Činnosti tretieho sektora v náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku

Úvod

Náhradná rodinná starostlivosť je komplexná téma, ktorá sa dotýka osudov detí, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine. Na Slovensku zohráva tretí sektor, teda mimovládne neziskové organizácie, významnú úlohu pri zabezpečovaní a podpore tejto formy starostlivosti. Tento článok sa zameriava na postavenie a aktivity tretieho sektora v oblasti náhradnej rodinnej starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na rôzne formy starostlivosti a špecifické organizácie, ktoré v tejto oblasti pôsobia. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na túto problematiku a poukázať na dôležitosť spolupráce medzi štátom a tretím sektorom pri zabezpečovaní kvalitnej náhradnej rodinnej starostlivosti pre deti v núdzi.

História náhradnej výchovy

Formy starostlivosti o opustené deti sa vyvíjali v jednotlivých historických obdobiach. Vývoj pestúnskej starostlivosti a vznik sirotincov a detských domovov na území Slovenskej republiky sú dôležitými míľnikmi v histórii náhradnej výchovy. Jedno zo známych slov vyjadruje starú múdru pravdu, že „každá doba prináša svoje“. Aj náhradná rodinná starostlivosť sa vyvíja v čase a reaguje na aktuálne spoločenské potreby a výzvy.

Náhradná výchova verzus náhradná starostlivosť

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami náhradná výchova a náhradná starostlivosť. Náhradná starostlivosť je širší pojem, ktorý zahŕňa rôzne formy starostlivosti o deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej biologickej rodine, vrátane náhradnej výchovy, pestúnskej starostlivosti a osvojenia.

Charakteristika dieťaťa v náhradnej výchove

Dieťa v náhradnej výchove má špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť. Spoločenské, psychologické a výchovné aspekty sú kľúčové pre zabezpečenie jeho zdravého vývoja. Psychická deprivácia dieťaťa v náhradnej starostlivosti je závažný problém, ktorému je potrebné venovať pozornosť.

Proces sprostredkovania náhradnej starostlivosti

Proces sprostredkovania náhradnej starostlivosti je zložitý a vyžaduje si úzku spoluprácu medzi rôznymi aktérmi, vrátane Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR), detských domovov a náhradných rodičov.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodca a dohoda

Legislatívne podmienky a priebeh náhradnej inštitucionálnej výchovy

Legislatívne podmienky a priebeh náhradnej inštitucionálnej výchovy sú upravené zákonom. Výchova v profesionálnej rodine a výchova v samostatnej skupine sú alternatívne formy náhradnej starostlivosti. Transformácia detských domovov a detské mestečko predstavujú inovatívne prístupy k náhradnej starostlivosti. Celá problematika náhradnej starostlivosti detí po roku 1997, keď detské domovy prešli z rezortu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pod správu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, sa začala nová etapa ich riadenia. Táto zmena mala vplyv na financovanie, personálne obsadenie a celkovú koncepciu starostlivosti o deti v detských domovoch.

Výber vhodnej formy starostlivosti pre dieťa

Výber vhodnej formy starostlivosti pre dieťa je individuálny a závisí od analýzy biologických, vývinových, sociálnych a situačných činiteľov. Dôležité je rozlišovať medzi biologickým a psychologickým rodičovstvom.

Formy náhradnej starostlivosti vo vybraných štátoch EÚ a v zahraničí

Formy náhradnej starostlivosti sa líšia v jednotlivých štátoch EÚ a v zahraničí. Je dôležité sledovať trendy a inšpirovať sa úspešnými modelmi.

Vzťahy dieťaťa v náhradnej rodine

Vzťahy dieťaťa v náhradnej rodine sú komplexné a vyžadujú si citlivý prístup. Riešenie najčastejšie sa vyskytujúcich problémov vo vzťahu k rodičom, súrodencom, biologickej rodine je kľúčové pre úspešnú integráciu dieťaťa do náhradnej rodiny.

Model náhradnej výchovy A

Model náhradnej výchovy A predstavuje jeden z prístupov k náhradnej starostlivosti.

Prečítajte si tiež: Podmienky dohody o pracovnej činnosti

Činnosť tretieho sektora v oblasti náhradnej výchovy

Tretí sektor zohráva kľúčovú úlohu v oblasti náhradnej výchovy. Občianske združenia ako Úsmev ako dar, OZ Návrat a OZ Asociácia náhradných rodín poskytujú dôležitú podporu deťom a rodinám v náhradnej starostlivosti.

