Ci klamu dospeli? Diskusný príspevok o rozvoji a zmene v živote

Článok sa zaoberá rôznymi aspektmi osobného rozvoja, zmeny a motivácie v dospelosti, pričom vychádza z podnetov na diskusiu a skúseností odborníkov v oblasti koučingu a mentoringu. Skúma, prečo ľudia niekedy stagnujú, ako sa vyrovnávajú s obmedzeniami pribúdajúcich rokov a ako nájsť vnútornú motiváciu na dosiahnutie zmien.

Rozvojové debaty pre koučov: Priestor pre zdieľanie a vzdelávanie

Diskusný formát "Medzi OTÁZKAMI a ODPOVEĎAMI" predstavuje online stretnutie pre koučky a koučov, ktoré ponúka priestor pre zdieľanie skúseností, vzájomnú podporu a vzdelávanie v súlade s etikou a štandardmi koučovacej profesie. Tieto stretnutia sú určené pre koučov, ktorí majú odhodlanie objavovať nové súvislosti a rozširovať si obzory.

Prečo sa zúčastniť?

Účasť na týchto debatách umožňuje koučom získať nové perspektívy, zdieľať svoje výzvy a úspechy a učiť sa od skúsenejších kolegov. Je to príležitosť na profesionálny rast a budovanie silnej komunity.

Ako to prebieha?

Online stretnutia sa konajú v malej skupine kouč*iek (s maximálnym počtom účastníkov), čo zabezpečuje intímnejšiu a interaktívnejšiu atmosféru. Diskusie sú vedené s rešpektom a zamerané na praktické aplikácie v koučovacej praxi.

Termín ďalšieho stretnutia: 27. november

Ďalšie stretnutie "Medzi OTÁZKAMI a ODPOVEĎAMI" sa uskutoční 27. novembra.

Prečítajte si tiež: Psychológia klamstva

Zamyslenia kouča Davida Vrbu: Mýtus o starom psovi a transformácia v dospelosti

Kouč a mentor David Vrba sa zamýšľa nad rozšíreným presvedčením, že "starého psa novým kouskům nenaučíš". S týmto tvrdením nesúhlasí a argumentuje, že zmena a progres sú esenciou dobrého a naplneného života.

Odpor k zmene a komfortná zóna

Slovo zmena v ľuďoch často vyvoláva odpor. V midlife (v strednom veku) za sebou často máme dlhú dobu, kedy sme boli v očiach okolia i seba "ti dospelí," ktorí veciam rozumejú, dokážu riešiť témy, ktoré život prináša, a mnohokrát to i učiť ľudí okolo seba. A zrazu sme v nezvyklej situácii. Uvedomujeme si, že je potreba opustiť to, čo nám roky fungovalo.

Transformácia ako cesta k rovnováhe

Osobná transformácia nemusí byť vždy ľahká. Učíme sa nové veci, chybujeme, "padáme," sme bezradní, neistí, hľadáme novú, úplne inú rovnováhu. Niekedy nás ako zvláštnych vníma i naše okolie. Na konci je viac jasna, viac poriadku. Nie je to však lineárna cesta. Do života nám niečo pribudne, ale taky sa musíme niečoho vzdať. Niečoho, čo nám dříve dobre slúžilo, ale pre druhú polovicu života už to nie je treba.

Metafora motýľa

David Vrba používa metaforu motýľa, aby opísal obdobie transformácie. Z húsenice sa stáva kukla a z nej nakoniec krásny motýľ. Obdobie zakuklenia je práve ono obdobie hľadania, kedy nie je ešte všetko jasné, trochu sa v tom motáme, ale už vieme, že tak ako sme žili doteď, už žiť nechceme. Volá nás niečo nového, nám bližšieho.

