhnutnou podmienkou existencie zariadení sociálnych služieb je správne nastavený manažment, dostatok zdrojov a efektívnosť ekonomiky samotnej prevádzky. Sociálne služby na Slovensku zďaleka nepokrývajú potrebu obyvateľov a dlhodobo čelia nerovnomernému rozdeleniu a nedostatku finančných zdrojov. Navyše zákonné podmienky existencie a fungovania týchto dôležitých služieb sa neustále menia so zmenami politických subjektov na čele vlády a s presadzovaním rôznych lobistických záujmov zainteresovaných strán (vláda, štátne a regionálne inštitúcie, zriaďovatelia, manažment, zamestnanci, prívrženci, dodávatelia, sponzori, dobrovoľníci, ale aj klienti a ich blízki) (1).

Tento príspevok sa zaoberá manažmentom a ekonomikou celoročných pobytových sociálnych služieb (2) v zariadeniach sociálnych služieb, ako sú domov sociálnych služieb (DSS) a zariadenie pre seniorov (ZpS). V ostatných typoch zariadení sociálnej starostlivosti sú manažment a ekonomika obdobné, aplikované primerane k typu poskytovanej činnosti. Pre klienta je ideálne, pokiaľ mu je poskytovaná sociálna služba v zariadeniach tzv. rodinného typu, avšak ekonomika takého zariadenia môže byť finančne náročnejšia. Veľmi veľa organizácií poskytuje sociálnu starostlivosť viacerých typov a pre viac klientov, resp. v kombinácii so zdravotnou starostlivosťou. Vo všeobecnosti platí, že ak organizácia poskytuje mix sociálno-zdravotných alebo čisto sociálnych služieb pre širšiu klientelu, ekonomika je efektívnejšia, ale manažment náročnejší na zabezpečenie starostlivosti orientovanej na klienta. Z hľadiska klienta je ideálna domáca opatrovateľská, resp. ošetrovateľská starostlivosť, kde klient ostáva v kruhu svojej rodiny a vo svojom vlastnom prostredí. Nie vždy je možné poskytovať takúto starostlivosť v domácom prostredí, či už je to chýbajúca resp. zlyhávajúca rodina (sociálny aspekt), alebo odkázanosť klienta na nepretržitú pomoc inej osoby (zdravotný aspekt).

Manažment a personál

Pre manažment akejkoľvek organizácie sú najdôležitejší ľudia, ich odborná kvalifikácia a zručnosti, ako aj ich nasadenie pre vec a schopnosť spolupracovať so všetkými zainteresovanými stranami. Výber správnych ľudí a určenie ich zodpovedností a kompetencií v rámci vhodnej organizačnej štruktúry je kľúčom k úspešnému manažmentu. Organizácia, ktorá má záujem poskytovať služby v oblasti sociálnej starostlivosti, musí splniť podmienky získania licencie, ktorú vydáva príslušný samosprávny kraj podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z. Minimálne personálne zabezpečenie tvorí z manažérskeho hľadiska tzv. líniový personál, ktorý je v priamom kontakte s klientom a ktorý zabezpečuje hlavnú činnosť organizácie alebo jej jedného strediska - v tomto prípade DSS, resp. ZpS. Na základe teórie Henry Mintzberga a jeho koncepcie organizačnej štruktúry, ktorú publikoval v 80. rokoch minulého storočia (3), okrem líniového personálu má organizácia ďalší podporný personál a tzv. technoštruktúru. Tieto podporné strediská sú okrem správy a administratívy: kuchyňa, práčovňa, upratovanie, rehabilitácia apod. (obrázok 1 - Organizačné zabezpečenie zariadenia sociálnych služieb). Tieto podporné činnosti môže zabezpečovať organizácia vlastnými pracovníkmi alebo subdodávkou, pričom rozhodnutie závisí od veľkosti organizácie, počtu klientov a podmienok prevádzky. Napríklad všeobecne platná zásada je, že prevádzka stravovacieho zariadenia nie je finančne efektívna, pokiaľ má menej ako 100 stravníkov. Konkrétne zariadenie o väčšej kapacite stravníkov však nemusí mať priestorové alebo finančné možnosti na to, aby zriadilo vlastnú kuchyňu. Pracovníci podporných činností by mali byť vedení k maximálnej podpore líniových pracovníkov, ktorí sú ich internými klientmi a ich spokojnosť sa prejaví v kvalitnej službe konečnému, teda externému klientovi, čo v prípade sociálnej starostlivosti je nielen klient, ale aj jeho rodina a blízki.