Úsmev ako dar

Úsmev ako dar je jednou z najznámejších organizácií tretieho sektora na Slovensku, ktorá sa venuje problematike náhradnej rodinnej starostlivosti. Organizácia sa zameriava na pomoc deťom v detských domovoch a na podporu náhradných rodín.

OZ Návrat

OZ Návrat sa zameriava na podporu návratu detí z detských domovov do ich biologických rodín, ak je to možné a v záujme dieťaťa. Organizácia tiež poskytuje poradenstvo a podporu náhradným rodinám.

Asociácia náhradných rodín (ANR)

Asociácia náhradných rodín (ANR) je mimovládna nezisková organizácia na Slovensku, združujúca náhradné rodiny, ktoré prijali deti do rôznych foriem náhradnej rodinnej starostlivosti (adopcia, pestúnska starostlivosť, profesionálna rodina). ANR poskytuje týmto rodinám vzdelávanie, sprevádzanie a podporu v procese prijatia dieťaťa do rodiny, v adaptačnej fáze i počas celej doby zotrvania dieťaťa v náhradnej rodine. V jednoduchosti povedané, ANR pracuje s rodinami, ktoré prijali deti do rodiny z detských domovov. Na Slovensku je málo iniciatív, ktoré by sa podobnej problematike venovali. Medzi najvýraznejšie aktivity organizácie patrí rekreačno-vzdelávací pobyt, ktorý oslavuje 29. ročník.

Aktivity ANR

ANR sa zameriava na:

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR Komárno - posudková činnosť: Ako ich kontaktovať?

  • Vzdelávanie: Organizovanie seminárov, workshopov a školení pre náhradných rodičov, zameraných na špecifické potreby detí v náhradnej starostlivosti.
  • Sprevádzanie: Poskytovanie individuálnej podpory a poradenstva náhradným rodinám v rôznych fázach starostlivosti o dieťa.
  • Podporu: Vytváranie priestoru pre vzájomnú výmenu skúseností a podporu medzi náhradnými rodinami.
  • Rekreačno-vzdelávacie pobyty: Organizovanie pobytov pre náhradné rodiny a deti, ktoré spájajú oddych s vzdelávacími aktivitami.

Detské mestečko Trenčín

Detské mestečko v Trenčíne predstavuje unikátny modelStarostlivosti o deti, ktorý sa snaží vytvoriť prostredie čo najviac podobné rodinnému. Prvé vdýchnutie Detskému mestečku pred 50. rokmi dala doc. Dňa 24.02.2024 sa v areáli Detského mestečka v Trenčíne uskutočnilo stretnutie s účasťou delegácií odchovancov, zamestnancov a priaznivcov detských mestečiek zo SLOVENSKA, NEMECKA a MAĎARSKA. Program stretnutia zahŕňal príchod a prehliadku areálu Detského mestečka v Trenčíne.

Príklad úspešného odchovanca

Príkladom úspešného odchovanca Detského mestečka je majster sveta v pretláčaní rukou, ktorý vyrastal v Detskom mestečku v Trenčíne, kde sa o neho starala stabilná manželská dvojica. Ako mladý sa pretláčal so svojimi rovesníkmi. Tento príklad dokazuje, že aj deti z náhradnej starostlivosti môžu dosiahnuť významné úspechy, ak majú vytvorené vhodné podmienky a dostatočnú podporu.

Šanca na návrat

Šanca na návrat je národný projekt, ktorého prijímateľom je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku. Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky pripravujú na prepustenie. Projekt zahŕňa základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov (závislosti, právne povedomie, rodina, komunikácia, sebapoznanie, finančná gramotnosť a zamestnanosť). Dôležitou časťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Osvojenie a pestúnska starostlivosť: Porovnanie

V poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či osvojenie. Ide o dve formy náhradnej rodinnej starostlivosti, ktoré umožňujú prijatie dieťaťa, ktoré bolo z nejakých dôvodov umiestnené v ústavnom zariadení. Žiadatelia o náhradnú rodinnú starostlivosť, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov, čakajú na dieťa v poradovníku na základe svojich požiadaviek. Jednou z najkľúčovejších požiadaviek je forma náhradnej rodinnej starostlivosti.

