
Súčasná legislatíva definuje závislú prácu ako prácu vykonávanú výlučne v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo, výnimočne, v inom pracovnoprávnom vzťahu za podmienok stanovených Zákonníkom práce. Iný pracovnoprávny vzťah sa zakladá dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa rozlišujú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Od roku 2023 bola zavedená nová podkategória dohody o pracovnej činnosti, a to dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Na rozdiel od pracovného pomeru, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru predstavujú výnimočné formy zamestnávania, ktoré zamestnávateľ uzatvára len v prípade, ak ide o prácu vymedzenú výsledkom, príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce alebo sezónnu prácu. Tieto dohody sú určené na dočasné a krátkodobé pokrytie potrieb zamestnávateľa, pre ktorého by uzatvorenie pracovného pomeru bolo nehospodárne a administratívne náročné. Zamestnávanie na základe dohôd je voľnejšie než v pracovnom pomere a upravujú ho ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce.
Pracovný pomer sa uzatvára pracovnou zmluvou, ktorá definuje podmienky zamestnania, vrátane druhu práce, miesta výkonu práce a mzdy. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, pokiaľ nie je výslovne určená doba jeho trvania. Pracovný čas zamestnanca je spravidla 40 hodín týždenne, pričom pri dvojzmennej prevádzke je to 38 a ¾ hodiny a pri trojzmennej prevádzke 37 a ½ hodiny. U mladistvých zamestnancov do 16 rokov je pracovný čas obmedzený na 30 hodín týždenne.
Ak má zamestnanec odpracovať menej, ide o pracovný pomer na kratší pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj viacero pracovných pomerov na kratší pracovný čas, čo je vhodné napríklad pre matky s maloletými deťmi alebo pre zamestnancov, ktorí sa venujú štúdiu.
Špecifickým typom je domácka práca, kde je miesto výkonu práce iné než pracovisko zamestnávateľa, napríklad domácnosť zamestnanca. Na týchto zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí týždenného pracovného času a o prestojoch, a pri dôležitých osobných prekážkach v práci im nepatrí náhrada mzdy s výnimkou úmrtia v rodine.
Prečítajte si tiež: Rodinná dynamika
Zamestnávateľ môže s fyzickými osobami uzatvárať dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konkrétne dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Tieto dohody sa uzatvárajú na práce, ktoré sú vymedzené výsledkom alebo ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.
Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce má formu pracovnej úlohy a vytvára široký priestor na zmluvnú voľnosť. Dohodári však nemajú nárok na dovolenku, náhradu mzdy pri prekážkach v práci alebo odmenu za prácu nadčas.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na splnenie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom rozsah práce nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. Dohoda musí byť uzatvorená písomne a musí obsahovať vymedzenie pracovnej úlohy, dohodnutú odmenu, dobu, v ktorej sa má úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce.
Dohodou o pracovnej činnosti sa môže vykonávať pracovná činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Aj táto dohoda musí byť uzatvorená písomne a obsahuje dohodnutú prácu, odmenu, rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa uzatvára. Možno v nej dohodnúť aj spôsob ukončenia.
Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Musí byť uzatvorená písomne a obsahuje dohodnutú prácu, odmenu, rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o štatúte študenta.
Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody zamestnania a živnosti pre vojenských dôchodcov
Dohoda o brigádnickej práci študentov je obľúbený pracovnoprávny vzťah, ktorý je výhodný pre zamestnávateľa aj zamestnanca vďaka flexibilite a nízkym nákladom. Môže sa uzavrieť so žiakom strednej školy alebo študentom denného štúdia na vysokej škole, ktorý nedovŕšil 26 rokov.
Na účely tejto dohody má štatút žiaka strednej školy aj absolvent strednej školy do 31. októbra toho istého roka. Podobne to platí pre absolventa bakalárskeho štúdia. Svoj štatút preukazujú dokladom o riadnom ukončení štúdia.
Pri uzatváraní dohody nesmie mať zamestnanec 26 a viac rokov. Dohoda musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Ak priemerný týždenný pracovný čas presiahne tri hodiny v štyroch po sebe nasledujúcich týždňoch, dohoda musí obsahovať aj miesto výkonu práce alebo pravidlo, že ho určuje zamestnanec.
V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Ak v nej nie je, možno ju skončiť dohodou alebo jednostranne výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou.
