
Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky spojené s nákupom hmotného majetku z prostriedkov získaných z príspevku na podnikanie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Príspevok na podnikanie predstavuje významnú finančnú injekciu pre začínajúcich podnikateľov.
Príspevok na podnikanie od ÚPSVaR je forma finančnej pomoci, ktorá má uľahčiť štart podnikania. Ide o nenávratnú pôžičku, ktorá umožňuje realizovať podnikateľské zámery bez zbytočného odkladu. Je však dôležité vedieť, že príspevok nie je možné použiť na úhradu akýchkoľvek výdavkov. V súvislosti s príspevkom na podnikanie je kľúčové rozlišovať medzi oprávnenými a neoprávnenými výdavkami.
Oprávnené výdavky sú tie, na ktoré môže podnikateľ použiť finančné prostriedky z príspevku a ktoré sú v súlade so schváleným podnikateľským zámerom. Naopak, neoprávnené výdavky sú tie, na ktoré príspevok použiť nemožno. Dôležité je, že neexistuje univerzálny zoznam, ktorý by definoval oprávnené a neoprávnené výdavky. Posúdenie závisí od konkrétneho predmetu podnikania a schváleného podnikateľského zámeru. Rovnaký výdavok môže byť pre jedného podnikateľa oprávnený a pre iného neoprávnený. Napríklad, nákup strojčeka na strihanie vlasov je oprávnený výdavok pre kaderníka, ale nie pre účtovníka.
Úrady práce čerpajú prostriedky na vyplácanie príspevkov na podnikanie predovšetkým z fondov Európskej únie, konkrétne z operačných programov Sociálna inklúzia a zamestnanosť a Ľudské zdroje. Oprávnenosť výdavkov je rámcovo upravená v schéme pomoci de minimis na podporu zamestnanosti.
Výdavok musí spĺňať niekoľko základných kritérií, aby bol považovaný za oprávnený:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Príspevok na podnikanie je možné použiť aj na nákup nového hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý môže mať aj dlhodobé využitie, avšak len za presne stanovených podmienok.
Pre hotovostné úhrady za spotrebný materiál platí limit 332 eur na jednu platbu. Pri platbách platobnou kartou alebo prevodom z bankového účtu tento limit neplatí. Výdavky na nákup dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku vrátane výdavkov súvisiacich s ich obstaraním sú oprávnenými výdavkami len vtedy, ak sú uhradené bezhotovostným spôsobom.
Najvýhodnejšie je, ak nepôjde o dlhodobý majetok v zmysle účtovných a daňových predpisov, na ktorého nákup sa už uplatňujú zložitejšie podmienky. V prípade hmotného majetku by sa teda malo jednať o samostatné hnuteľné veci alebo súbory hnuteľných vecí, ktorých cena nepresahuje 1 700 eur (doba životnosti môže byť aj dlhšia ako jeden rok, ale musí sa o nich účtovať do nákladov). V prípade nehmotného majetku by zase mala byť jeho cena najviac 2 400 eur (doba životnosti môže byť aj dlhšia ako jeden rok, ale musí sa o ňom účtovať do nákladov).
V prípade dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, ktorý si kúpi podnikateľ z vlastných prostriedkov, môžu byť oprávneným výdavkom jeho odpisy. Podmienkou je, aby si podnikateľ nenárokoval použitie príspevku na podnikanie aj na obstarávaciu cenu, resp. nákup tohto majetku, a zároveň aj na odpisy tohto majetku.
Medzi typické príklady hmotného majetku, ktorý je možné zakúpiť z príspevku, patrí:
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Je však dôležité si overiť na úrade práce, či je možné príspevok použiť na nákup konkrétneho tovaru a materiálu.
V usmernení Riadiaceho orgánu k oprávnenosti výdavkov sú stanovené aj konkrétne limity pre niektoré druhy výdavkov:
V prípade, že na dosiahnutie podnikateľského zámeru sú nevyhnutné vyššie technické parametre počítača alebo notebooku, resp. aj softvéru, ktorý tvorí jeho obstarávaciu cenu, môže byť podnikateľovi udelená výnimka z uvedených limitov cien.
Neoprávnené výdavky sú tie, ktoré nespĺňajú podmienky oprávnených výdavkov. Medzi ne patria:
Na príspevok majú nárok aj osoby s ŤZP. Podmienky a postup podania žiadosti sú rovnaké. Výška príspevku závisí od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Podnikateľský plán je základom každého podnikania a dôležitý nástroj pre riadenie a rast.
Ako začať účtovať, ak ste ako začínajúca živnostníčka dostali príspevok z úradu práce na váš osobný účet a z neho ste hradili všetky výdavky spojené s príspevkom? Na podnikanie používate podnikateľský účet, na ktorom evidujete tržby za vykonané služby a vediete jednoduché účtovníctvo.
Žiadny právny predpis taxatívne nevymedzuje samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO), aby v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti musela využívať len tzv. podnikateľský účet. To znamená, že na realizáciu výdavkov ako aj príjmov môže využívať aj súkromný účet. Ak však využívate jeden bankový účet v rámci podnikania ako aj v súkromnej oblasti, nie je to z hľadiska prehľadnosti o jednotlivých príjmoch a výdavkoch praktické.
V súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) všetky účty, ktoré sa SZČO rozhodne používať v podnikaní, musí oznámiť správcovi dane. Novozaložené bankové účty je nevyhnutné správcovi dane ohlásiť najneskôr do 30 dní od založenia príslušného bankového účtu. Zároveň je potrebné v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B na riadku 26 uviesť číslo bankového účtu, ktorý SZČO používa na podnikanie. V prípade ak SZČO používa na podnikanie viac bankových účtov, uvedie ich v daňovom priznaní v XIV. oddiele - miesto na osobitné záznamy daňovníka.
Prijatie príspevku na úhradu nákladov súvisiacich so samostatnou zárobkovou činnosťou, (poskytnutého v súlade s § 49 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) na súkromný účet a následne aj použitie tohto príspevku na úhrady výdavkov, je potrebné v jednoduchom účtovníctve SZČO zaevidovať. Uvedený príspevok, resp. dotácia je zdaniteľným príjmom, z ktorého SZČO musí odviesť daň príslušnému správcovi dane.
V nadväznosti na účel použitia prostriedkov poskytnutého finančného príspevku, pri uzavieraní peňažného denníka SZČO zaúčtuje účtovné operácie s ohľadom na vyčíslenie základu dane z príjmov nasledovným spôsobom. Do základu dane SZČO zahrnie medzi svoje príjmy tento príspevok, resp. jeho časť v období, keď ho zároveň použije na úhradu daňových výdavkov, na ktoré bol príspevok poskytnutý. V praxi uvedené znamená, že do príjmov daného zdaňovacieho obdobia sa zahrnie len tá časť príspevku, ktorá už bola vyčerpaná. Výdavky sa zaúčtujú ako daňové výdavky, podľa druhu nákupu (výdavky ovplyvňujúce základ dane) a súčasne v období ich vynaloženia sa zaúčtujú v rovnakej výške príjmy zo živnosti ovplyvňujúce základ dane (ostatné príjmy). Zvyšok príspevku sa zdaní v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, keď dôjde k jeho použitiu na úhradu daňových výdavkov SZČO.
Vyššie uvedený spôsob zahrnovania výdavkov a príjmov do základu dane SZČO v súvislosti s prijatým príspevkom platí len v prípade, ak z príspevku boli hradené prevádzkové náklady (napr. nákup materiálu). Obstaranie hmotného alebo nehmotného odpisovaného majetku z takéhoto príspevku sa neuplatňuje v daňových výdavkoch v celej sume a zdaňuje sa len vo výške odpisov. SZČO do daňových výdavkov zahrnie za každé zdaňovacie obdobie len časť odpisov pripadajúcu na dané obdobie. Rovnakú sumu uvedie aj do daňových príjmov (príjmov ovplyvňujúcich základ dane).
Za predpokladu, že SZČO si z príspevku obstarala napr. strojové vybavenie, prijatie príspevku je potrebné zaúčtovať v peňažnom denníku na základe výpisu z banky (aj v prípade súkromného účtu nahláseného správcovi dane) ako príjem peňažných prostriedkov na účte v banke v druhovom členení ako príjem, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky. Keďže stroje sa odpisujú 4 roky, prijatý príspevok zahrnie do základu dane postupne počas štyroch rokov v príslušnej výške odpisov. SZČO pri uzatváraní peňažného denníka k 31. 12.
Dotácia z ÚPSVaR na stravu pre deti MŠ, ktoré majú 1 rok pred plnením povinnej školskej dochádzky v sume 1,20 € na dieťa a deň, je špecifickým príkladom. Finančné prostriedky prijal zriaďovateľ na svoj účet a následne podľa rozpisu z ÚPSVaR boli poukázané na výdavkové účty MŠ. Od 1. 1. 2018 sa rozpočtovali všetky účty, to znamená, že aj na potravinovom účte MŠ bol rozpočet príjmov a výdavkov. Príjmy za potraviny od zákonných zástupcov detí a dospelých stravníkov MŠ poukázala na účet zriaďovateľa a zriaďovateľ následne finančné prostriedky poukázal späť na potravinový účet MŠ.
Daňová evidencia je možnosť, ako viesť potrebné záležitosti predsa len jednoduchejším spôsobom. V súčasnosti môžu preukazovať svoje príjmy a výdavky všetky SZČO bez ohľadu na čokoľvek - platitelia DPH, prenajímatelia nehnuteľností, slobodní umelci a samozrejme živnostníci (samozrejme iba SZČO, nie eseročky).
Podnikateľ podáva štátu iba daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom uvedie aj niekoľko dôležitých požadovaných údajov. Všetky príjmy a najmä daňové výdavky si môže uplatňovať v súlade s daňovými pravidlami. Podnikateľ je povinný viesť evidenciu zásob. Podľa Finančnej správy sa na podnikateľa, ktorý nevedie účtovníctvo, nevzťahuje zákon o účtovníctve. Podľa zákona stačí podnikateľovi viesť iba evidenciu príjmov, výdavkov, hmotnom a nehmotnom majetku, zásob, pohľadávok a záväzkov. Ak si do nákladov dávate stravné lístky (ako SZČO, nie pre zamestnancov), je potrebné samostatne evidovať nákup a spotrebu.