Skôr ako si povieme niečo o pestúnskej starostlivosti či osvojení, je potrebné uviesť, že existuje zoznam žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť (ďalej len ,,NRS“) a zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS. Tieto zoznamy vedie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ,,ÚPSVR“), špeciálne na to určený úrad v rámci každého kraja na Slovensku. Prvý zoznam tvoria žiadatelia o NRS, ktorí sú zapísaní podľa § 73 ods. 3 písm. a/ 2. bodu a podľa § 39 zákona NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, pričom musia v zmysle zákona splniť stanovené podmienky pre náhradnú rodinnú starostlivosť. Druhý zoznam je zoznam detí, ktoré sú zaradené do prehľadu detí, ktorým je potrebné sprostredkovať niektorú z foriem NRS.

Ako sa na začiatku príspevku uvádza, v poslednom období narastá záujem ľudí o pestúnsku starostlivosť či o osvojenie. Keby sme mali nájsť spoločnú charakteristiku osvojenia a pestúnskej starostlivosti, mohli by sme vychádzať z Matějček et al. (2002), ktorý tvrdí, že dieťa je vychovávané ľuďmi, ktorým sa nenarodilo. Keďže náhradní rodičia si s dieťaťom zatiaľ nevytvorili blízke puto, je pre nich dieťa po príchode do rodiny do určitej miery „neznáme“. Úlohou náhradných rodičov je teda naučiť sa dieťaťu porozumieť a upraviť svoj spôsob života tak, aby vyhovoval okrem nich samých, či deťom, ktoré v ich rodine už vyrastajú aj dieťaťu, ktoré do svojej rodiny prijali.

Na rozdiel od pestúnskej starostlivosti je osvojenie trvalým riešením pre dieťa. V našej krajine upravuje pestúnsku starostlivosť Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine § 48, ak rodičia dieťaťa nezabezpečujú či nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa, môže súd rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom a je zapísaná v zozname žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Pestún má právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. K vykonávaniu nevšedných záležitostí je povinný žiadať o súhlas biologického rodiča dieťaťa, prípadne súd, ak rozhodnutie zákonného zástupcu dieťaťa nie je v súlade so záujmom dieťaťa. Vtedy sa môže pestún domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí rodiča, resp. zákonného zástupcu preskúmal súd. Dieťa, ktoré súd zverí do pestúnskej starostlivosti, môže, ale nemusí byť osvojiteľné, môže, ale nemusí mať kontakt so svojimi vlastnými rodičmi. Pri forme pestúnskej starostlivosti pestúni preberajú na seba určité, rodičovské záväzky, ale zákonným zástupcom dieťaťa ostáva stále biologický rodič dieťaťa. Dieťaťu obvykle ostáva jeho meno a priezvisko, ale pestúni vo výnimočných prípadoch môžu požiadať o zmenu mena, či priezviska. Viacerí autori (Mačkinová, Musilová, 2013; Matejček et al. 2002; ) uvádzajú, že pestúni s dieťaťom často neformálne vytvárajú a zachovávajú veľmi podobný vzťah ako k deťom vlastným. Často sa stáva, že deti ostávajú aj po dosiahnutí plnoletosti v pestúnskej rodine do času, kým sa osamostatnia.

Čakacia doba na dieťa, keď sa pri prvom informačnom rozhovore dozvedia, že na pestúnsku starostlivosť budú čakať oveľa kratšie ako na osvojenie, keďže pestúnov je v Bratislavskom kraji porovnateľne menej ako osvojiteľov. Tento argument však funguje len v niektorých prípadoch. Žiadatelia volia pestúnsku starostlivosť len v prípadoch, kedy návrat dieťaťa do biologickej rodiny reálne nehrozí (biologickí rodičia sú bezdomovci, drogovo závislí atď.). Na formu pestúnskej starostlivosti štát prispieva finančným príspevkom: a to pre dieťa pestúnskym príspevkom a pre pestúna odmenou pestúna. Okrem toho pestún poberá aj prídavky na dieťa. Žiadatelia o NRS sú prevažne dobre finančne zabezpečení, ale určite existujú prípady, kedy je dôvodom preferencie pestúnskej starostlivosti aj finančná odmena. Záujem o väčšiu súrodeneckú skupinu detí, kde je nižší predpoklad možnosti osvojenia z dôvodu zachovávania súrodeneckých väzieb. Tento dôvod býva zriedkavý až ojedinelý. Žiadatelia, ktorí už majú vlastné biologické deti a chcú pomôcť deťom v ústavnej starostlivosti.

