Cloudové riešenia a licenčné zmluvy: Prehľad autorského práva a jeho vývoja na Slovensku

V súčasnej digitálnej dobe, kde cloudové riešenia a internet hrajú kľúčovú úlohu, je dôležité chápať, ako autorské právo ovplyvňuje používanie a ochranu diel. Tento článok poskytuje prehľad o vývoji autorského práva na Slovensku, s dôrazom na cloudové riešenia a licenčné zmluvy.

Úvod do problematiky autorského práva v digitálnom veku

Výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie, spôsobila nielen neistotu na strane autorov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámci stanovených európskym a medzinárodným právom.

Dôvody pre nový autorský zákon

Návrh Autorského zákona sa predkladá na základe úloh vyplývajúcich z uznesení vlády Slovenskej republiky. Doterajšia podoba autorského práva predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete. Navrhovaná právna úprava má za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou.

Autorské právo ako základný kameň duševného vlastníctva

Množstvo inovácií a iných výsledkov technickej tvorivej činnosti je do momentu získania ochrany prostredníctvom systému práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, atď.) chránených „iba“ prostredníctvom autorského práva, ako napr. parciálne výsledky výskumu a vývoja a pod. Autorskoprávna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným kameňom a „výrobným“ priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako „vzdelanostnú“, „informačnú“ či „vedomostnú“.

Vymožiteľnosť autorského práva v digitálnom prostredí

V súčasnosti dochádza aj k rýchlemu rozvoju medzinárodných i vnútroštátnych štandardov slúžiacich na vymožiteľnosť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, čo podporujú najmä dva rozhodujúce faktory. Prvým je pokrok v technologickej oblasti a príchod nových digitálnych technológií, ktoré umožňujú tvorbu a používanie diel (napr. tzv. výpočtové mračná, resp. cloud computing) vrátane vyhotovovania ich rozmnoženín, ako aj akýchkoľvek ďalších výtvorov existujúcich v digitálnej podobe bez ohľadu na to, či sú tieto diela alebo výtvory chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom alebo nie. Druhým faktorom, ktorý treba brať v súvislosti s ochranou a vymožiteľnosťou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom do úvahy, je nárast ekonomickej hodnoty a dôležitosti tovarov a služieb chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v trhovej ekonomike.

Prečítajte si tiež: Ako riešiť sociálny konflikt?

Funkcia a ciele nového autorského zákona

Cieľom predkladaného návrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. S cieľom prehľadnosti a efektívnosti sa zavádza nová štruktúra a triedenie výnimiek a obmedzení.

Transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady

Úplne sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. Samostatná časť upravuje správu práv. Do tejto časti sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Zlepšenie štandardov riadenia a transparentnosti

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti činnosti organizácií kolektívnej správy, účinnejšia kontrola organizácií kolektívnej správy, zefektívnenie ich spravovania a uľahčenie poskytovania multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania online služieb. Osobitná pozornosť je venovaná výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv a udeľovaniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv.

Medzinárodné zmluvy a smernice

Autorské právo na Slovensku je ovplyvnené množstvom medzinárodných zmlúv a smerníc, vrátane:

• Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel
• Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a organizácií rozhlasu a televízie
• Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (WCT)
• Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT)
• Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS)
• Dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov pred nedovoleným rozmnožovaním ich zvukových záznamov
• Dohovor o počítačovej kriminalite
• smernica Rady 93/83/EHS o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii
• smernica Rady 93/98/EHS o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES o právnej ochrane databáz
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti
• smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES o právnej ochrane počítačových programov
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel
• smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu

Predmet právnej úpravy

Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorá zahŕňa oblasť autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom (kam patria práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového záznamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa). Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem „literárne dielo“ je pojem užší ako pojem „slovesné dielo“. Divadelným dielom je najmä inscenácia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér.