Od ega k duši

Richard Rohr hovorí vo svojich knihách o období midlife ako o prechode z operačného modelu "ego" do operačného modelu "duše," od ega k sebe. Za posledné dekády sme si vytvorili istoty. Kolem nich sme vybudovali kontrolní mechanizmy. Druhá varianta je držet se zuby nehty starého. Fungovat tak, jak to bylo doteď. A třeba to znovu zkusit stejně a po "zátopkovsku" ještě přidat.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Transformácia bez radikálnych zmien

Rozhodne nemusí ísť o zemetrasenie viditeľné na diaľku. Rad veľkých transformácií sa deje bez radikálnych kariérnych kotrmelcov, sťahovania sa na druhý koniec sveta alebo zmeny partnerov.

Kto je David Vrba?

David Vrba je kouč a mentor, a tiež si hovorí infopreneur, teda obchodník s informáciami a múdrom. Informácie čerpá z hláv a kníh chytrých ľudí celého sveta, filtruje ich, destiluje a v kombinácii so svojimi skúsenosťami odovzdáva v zrozumiteľnej podobe a v kontexte ľuďom, ktorí sa chcú učiť. David pracoval viac ako 20 rokov pre korporácie a rodinné firmy v rôznych odboroch a častiach sveta. V Česku je známy ako bývalý generálny riaditeľ pobočky inovatívnej firmy 3M, spoluzakladateľ Red Button, ale aj ako propagátor zodpovedného leadershipu, osobného rozvoja a v neposlednom rade zdravej organizačnej kultúry. David je zakladateľom PRVEJ ŠKOLY VEDOMÉHO MIDLIFE, s myšlienkami ktorej rezonujem.

Vnútorná motivácia: Palivo pre zmenu

Každý z nás to zažil: väčšmi sme motivovaní vlastnými túžbami a prianiami, než nejakými vonkajšími vplyvmi. Žiadne hrozby, sľuby, finančné odmeny, ocenenia či iné vonkajšie faktory nemajú na motiváciu taký zásadný vplyv ako mobilizácia zvnútra.

Stupnica motivácie

Bežne sa využíva metóda, kedy si človek na stupnici od 1 do 10 sám ohodnotí mieru svojej motivácie. Predpoklad je, že tí, ktorí zvolili 10, podniknú niečo s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako tí, ktorí sa označili dvojkou. Mám z praxe potvrdené, že ľudia schopní výrazných zmien na úrovni správania sa pohybujú na celej škále motivačného kontinua, nielen na jeho najvyššom konci. Motivácia nemusí mať silu elektrárne či tornáda - taký stupeň nie je u väčšiny ľudí dosiahnuteľný.

Frustrácia a túžba po zmene

"Mám sama seba dosť! Mám dosť života, ktorý vediem. Už som sa toľkokrát pokúsila o zmenu, že je mi zo seba nanič. Keby sa frustrácia dala speňažiť, pekne by som si prilepšila. Už ma nebaví so sebou bojovať a neustále sa znova o niečo snažiť, aby môj život nebol jedno veľké zúfalstvo. Lezie mi na nervy, keď mi ľudia okolo hovoria, že by mal môj život vyzerať inak. Viem to sama dosť dobre."

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Konfrontácia so sebou a opustenie výhovoriek

Byť zaplavený pocitmi zlyhania a sklamania, mať plné zuby neschopnosti a nemohúcnosti - na čo to môže byť dobré? K tomu, že pred sebou konečne prestaneme uhýbať a ľutovať sa. Naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať náš život, sú v nás zakorenené veľmi hlboko. Niektoré sme pobrali cestou, niektoré nám boli podsunuté a ďalšie sme si sami vytvorili. Ako skoncovať s výhovorkami? Sú to také milosrdné náplasti na našu pohodlnosť. Objektivizujú, prečo teraz nie je ten pravý čas. Takýchto príbehov je veľa: Nemôžem si dovoliť dať teraz výpoveď. Nemám dosť skúseností na to, aby som rozbehol vlastné podnikanie. Bojím sa, že prídem o peniaze. Keď o svojom nápade hovorím s ľuďmi, hovoria mi, že takých služieb je už veľa, že bude veľmi ťažké uspieť. Viem, že moja hlava chce istoty, lenže bez riskovania sa nepohnem z miesta. Na druhej strane už mám plné zuby práce, ktorá ma nebaví.