Osvojenie je vzťah, ktorý vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom. Vzťah, ktorý medzi nimi vznikne počas osvojenia je rovnaký, aký je medzi biologickými rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Na vyslovenie osvojiteľnosti u maloletého dieťaťa pamätá zákonodarca podmienkami, ktoré musia byť zo zákona splnené. Ekonomický nedostatok, ako aj nedostatočné bytové pomery, či núdza rodičov nemôžu byť dôvodom na vyhlásenie dieťaťa za osvojiteľné. V niektorých prípadoch môže byť maloleté dieťa súdom vyhlásené za osvojiteľné aj bez súhlasu rodičov.

Neprejavujú skutočný záujem o dieťa po dobu najmenej 6 mesiacov. Pri tomto bode narážame na problém, aký je skutočný záujem rodičov, resp. rodiča o dieťa, pretože z pohľadu odborníkov je skutočný záujem o dieťa vnímané rôzne. Napr. niektorí biologickí rodičia majú presne zmapované obdobie 6 mesiacov, kedy by mali o dieťa prejaviť záujem, aby sa nestalo osvojiteľné. O dieťa nejakým spôsobom prejavia záujem, aj keď vedia, že si ho reálne nikdy nevezmú domov. Čím je dieťa staršie, tým je ťažšie ho umiestniť do náhradnej rodiny, nakoľko väčšina žiadateľov prejavuje záujem o menšie deti. Neprejavili o dieťa žiadny záujem po dobu najmenej 2 mesiacov po narodení dieťaťa, ak im v tom nebránila závažná prekážka (ak je biologický rodič vo väzení, alebo je vážne chorý atď). Udelia vopred všeobecný súhlas k osvojeniu tzv. „generálny súhlas“ (bez uvedenia konkrétnych osvojiteľov), a to pred súdom, alebo v písomnej forme pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. S osvojením musia súhlasiť obaja rodičia, pokiaľ sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa. Takmer všetky deti, ktoré určený ÚPSVR Bratislava vedie v prehľade detí nemajú v rodnom liste uvedeného otca, preto vyhlásenie „Privolenie na osvojenie dieťaťa“ podpisuje len matka, čím dáva súhlas k jeho osvojeniu. Osvojiteľnosť dieťaťa sa vyhlasuje formou rozsudku a dieťa sa stáva právne voľným, osvojiteľným.

Ďalším prípadom zaradenia dieťaťa vhodného do prehľadu detí, ktorým treba sprostredkovať NRS je prípad, keď dieťa zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, tzv. „anonymný pôrod“. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o SPOD a SK ak ide o dieťa, ktoré zanechala žena po pôrode v zdravotníckom zariadení, ak nie je známy ani jeden z rodičov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zašle základné údaje o dieťati podľa časti dokumentácie určenému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately najneskôr nasledujúci pracovný deň po dni, keď sa dozvedel o tejto skutočnosti. Tieto detí sú hneď zaradené do zoznamu detí, ale ešte nie sú právne voľné, pretože ešte nebola vyslovená osvojiteľnosť súdom. Vyslovenie osvojiteľnosti dieťaťa spojené s pozbavením rodičovských práv a povinností a ustanovením dieťaťu poručníka je v poslednom čase zdĺhavé a môže sa predĺžiť, aj sa predlžuje až na niekoľko mesiacov, najmä od zrušenia Občianskeho súdneho poriadku od 01. 07.

