
Košická mestská časť Luník IX je dlhodobo známa ako miesto s vysokou koncentráciou rómskeho obyvateľstva a s rozsiahlymi sociálnymi problémami. Situácia na Luníku IX je komplexná a odzrkadľuje širšie problémy rómskej komunity na Slovensku, ktoré zahŕňajú bývanie, zamestnanosť, vzdelanie a integráciu do spoločnosti.
V októbri sa v košickej mestskej časti Luník IX objavili nepokoje medzi Rómami z Hrebendovej ulice. Dôvodom bola plánovaná vysťahovávanie obyvateľov z dvoch vchodov bytového domu (čísla 22 a 24) z dôvodu jeho havarijného stavu. Obyvatelia tvrdili, že nemajú kam ísť. Magdaléna Mirgová, jedna z obyvateliek, uviedla, že sa obrátili na súd a žiadajú náhradné byty, ak sa bude blok búrať. Poukázala na to, že s deťmi nemôžu ísť na ulicu, pretože chodia do školy a škôlky, a blíži sa zima.
Bytový podnik mesta Košice už skôr upozornil obyvateľov Hrebendovej 22 a 24, že tí, ktorí nemajú nájomné zmluvy a sú neplatiči, sa budú musieť vysťahovať. Mnohé rodiny nemajú ani trvalý pobyt. Koordinátor mesta pre aktivity na Luníku IX Miloš Ihnát uviedol, že bytový dom je v havarijnom stave a ohrozuje životy ľudí. Všetky rodiny, ktoré mali platné nájomné zmluvy, boli už presťahované do iných bytov.
Jozefína Tomášová, ktorá spolu s manželom dlhé roky podnikala v stavebníctve, sa vo svojom videu snaží vyvrátiť predsudok, že Rómovia nepracujú. Opisuje, ako sa rómski robotníci z jej firmy stretávali s predsudkami a museli dokazovať, že sú spoľahliví zamestnanci. Tiež spomína, ako na nich v Česku zavolali políciu, pretože ich považovali za migrantov. Množstvo Rómov pracuje v zahraničí a je frustrujúce, že médiá často zobrazujú len tých najhorších Rómov, ktorí nepracujú.
Tomášová pracuje ako čašníčka v rakúskom Grazi, pretože na Slovensku by nezarobila dosť na to, aby uživila svoje dve dcéry, ktoré študujú na vysokej škole. Zdôrazňuje, že prístup a spôsob života v zahraničí je iný, pretože v mestách, kde žije tisíc ľudí z rôznych krajín a národností, si nikto nevšíma, kto je akej farby pleti alebo vierovyznania.
Prečítajte si tiež: Starobné a invalidné dôchodky
Tomášová vyjadruje hnev nad tým, že strana Mariana Kotlebu je v prieskumoch druhou alebo treťou najsilnejšou na Slovensku. Tvrdí, že celá jeho kampaň je založená na lžiach a výmysloch. Spochybňuje aj koncentračné tábory a to, čo sa v nich dialo, čo je podľa nej hnusné, pretože jej dedo bol v koncentračnom tábore. Celú svoju kampaň postavil na nenávisti voči Rómom.
Zároveň odsudzuje, keď má nejaká žena dvadsať detí a sťažuje sa, že nemá kde bývať a štát sa o nich nestará. Vníma to ako problém, ktorý je potrebné riešiť.
Tomášová spomína, že v roku 2004 o nej médiá písali ako o rómskej podnikateľke, ktorá riadi stavebnú firmu a má obchod s rozličným tovarom. Neskôr však o všetko prišla, pretože jej firmy Euro-Building a Hant nevyplatili zákazky. Bola jednou zo zakladateliek občianskeho združenia, v ktorom boli firmy postihnuté spoločnosťou Euro-Building, ktorá neplatila dodávateľské firmy.
Tiež spomína, že ak sa chce Rómka presadiť, musí robiť dvakrát toľko. Napríklad, keď mali možnosť robiť na jednej stavbe, musela ich presvedčiť, aby ich zobrali na skúšku na týždeň, aby ukázali, že sú fakt dobrí.
Alena Horváthová (33) pochádza z rómskej osady zo Spiša. Vďaka pomoci manželov z Nemecka dnes žije normálny život v zahraničí. Pracuje, platí nájom a plynule hovorí po nemecky, hoci na Slovensku absolvovala špeciálnu základnú školu.
Prečítajte si tiež: Výplata nemocenských počas materskej
Alena sa narodila v Bystranoch v okrese Spišská Nová Ves a vyrastala v jednej z najbiednejších rómskych osád na Slovensku - v Rudňanoch. Ako dvojročná skončila s dvoma súrodencami v detskom domove. Alena je vďačná, že sa vyhla osudu života v rómskej osade. Jej príbeh búra predsudky a stereotypy o Rómoch a inšpiroval filmárov k nakrúteniu dokumentu o jej živote.
Dnes pracuje v Nemecku ako čašníčka a pomáha svojej sestre, ktorá ostala v osade. Uvedomuje si, že keby nebolo ľudí, ktorí jej podali pomocnú ruku, aj ju by čakal takýto osud. V detskom domove jej pripomínali, že raz aj tak skončí v osade. Navštevovala iba špeciálnu základnú školu, s čím sa nevie zmieriť, pretože sa učila na samé jednotky a milovala poéziu a cudzie jazyky.
Lilian Matias pochádza z Ria De Janeira a žije na Slovensku už 11 rokov. Pracuje pre IT firmu Lenovo a Slovensko si zamilovala pre jeho pokoj a dostupnosť k všetkému. Súčasne však vníma, že Slováci sú veľmi uzavretí a boja sa cudzincov, alebo skôr toho, čo je nové. Niektorí si dokonca myslia, že je "cigánka". Už sa jej stalo, že potrebovala pomoc na ulici a ľudia ju ignorovali.
Lilli si to spája s problémom integrácie, ktorý je podľa nej na Slovensku stále aktuálny a živý. Domácich hodnotí ako veľmi milých, no iba vtedy, keď sa Slováci nebránia spoznať niekoho nového.
V Prešove klesá počet obyvateľov. V roku 2000 mal 92 912 obyvateľov a v roku 2017 už len 86 538. Tento trend je spôsobený sťahovaním ľudí do okolitých obcí, do Bratislavy a do zahraničia, ako aj nízkou pôrodnosťou. Mnohí obyvatelia Prešova sa sťahujú do okolitých obcí, kde sú lacnejšie pozemky a možnosť mať vlastný rodinný dom. Tento trend sa nazýva suburbanizácia.
Prečítajte si tiež: Výhody preukazu ZŤP na Slovensku
Zároveň sa zvyšuje počet Rómov v Prešove a v okolitých obciach. Niektorí obyvatelia Prešova sa sťažujú na správanie Rómov a na to, že majú všetko zadarmo.
Mesto Prešov sa snaží riešiť problémy v rómskej komunite. V Starej Tehelni otvorili nové komunitné centrum, kde budú pôsobiť terénni sociálni pracovníci. Mesto chce tiež rozšíriť komunitné priestory pre Rómov a vytvoriť podmienky pre vznik chránenej dielne, ktorá by slúžila zamestnaniu mužov a žien z rómskej komunity. Príslušníci Mestskej polície zvýšia svoju kontrolnú činnosť a rovnako sa zvýši aj kontrola zo strany štátnej polície, konkrétne špecialistami na rómsku problematiku.
Mesto by malo tiež skumať možnosti ako ludi prilakat a udrzat si ich, vsetko je to o prostredi, niečo sa zrejme nedocenuje, nerobi sa dostatok na zlepsenie byvania v meste.