Zapálenie ohňa a udržiavanie motivácie

„Motivujúcimi silami všetkého konania a ľudských výtvorov sú pocity a túžby,“ v tom dávam úplne za pravdu Albertovi Einsteinovi. Nadšenie a vnútorné zapálenie vyživujúce túžby potrebuje každý z nás v rôznej intenzite. Rozhodujúce je zapáliť svoj oheň a prikladať naň podľa toho, aký ho práve chceme a na čo ho chceme. Aby nám však dávalo zmysel oheň nepretržite udržiavať, potrebujeme motív. Ten je obsiahnutý vo vysvetlení, prečo sa snažíme, prečo sa nám to oplatí, čo tým získame a na čo nám to bude. V obraze ohňa je paralela s motiváciou, ktorá je ako potrava pre mozog. Disponovať na začiatku cesty veľmi silnou motiváciou nie je zárukou úspechu. Potrebujeme plynulé a pravidelné zásoby. Tie vytvárame tým, že niečo priebežne riešime.

Štádiá zmeny a mentálne nastavenie

Žena z úvodného príbehu sa zasekla na pokusoch o zmeny, ktoré by jej priniesli spokojný život. Zmena má svoje štádiá a chcieť ju okamžite je ako skok do vody, ktorej hĺbku nepoznáme. Môžeme vyviaznuť bez zlomeného väzu a nemusíme. Nezanedbateľné sú dôvody, pre ktoré chceme dosiahnuť zmenu správania, rovnako ako klady, schopnosti, hodnoty a zdroje, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. Kľúčová je úprimná konfrontácia so sebou, či sme na zmenu správania pripravení. Záujem o zmenu ešte nie je záväzok, že ju človek aj urobí. Čím bližšie sme k zmene dlhodobého konania, tým bližšie sme aj k vnútornému konfliktu a pochybnostiam, či chceme a dokážeme zmenu presadiť. Dôležité je mať na zreteli, že konfliktné pocity, neistota a výhrady sú prirodzené a často nevyhnutné. Viac ako na aktívnom „vykonávaní“ zmeny sa napracujeme na našom mentálnom nastavení. Potrebujeme prísť na spôsob, ako skrotiť pochybnosti, neutralizovať obavy a obmedzujúce myšlienky prekrývať užitočnými.

Hlava a hra na "čo keď"

Čo si budeme rozprávať, hlava má rada hru na to uvažovať len nad proti a nevšímať si pre. Máme obavy vydať sa na vlastnú cestu za vlastnými snami, pretože sa úporne sústredíme len na to, čo keď… čo by sa mohlo stať a prečo to nepôjde. Pokojne premrháme veľa času útekom pred vlastnými snami namiesto vykračovania k nim. Pri tom, ako sa naháňame za vlastným chvostom, príde chvíľa, kedy si povieme, že už nás to nebaví. A keď sme voči sebe féroví, priznáme si, že nie je potrebné čakať na nejaký veľký tresk, aby nám zmenil spôsob života.

Oslobodenie od očakávaní

Mnoho motivačných odporúčaní nás smeruje k tomu, aby sme slobodne a naplno hovorili áno všetkému, čo chceme robiť, aby sme mohli byť so sebou spokojní. Nespokojná žena, ktorá ma pri písaní inšpirovala, nakoniec zistila, že je pod obrovským tlakom naplniť očakávania svojej rodiny a mať hviezdnu kariéru. Ona sama to tak necítila. Bolo pre ňu oslobodzujúce zistiť, že väčšinu vecí, ktoré od seba chce, robiť nemusí. Nerobila by ich kvôli sebe, ale kvôli ostatným. Než si v tom urobila jasno, snažila sa vyjsť v ústrety sebe aj im a doviedlo ju to k tomu, že už ďalej nebola schopná fungovať na obe strany. Uvedomila si, že nad svojím sebaurčením má plnú moc len ona. Rozhodla sa, že keď sa o tom so sebou bude hádať, použije formulku: Len ty sama vieš, čo chceš. Tvoje rozhodnutie bude mať následky. Aby zmena bola účinná, potrebujeme vidieť zmysel svojho konania.

