
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Slovenská legislatíva sa snaží toto znevýhodnenie kompenzovať rôznymi formami podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach spojených s čiastočným invalidným dôchodkom a evidenciou na úrade práce, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto problematike.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité správne chápať definície. V pracovnom práve je za občana so zdravotným postihnutím považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je rozlišovať túto definíciu od osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP nemusí byť automaticky uznaná za invalidnú a naopak.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Počas zamestnania alebo podnikania nestrácajú nárok na invalidný dôchodok a ani im nie je krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania im môžu pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Zamestnávatelia majú určité povinnosti a benefity spojené so zamestnávaním týchto osôb.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako traja zamestnanci. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia tohto "limitu".
Prečítajte si tiež: Podmienky pre čiastočný invalidný dôchodok na Slovensku
Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj určité výhody, predovšetkým v oblasti odvodov do zdravotnej poisťovne.
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi polovičná, a to 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ má možnosť požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Príspevok pre mladých
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve základné podmienky:
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je navyše potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň jeden mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom táto osoba prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši v závislosti od miery nezamestnanosti v danej lokalite.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a dovolenka na Slovensku
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, ale ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti.
Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce, musí spĺňať určité podmienky. Niektoré činnosti sú nezlučiteľné s evidenciou na úrade práce.
Osoba nemôže byť evidovaná na úrade práce, ak:
Sústavná príprava na povolanie je štúdium na strednej alebo vysokej škole, až do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa, t.j. doktorandského štúdia.
Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Zamestnanec podľa osobitného predpisu (napr. započítava sa aj obdobie poistenia, resp. dôvod skončenia pracovnoprávneho vzťahu ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na určitý alebo neurčitý čas.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa podáva prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.