Sloboda usadiť sa podľa článku 49 ZFEÚ: Analýza a implikácie

Sloboda usadiť sa je jednou zo základných slobôd vnútorného trhu Európskej únie, ktorej priame uplatňovanie nemožno z praktického hľadiska dosiahnuť len prostredníctvom článku 49 ZFEÚ. Táto sloboda, zakotvená v článku 49 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), zaručuje štátnym príslušníkom jedného členského štátu právo usadiť sa na území iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu. Sloboda usadiť sa má zásadný význam pre vytvorenie vnútorného trhu a podporu hospodárskej integrácie v rámci EÚ.

Právny rámec slobody usadiť sa

Článok 49 ZFEÚ zakazuje obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa zameriava na uľahčenie výkonu slobody poskytovateľov usadiť sa a voľný pohyb služieb, odstránenie vnútroštátnych prekážok pri poskytovaní služieb, boj proti diskriminácii, ochranu spotrebiteľov/príjemcov služieb, a všeobecne sa venuje aj otázke systému udeľovania povolení na poskytovanie služieb na vnútornom trhu.

Článok 15 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu určuje tri kumulatívne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade, že členský štát ukladá povinnosť, zákaz, podmienku alebo obmedzenie pre prístup k poskytovaniu služieb. Po prvé, obmedzenia nesmú byť diskriminačné na základe štátnej príslušnosti alebo miesta sídla spoločnosti (nediskriminácia). Po druhé, musia byť odôvodnené „naliehavým dôvodom všeobecného záujmu“ (nevyhnutnosť). Po tretie, musia byť primerané sledovanému cieľu (primeranosť).

Sloboda usadiť sa a voľný pohyb kapitálu

Podľa Súdneho dvora Európskej únie (Súdny dvor) sa na vec samu vzťahuje tak sloboda usadiť sa, ako aj voľný pohyb kapitálu, pričom žiadnu z týchto slobôd nemožno považovať za sekundárnu vo vzťahu k tej druhej. V tejto súvislosti vyššie uvedené posúdenie z hľadiska čl. 15 ods. 3 smernice 2006/123 vedie k rovnakému záveru pokiaľ ide o obmedzenie voľného pohybu kapitálu zaručeného čl. 63 ZFEÚ, keďže toto ustanovenie pripúšťa obmedzenia voľného pohybu kapitálu za obdobných podmienok ako čl. 15 ods.

Prečítajte si tiež: Vedecký pohľad na starostlivosť o zamestnancov

Obmedzenia slobody usadiť sa a ich odôvodnenie

Členské štáty môžu za určitých okolností obmedziť slobodu usadiť sa. Tieto obmedzenia musia byť nediskriminačné, odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a primerané sledovanému cieľu. Medzi naliehavé dôvody všeobecného záujmu patrí ochrana príjemcov služieb, riadny výkon spravodlivosti a integrita advokácie.

Prípad Halmer Rechtsanwaltsgesellschaft UG

Prípad Halmer Rechtsanwaltsgesellschaft UG (HR) ilustruje problematiku obmedzení slobody usadiť sa v kontexte advokátskych spoločností. V tomto prípade nemecký zákon o advokácii obmedzoval okruh potenciálnych spoločníkov advokátskych spoločností na advokátov a členov určitých slobodných povolaní. Zákon tiež ukladal, že väčšina obchodných podielov a hlasovacích práv musí patriť advokátom.

Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či sú tieto obmedzenia zlučiteľné so slobodou usadiť sa a voľným pohybom kapitálu. Súdny dvor dospel k záveru, že ustanovenia zákona o advokácii, ktoré vylučujú, aby čisto finanční investori mali možnosť ovplyvňovať rozhodnutia a činnosť advokátskej spoločnosti, sa zdajú byť vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa ochrany riadneho výkonu spravodlivosti a integrity advokácie.

Súdny dvor zdôraznil, že advokáti nevykonávajú svoju činnosť výlučne s cieľom hospodárskej povahy, ale sú povinní dodržiavať profesijné a etické pravidlá. Advokát sa nesmie dostať do stavu závislosti, vrátane finančnej, voči orgánom verejnej moci a iným subjektom. Ak by nebola zabezpečená takáto finančná nezávislosť, úvahy hospodárskej povahy zamerané na krátkodobý zisk čisto finančného investora by mohli prevážiť nad úvahami vedenými ochranou záujmov klientov advokátskej spoločnosti.

Implikácie slobody usadiť sa pre vnútroštátne daňové právo

Rozhodnutia Súdneho dvora majú významné implikácie pre vnútroštátne daňové právo. Členské štáty musia pri výkone svojej právomoci v oblasti priamych daní dodržiavať právo Európskej únie, a najmä slobody vnútorného trhu. Vnútroštátne daňové opatrenia, ktoré obmedzujú slobodu usadiť sa alebo voľný pohyb kapitálu, môžu byť v rozpore s právom EÚ, pokiaľ nie sú odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu a primerané sledovanému cieľu.

Prečítajte si tiež: Význam kompetencií sociálneho pedagóga

Napríklad, pravidlá transferového oceňovania, ktoré sa vzťahujú výlučne na transakcie medzi zahraničnými závislými osobami, môžu byť považované za obmedzenie slobody usadiť sa, pokiaľ kladú vyššie administratívne požiadavky a predstavujú vyššie riziko daňových sankcií pre subjekty, ktoré sú majetkovo prepojené so subjektmi v iných členských štátoch EÚ.

Podobne, pravidlá nízkej kapitalizácie, ktoré sa vzťahujú výlučne na cezhraničné transakcie, môžu byť v rozpore s právom EÚ, pokiaľ vytvárajú nerovnosť medzi subjektmi, ktoré majú materské spoločnosti v zahraničí, a medzi tými, ktorých materské spoločnosti sú daňovými rezidentmi príslušného štátu.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia paréz s PNF

tags: #články #zmluva #o #fungovaní #eú #49