Vyššie uvedené ciele sú náročné na zdroje, v prvom rade na kvalitu a kvantitu odborného a pomocného personálu. Stanovené ciele sú na prvý pohľad ťažko merateľné a hodnotiteľné, a preto je nesmierne dôležitá spolupráca dobre fungujúceho tímu a vzdelávanie a formácia pracovníkov. Služba ľudí pracujúcich v sociálnych zariadeniach je viac povolaním a poslaním, ako len obyčajným zamestnaním.

Náklady a financovanie

Priemerné náklady na klienta a deň v zariadení sociálnych služieb sa na Slovensku pohybujú od 20 € do 40 € podľa stupňa odkázanosti klienta na sociálnu službu, v závislosti od finančných podmienok a úrovni miezd potrebného personálu v regióne, v ktorom sa zariadenie nachádza. Financovanie sociálnych služieb by sa malo skladať s viacerých zdrojov: klient a jeho rodina, štát, samospráva a zdravotné poisťovne (kurzívou sú označené dnes neexistujúce zdroje). Podľa v súčasnosti platného zákona na Slovensku by mal každý klient zariadenia sociálnych služieb dostať od príslušnej samosprávy finančný príspevok na odkázanosť (pri maximálnom stupni VI. to predstavuje približne sumu 10 € na deň) a finančný príspevok na prevádzku (vypočítaný pre daný región z ekonomicky oprávnených nákladov, čo predstavuje približne 2-5 € na deň). Pokiaľ by klient za službu platil len na úrovni svojho dôchodku, vedel by v priemere prispieť sumou 10-15 € na deň (na Slovensku bol k 1. 7. 2011 priemerný dôchodok vo výške 366 €). V skutočnosti si samosprávy platný zákon vykladajú po svojom hlavne z dôvodu chýbajúcich zdrojov. Náklady na starostlivosť o klienta zariadenia sociálnych služieb sú dobrovoľne obetované zdroje na kvalitné zabezpečenie tejto starostlivosti. Z hľadiska hľadania finančnej efektívnosti na strane nákladov je nezanedbateľnou skutočnosťou fakt, že 70 % nákladov tvoria personálne náklady. Vyššie bolo spomenuté, že ľudia sú najdôležitejšou zložkou sociálnej starostlivosti a ich finančné ohodnotenie je už teraz poddimenzované, a preto šetriť v tejto položke je takmer nemožné. Ostatné priame náklady sú stravovanie, pranie, žehlenie a náklady na ostatné činnosti. Šetrenie v týchto položkách je možné na úrovni rozhodovania či vykonávať tieto činnosti vlastnými zamestnancami alebo prostredníctvom kontrahovanej dodávky. Možné hľadanie ďalších úspor je v nepriamych nákladoch a energiách.

Personálne zabezpečenie a sponzoring

Personálne zabezpečenie sociálnej starostlivosti je dané zákonom, pričom nesplnenie týchto podmienok môže byť dôvodom pre stratu licencie alebo finančných príspevkov zo strany samosprávy. Pokiaľ poskytovateľ sociálnej služby nedostane príspevok na každého klienta, núti ho to šetriť na mzdových nákladoch personálu alebo zaťažiť klienta a jeho rodinu vyššími poplatkami. Takmer každý pacient si v priebehu svojho života hradil odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne, a preto je veľmi prekvapený, že za sociálnu starostlivosť musí neúmerne doplácať. Na druhej strane ľudia na Slovensku nie sú naučení platiť za služby starostlivosti, pretože boli zvyknutí, že všetko bolo zadarmo. Tiež je paradoxom fakt, že mnohokrát klient prepíše svoj majetok na svoju rodinu, ktorá nie je ochotná doplácať na starostlivosť o svojho príbuzného. Paradoxne najväčšími sponzormi zariadení sociálnych služieb sú ich vlastní pracovníci (podhodnotené mzdy) a dobrovoľníci. Táto situácia je však neúnosná, pokiaľ sponzoring nie je dobrovoľný, ale vynútený zlou a nespravodlivou ekonomickou situáciou.

Záver

Napriek pesimizmu tohto príspevku a zložitej situácii v teréne sociálnej starostlivosti je nádej, že existuje veľa priaznivcov sociálnych služieb, napríklad aj na strane vládnych a štátnych inštitúcií a hlavne samospráv, ktorí budú hľadať uspokojivé riešenia v záujme cieľového klienta, ako aj samotná slovenská spoločnosť, ktorá dokazuje svoju vyspelosť a humánnosť schopnosťou postarať sa o svojich starých, slabých a bezmocných ľudí. Zariadenia sociálnej starostlivosti by mali vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007, s.

Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti (Raková, 2010, s. 300) a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomická, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humaniodné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015) výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti.

Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby (Zamboriová, Simočková, Potočeková, 2007, s.

tags: #chránená #dielňa #v #centre #seniorov #podmienky