Určený ÚPSVR po doručení spisovej dokumentácie dieťaťa, hľadá pre dieťa vo svojom kraji vhodných žiadateľov o NRS, pričom najneskôr do dvoch týždňov od zapísania dieťaťa do prehľadu detí osloví žiadateľov zo zoznamu žiadateľov. Ak takýchto žiadateľov nemá, tak po uplynutí dvoch týždňov musí spisovú dokumentáciu dieťaťa zaslať do akreditovaných subjektov v rámci kraja a všetkým určeným orgánom na Slovensku. Ak určený ÚPSVR nájde pre maloleté dieťa vhodných žiadateľov, poučí ich o možnosti predĺženia konaní spojených s vyslovením osvojiteľnosti, ak dieťa osvojiteľnosť vyslovenú ešte nemá. Keď sa žiadatelia rozhodnú ísť do procesu o osvojenie nakontaktujú sa s dieťaťom, musia však čakať na právnu voľnosť dieťaťa. Dieťa si berú z detského domova na návštevné pobyty, ktoré sa neustále predlžujú. Niektoré detské domovy neuvoľnia dieťa na návštevný pobyt, pokým si žiadatelia nepodajú návrh na zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti (súd im ho zamietne, lebo dieťa nemá vyslovenú osvojiteľnosť) alebo aspoň zverenie dieťaťa neodkladným opatrením (biologická matka dieťaťa pokiaľ u dieťaťa nie je vyslovená osvojiteľnosť a nie je pozbavená výkonu rodičovských práv je stále účastníčkou konania a rozhodnutie o zverení dieťaťa neodkladným opatrením sa jej poštou doručuje, čo žiadatelia zvyčajne nechcú). V dôsledku spomínaných komplikácii v procese sprostredkovania NRS sú žiadatelia z rôznych strán tlačení do pestúnskej starostlivosti, aj keď sú vnútorne nadstavení na osvojenie. Nemôžu z práce oficiálne nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku lebo nemajú rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do ich starostlivosti. Keďže väčšina zo žiadateľov sú riadne zamestnaný (nie sú SZČO, nemôžu pracovať z domu), čas, dokým bude vyslovená osvojiteľnosť dieťaťa, potom v práci riešia rôznymi formami, dovolenkami, neplateným voľnom a pod., pričom môžu samých seba ohroziť tým, že aj prídu o prácu. Dieťa živia na vlastné náklady, od detského domova dostávajú len tzv. „stravné“, čo je zanedbateľná suma. Napriek tomu žiadatelia s láskou a ochotou prejavujú záujem o dieťa a hlavne trpezlivosť v čakaní, kým príde dieťa oficiálne do ich rodiny. Do času, kým im dieťa nie je im zverené, biologickí rodičia si môžu stále rozmyslieť, či si dieťa nezoberú späť ak si medzitým upravili svoje rodinné pomery. Pre žiadateľov je táto alternatíva nepredstaviteľná a neprijateľná, keďže si medzičasom na dieťa zvykli a začala sa medzi nimi budovať vzájomná vzťahová väzba.

Riziká a obavy spojené s pestúnskou starostlivosťou

Medzi riziká a obavy spojené s pestúnskou starostlivosťou patria:

  • Možnosť vrátenia dieťaťa spať do jeho biologickej rodiny.
  • Odkrytie anonymity pestúnov vo vzťahu k biologickej rodine dieťaťa.
  • Pochybnosti o správnej výchove zo strany pestúnov a kontakt s deťmi.
  • Možné vydieranie, ohrozovanie a zastrašovanie pestúnov a detí, zo strany biologickej rodiny.

Pri tomto bode ľudia zabúdajú na fakt, že orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako aj akreditované subjekty sú im v zložitých situáciách nápomocné.

Motivácia žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť

V tomto prípade by sa mala zhodnotiť motivácia žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť. Podľa Zezulovej (2012) môžu podnety k pestúnskej starostlivosti splývať s motiváciou k osvojeniu, no rozhodnutie pre pestúnstvo sa líši altruistickejšími pohnútkami, ku ktorým zaraďuje motív pomoci opusteným deťom. Ide predovšetkým o žiadateľov, ktorí už nejaké dieťa majú a návrat dieťaťa do jeho biologickej rodiny vedia ľahšie prijať, keďže zverené dieťa nie je ich jediné dieťa. V žiadostiach o náhradnú rodinnú starostlivosť prevládajú však ľudia, ktorí ešte žiadne deti nemajú, preto je pre nich pestúnska starostlivosť neprijateľná a títo ľudia volia takmer vždy formu osvojenia. Napriek uvedenému riziku, že dieťa sa vráti späť do svojej biologickej rodiny, je takýto návrat ojedinelý.