Prečítajte si tiež: Starnúca populácia Slovenska a domovy dôchodcov

Čo sa nepovažuje za predmet autorského práva

Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo sú vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (napr. Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho špecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretože pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. Za predmet autorského práva sa nepovažujú ani súčasné obmeny, varianty týchto diel tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela. Pokiaľ dôjde k takému spracovaniu diela tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je autorsky tvorivé, vznikne nové dielo spĺňajúce pojmové znaky diela a je teda autorskoprávne chránené. Avšak dielo tradičnej ľudovej kultúry, ktoré bolo takto spracované sa naďalej nepovažuje za predmet autorského práva.

Zverejnenie diela a spojenie diel

Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejným vykonaním). Ustanovenie definuje spojenie diel, ktorým je v zmysle návrhu spojenie samostatných diel do jedného celku na účely spoločného nakladania s týmto celkom v zmysle dohody autorov.

Spracovanie pôvodného diela a voľné dielo

Ustanovenie definuje spracovanie pôvodného diela, ktorým je taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (spĺňa teda pojmové znaky diela). Spracovaním je najmä adaptácia a preklad. Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

Osirelé diela

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela.

Použitie osirelého diela

Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by nenamietal proti jeho použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania.

Prečítajte si tiež: Spotrebiteľské spory – alternatívy

Umožnenie prístupu verejnosti

Pojem „umožnenie prístupu verejnosti“ vo význame, ktorý sleduje smernica o osirelých dielach, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. Ustanovenie rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaní. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo.

Dôsledné vyhľadávanie

Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií v dobrej viere z príslušných zdrojov na základe žiadosti o poskytnutie informácií, ku ktorým nemá osoba podľa § 58 ods. 1 priamy prístup na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania sú uvedené v prílohe autorského zákona. Ak však pri dôslednom vyhľadávaní existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako sú vyššie menované štáty, pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch. V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než sú štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Vzájomné uznávanie statusu osirelého diela

Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte.

Cloudové riešenia a licenčné zmluvy

Cloudové riešenia predstavujú špecifickú výzvu pre autorské právo, keďže umožňujú jednoduché kopírovanie a zdieľanie diel. Licenčné zmluvy sú preto kľúčové pre legálne používanie softvéru, hudby, filmov a iných diel v cloude. Licenčná zmluva definuje podmienky, za ktorých môže používateľ pristupovať k dielu a používať ho.

Typy licenčných zmlúv pre cloudové riešenia

Existuje mnoho typov licenčných zmlúv, ktoré sa používajú pre cloudové riešenia. Medzi najbežnejšie patria:

• End-User License Agreement (EULA): Štandardná licenčná zmluva pre koncových používateľov softvéru.
• Software as a Service (SaaS) Agreement: Licenčná zmluva pre softvér poskytovaný ako služba v cloude.
• Creative Commons License: Verejná licenčná zmluva, ktorá umožňuje autorom zdieľať svoje diela za určitých podmienok.
• Open Source License: Licenčná zmluva pre softvér s otvoreným zdrojovým kódom, ktorá umožňuje používateľom upravovať a distribuovať softvér.

Kľúčové prvky licenčnej zmluvy

Licenčná zmluva by mala obsahovať nasledujúce kľúčové prvky:

• Identifikácia diela: Presný popis diela, na ktoré sa licenčná zmluva vzťahuje.
• Rozsah licencie: Definícia práv, ktoré používateľ získava na používanie diela.
• Obmedzenia: Popis činností, ktoré používateľ nesmie vykonávať s dielom.
• Doba trvania licencie: Doba, počas ktorej je licencia platná.
• Územná platnosť licencie: Územie, na ktorom je licencia platná.
• Poplatky: Výška poplatkov za používanie diela.
• Zodpovednosť: Rozdelenie zodpovednosti medzi autorom a používateľom diela.
• Ukončenie licencie: Podmienky, za ktorých môže byť licencia ukončená.

Dôležitosť licenčných zmlúv

Licenčné zmluvy sú dôležité pre ochranu práv autorov a pre zabezpečenie legálneho používania diel v cloude. Používatelia by si mali pozorne prečítať licenčné zmluvy predtým, ako začnú používať akékoľvek dielo v cloude. V prípade nejasností by sa mali poradiť s právnikom.

tags: #cloud #riešenie #licencna #zmluva #vzor