Starnutie a prijatie zmien: Férová cena za prínosy

S vekom sa veci a ľudia menia, čo je asi jeden z najprirodzenejších a veľmi spravodlivých životných faktov 😊 Keď mám pozitívne dni, v mojej hlave sa na fyzické zmeny nepozerám ako na obmedzenia, skôr ako na férovú cenu za ostatné prínosy, ktoré mi starnutie a zrenie prinášajú. A keď mám horšie dni, uvedomujem si, že som unavenejšia, niečo ma bolí, ako introvertovi sa mi menej chce byť s inými ľuďmi, pomáha mi, že mám naplánovanú prácu s klientmi, vtedy sa rýchlo preklápam do prítomnosti, byť naplno pre klienta, a potom už moje pôvodné nastavenie neriešim.

Druhá polovica života: Hľadanie podstaty a poslania

Verím, že svoju druhú polovicu života už pár rokov žijem. A užívam si ju. Stále viac si uvedomujem, že by som nemenila a nechcela byť zase mladá. Mám pocit, že posledných pár rokov život dáva zmysel, našla som svoju podstatu, svoje poslanie, aj keď sa v ňom ešte občas niečo posunie, viem, kto som a čo je pre mňa dôležité. Lepšie sa rozhodujem, čoho chcem byť súčasťou a z čoho sa odpojím. To, že neviem vyriešiť zdravie svojich blízkych, ani svoje. Smrteľnosť je jedna vec, tú mám, verím, prijatú. Život je zážitok - vyskladajte ho pre seba tak, aby vás bavil, aby vám v ňom bolo dobre. Obklopujte sa ľuďmi, ktorí vás inšpirujú a inšpirujte niečím iných.

Kto je Andy Profantová?

Andy Profantová (1976) je profesionálna koučka (ICF PCC, SAKO MKcS), konzultantka a mentorka v oblasti leadershipu, angažovanosti a agilného prístupu, autorka a lektorka uceleného 125-hodinového kurzu koučovania a nadstavbových programov Dynamika koučovania a Transformačné koučovanie Za zrkadlom a ICF mentorka koučov. Andrea považuje koučing za univerzálny nástroj, ak je na druhej strane človek, ktorý sa chce posúvať. Rada pracuje s ľuďmi, ktorí hľadajú fungujúce riešenia a pracujú na sebe a svojom rozvoji. Mala som tú česť hosťovať v Trochu inak s Adelou.

Dôležitosť dotyku: Pre psychickú pohodu a pocit bezpečia

Nedostatok dotykov sa premietne do psychickej nepohody a pocitu osamelosti. Objatia pomáhajú imunitnej sústave tela, zmierňujú stres, privolávajú spánok a navodzujú pocit psychologického bezpečia. Každý z nás má potrebu blízkosti nastavenú podľa svojich osobných hraníc. Faktom však je, že dotyky potrebujeme všetci. V praxi sa mi nepretržite potvrdzuje, že dotyk je dôležitejší, než si ľudia myslia. Tak k sebe, ako aj k ostatným. Keď sa ho naučíme postupne a prirodzene dávať i prijímať, cítime sa šťastnejší. Pevné, úprimné objatia sú zaručený spôsob, ktorý nielen nám, ale aj objímaným navodí pozitívne pocity, a zároveň to posilňuje vzťah ako taký. Jemný dotyk, pohladenie a maznanie spôsobujú vylučovanie už spomínaných hormónov. Vyjadrujeme nimi náš emocionálny postoj voči druhým. Časť neverbálnej komunikácie sa odohráva vo fyzickej intimite a skúma ju haptika, ktorá popisuje, ako sa dorozumievame prostredníctvom dotykov.

tags: #ci #klamu #dospeli #diskusny #prispevok