Záujem o osvojenie a pestúnsku starostlivosť v Bratislavskom kraji

Podľa grafov porovnania záujmu o osvojenie a o pestúnsku starostlivosť v Bratislavskom kraji môžeme vidieť, že o osvojenie je oveľa väčší záujem ako o pestúnsku starostlivosť.

Potenciál pre zvýšenie záujmu o pestúnsku starostlivosť

Obidve formy náhradnej rodinnej starostlivosti majú v našej spoločnosti veľký význam. Paradoxom je, že detské domovy sú plné detí, ktoré sú vhodné len na pestúnsku starostlivosť. Možno keby sa dospelí viac pozerali na tento problém očami detí, bol by o pestúnsku starostlivosť v Bratislavskom kraji väčší záujem. Aj keď žiadatelia o NRS cítia strach spoznať biologickú rodinu dieťaťa, vždy je to na vzájomnej dohode, prípadne aj v spolupráci s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

V úvode sme spomínali, že žiadatelia o NRS si volia formu pestúnskej starostlivosti alebo osvojenia počas psychologickej prípravy, aj keď často už v čase keď si podávajú žiadosť na NRS sú vnútorne nastavený na niektorú z foriem NRS, častejšie na osvojenie. Žiadalo by sa, keby sa obsah psychologickej prípravy rozšíril viac o možnosť pestúnskej starostlivosti, venovať tomu viac pozornosti, prebrať viac do hĺbky výhody a nevýhody, i úskalia tejto formy starostlivosti, vysvetliť že časom sa stanú pre deti blízkymi osobami so vzťahovou väzbou a to je to čo deti najviac potrebujú. Pretože deti nevnímajú formy starostlivosti: pestúnsku starostlivosť či osvojenie, deti potrebujú rodinu, ktorá ich príjme takých akí sú, ktorá im poskytne pocit domova, istoty a bezpečia. Samozrejme významnú rolu hrá aj vek dieťaťa, čím menšie tým je adaptácia prijateľnejšia, menej náročná.

Hodnoty a princípy v náhradnej starostlivosti

Mať dobré srdce a pochopiť slová „miluj svojho blížneho a pomôž, ako môžeš“ je základným predpokladom, ak chceme niekomu pomáhať. Ďalším predpokladom je, že sme ochotní sa podeliť so svojím „ja“, so svojou rodinou a všetkým, čo vlastníme, s tými ktorých „dostaneme“ do opatery. V náhradnej starostlivosti je dôležité vedieť, kedy povedať NIE a kedy zase povedať ÁNO. Ľudia bojujú s problémami, ako sú vzťahy bez zodpovednosti, vzťahy plné manipulácie alebo kontroly, emočné problémy, spory na pracovisku a podobne.

Výzvy a problémy v náhradnej starostlivosti

Náhradná rodinná starostlivosť na Slovensku čelí rôznym výzvam a problémom, medzi ktoré patria:

  • Nedostatok náhradných rodín.
  • Nedostatočná podpora pre náhradné rodiny.
  • Problémy s integráciou detí do náhradných rodín.
  • Nedostatočná kvalita starostlivosti v niektorých zariadeniach.
  • Nedostatočná koordinácia medzi štátnymi a mimovládnymi organizáciami.

Úloha štátu a tretieho sektora

Štát a tretí sektor zohrávajú v náhradnej rodinnej starostlivosti komplementárne úlohy. Štát je zodpovedný za legislatívny rámec, financovanie a kontrolu kvality. Tretí sektor prináša inovatívne prístupy, flexibilitu a osobný prístup k deťom a rodinám. Dôležitá je efektívna spolupráca medzi štátom a tretím sektorom, ktorá zabezpečí kvalitnú a dostupnú náhradnú rodinnú starostlivosť pre všetky deti v núdzi.

Pohľad do minulosti

Jedno zo známych slov vyjadruje starú múdru pravdu, že „každá doba prináša svoje“. O tom, aká je naša doba, čo chce a čo od každého vyžaduje, môžeme počuť od politikov, ktorí reprezentujú náš štát a čítať množstvo článkov na sociálnych sieťach a v kinách. Aj náhradná rodinná starostlivosť sa vyvíja v čase a reaguje na aktuálne spoločenské potreby a výzvy.

tags: #činnosti #tretieho #sektora #náhradná #rodinná #starostlivosť

Ďalšie články