Na dohodu o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu maximálne 20 hodín týždenne v priemere, posudzovanom za celú dobu trvania dohody. Pracovný čas študentov nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín (u zamestnanca do 18 rokov 8 hodín).
Prečítajte si tiež: Rozhodovanie medzi PN a úradom práce
Študentovi patrí mzda najmenej v sume minimálnej mzdy. Základ dane z príjmov si môže znižovať o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka mesačne. Zároveň sa vymeriavací základ pre platenie sociálneho poistenia znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku v sume 200 eur mesačne.
Zamestnávateľ má pri zamestnávaní na dohodu niekoľko možností, pričom každá skupina (študenti, dôchodcovia, nezamestnaní, mamičky na rodičovskej dovolenke, zamestnanci firmy a zamestnanci inej firmy) má svoje špecifiká.
So študentom je možné uzatvoriť každý z typov dohôd, pričom najvýhodnejšia je dohoda o brigádnickej práci študentov s odvodovým oslobodením do 200 eur mesačne. Študent musí mať podpísané Oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatňovaní odvodovej výnimky len pri jednej dohode. Nevýhodou môže byť žiadna alebo minimálna prax a skúškové obdobie.
S dôchodcom je možné uzavrieť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Výhodou môže byť dlhoročná prax a nižšie odvody ako pri ostatných typoch dohodárov (okrem študentov).
Zamestnanie nezamestnaného je možné na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Nezamestnaní sú limitovaní odmenou, ktorú môžu zarobiť (maximálne 148,57 € mesačne), aby mohli byť evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Mamičku je možné zamestnať na dohodu bez straty rodičovského príspevku. Výhodou je, že pozná prostredie firmy.
Najväčšou výhodou je, že pozná prostredie firmy. Môže sa uzatvoriť dohoda o vykonaní práce alebo dohoda o pracovnej činnosti, pričom práca vykonávaná na dohodu sa nesmie zhodovať s pracovnou náplňou zamestnanca na základe pracovnej zmluvy.
Zamestnanie na dohodu zamestnanca inej firmy môže byť výhodné, ak potrebujete niekoho s praxou. Je s ním možné uzatvoriť dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti.
Pri zamestnávaní na dohodu je dôležité poznať daňové a odvodové povinnosti. Študenti majú možnosť uplatniť si odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, čo znamená, že platia len 7 % v rámci dôchodkového poistenia zo sumy, ktorá prevyšuje 200 eur. Zamestnávateľ v takom prípade platí len 1,05 % z odmeny.
Príjem z dohody o brigádnickej práci študentov sa zdaňuje 19 % sadzbou dane, pričom zamestnávateľ zráža preddavky na daň priamo z mzdy. Ak má študent podpísané vyhlásenie k dani, zamestnávateľ zohľadňuje nezdaniteľnú časť, a daň je nižšia alebo žiadna.
Daňové priznanie za rok je povinné podať, ak celkové zdaniteľné príjmy z brigád, dohôd alebo zamestnania presiahli určitú hranicu. Ak študent zarobil menej, môže dobrovoľne podať daňové priznanie a získať späť celú zrazenú daň ako preplatok.
Do celkových zdaniteľných príjmov sa počítajú všetky príjmy zo zamestnania (brigády, dohody, pracovné zmluvy, aj príjem zo živnosti). Nepočítajú sa štipendiá, sociálne štipendiá, motivačné štipendiá a sirotský dôchodok.
Práca na dohodu má svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí flexibilita, možnosť privyrobiť si popri štúdiu alebo inej práci, a pre zamestnávateľa nižšie náklady. Medzi nevýhody patrí nižšia právna ochrana, absencia nároku na dovolenku, odstupné a iné benefity, ktoré sú štandardné pri pracovnom pomere.
Od 1. novembra 2022 platí pre zamestnávateľov povinnosť poskytnúť zamestnancovi pri uzatvorení dohody písomnú informáciu o minimálnej predvídateľnosti práce. To znamená, že zamestnávateľ musí oznámiť zamestnancom rámce, v ktorých môžu očakávať výkon práce, a kedy môžu byť na výkon práce „zavolaní“. Ak zamestnávateľ zruší výkon práce v kratšej lehote, zamestnanec má právo na kompenzáciu.