Kto neplatí invalidný dôchodca na sociálnu poisťovňu?

Invalidný dôchodok predstavuje dôležitú sociálnu dávku pre občanov so zníženou schopnosťou vykonávať zárobkovú činnosť. Avšak, existujú určité situácie a podmienky, kedy invalidný dôchodca neplatí poistné na sociálnu poisťovňu. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto situácií, pričom sa opiera o platnú legislatívu a informácie poskytované Sociálnou poisťovňou. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tom, kedy invalidný dôchodca nie je povinný platiť poistné, a to zrozumiteľným spôsobom pre rôzne cieľové skupiny.

Všeobecný prehľad platenia poistného

Všeobecne platí, že zamestnávateľ odvádza za zamestnanca poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Existujú však výnimky, kedy táto povinnosť neplatí, alebo je obmedzená. Dôležité je rozlišovať medzi rôznymi typmi dôchodkov a ich vplyvom na povinnosť platenia poistného.

Invalidný dôchodok a poistenie v nezamestnanosti

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. To znamená, že ak je niekto poberateľom invalidného dôchodku s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70%, nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok

Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože ovplyvňuje výšku odvodov zamestnanca do Sociálnej poisťovne.

Informácie pre zamestnávateľov

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. To uľahčuje zamestnávateľom správne určenie povinností zamestnanca v oblasti platenia poistného.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a dane: Ako na to?

Viaceré činnosti zamestnanca a poradie platenia poistného

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné počas obdobia nároku na materské

Špecifickým prípadom je situácia, kedy by zamestnankyni trval nárok na materské, ak by splnila podmienku získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia. V takom prípade má vylúčenú povinnosť platiť poistné v období, počas ktorého nepoberá materské, pričom nárok na materské by jej trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískala potrebných 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné.

Starostlivosť o dieťa a vylúčenie povinnosti platiť poistné

Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr. podmienené aj starostlivosťou o dieťa, pričom podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného príjmu.

Ošetrovanie člena rodiny a vylúčenie povinnosti platiť poistné

Vylúčenie povinnosti platiť poistné sa vzťahuje aj na obdobie od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby do skončenia toto ošetrovania, najdlhšie do 90.

Odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných

Podľa § 142 ods. boli zamestnancom s odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných podľa § 4 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Zľavy pre ZŤP na Slovensku

Dodatočné doplatenie poistného

Dodatočné doplatenie poistného je zaujímavou možnosťou pre tých, ktorí si chcú zvýšiť svoj budúci dôchodok. Táto možnosť nie je nijako časovo ohraničená pokiaľ ide o počet rokov, ktoré uplynuli od obdobia, za ktoré sa poistné dopláca. Podľa § 138 ods. 16 zákona, obdobne ako pri dobrovoľnom dôchodkovom poistení platí, že to musí byť najmenej 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej za rok, ktorý dva roky predchádza roku, za ktorý sa poistné dopláca. Napríklad pri doplácaní poistného za rok 2022 je minimálny základ suma 566,50 €, pri doplácaní poistného za rok 2021 to je suma 546 €. Najviac to môže byť maximálny základ podľa § 138 ods. 6 zákona platný v roku, za ktorý sa poistné dopláca, teda najviac 7-násobok priemernej mzdy. Pretože osobný mzdový bod zistený v nejakom roku môže byť najviac 3, nemá zmysel, aby sa pri doplácanom poistnom určil v nejakom roku vymeriavací základ vyšší ako trojnásobok priemernej mzdy, ktorá bola zistená. Zaujímavé je, že pri dodatočne doplácanom poistnom sa neplatí do rezervného fondu solidarity. Dodatočné doplatenie poistného je tak "lacnejšie" ako napríklad dobrovoľné dôchodkové poistenie, pri ktorom sa platí aj do rezervného fondu solidarity so sadzbou 4,75 % zo zvoleného vymeriavacieho základu.

Doplatenie poistného za staršie roky

Ak ste napríklad počas roka 2004 boli nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, môžete si za rok 2004 doplatiť poistné na dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu 224,24 €. V závislosti od celkového počtu získaných rokov dôchodkového poistenia a od výšky priemerného osobného mzdového bodu tak bude váš dôchodok o 9 - 10 eur vyšší. "Vtip" je ďalej v tom, že viac sa oplatí doplatiť si "staršie" roky, kedy bola nižšia priemerná mzda, než trebárs roky okolo roku 2020.

Poistenci štátu

Štát platí za svojich poistencov, takzvaných poistencov štátu. Medzi nich patria: nezaopatrené dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, študent do 26 rokov, pričom nie je rozhodujúce, akou formou študuje (t.j. aj za denných aj externých študentov), ale len do získania vysokoškolského vzdelania II.stupňa, študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II.

Prečítajte si tiež: Odvody dôchodcu živnostníka

tags: #čo #neplatí #invalidný #dôchodca #na #sociálnu