
Invalidný dôchodok je dávka, ktorá má zabezpečiť príjem pre osoby, ktorých zdravotný stav im obmedzuje schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. V systéme sociálneho poistenia na Slovensku prechádzajú odvody pre poberateľov invalidného dôchodku neustálymi zmenami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o aktuálnych zmenách v odvodoch pre poberateľov invalidného dôchodku, s dôrazom na legislatívne úpravy platné od 1. januára 2024 a s výhľadom na rok 2025.
Na úvod je dôležité si uvedomiť, ako funguje systém odvodov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a ako tieto odvody ovplyvňujú nárok na rôzne dávky zo Sociálnej poisťovne. Mnohí SZČO, najmä v prvom roku podnikania, si neuvedomujú, že neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne má priamy dopad na ich nárok na dávky v budúcnosti.
Každý živnostník je povinný platiť odvody do zdravotnej poisťovne. V roku 2024 je táto suma minimálne 63,84 €.
Sociálne odvody sú komplexnejšie. V prvom roku podnikania SZČO často nie sú povinní platiť odvody do Sociálnej poisťovne, pokiaľ ich príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu. V roku 2017 bola táto hranica 5 472 €. Ak príjem túto hranicu nepresiahne, SZČO nie je povinný platiť odvody ani v nasledujúcom roku.Avšak, neplatenie odvodov má svoje dôsledky. SZČO, ktorý neplatí odvody, nemá nárok na nemocenské dávky v prípade práceneschopnosti. Rovnako, nárok na materskú dovolenku je podmienený platením nemocenského poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch. Podpora v nezamestnanosti je tiež podmienená platením poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) za posledné tri roky.
Ak SZČO neplatí odvody do dôchodkového poistenia, nezískava obdobie dôchodkového poistenia potrebné na vznik nároku na dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.
Prečítajte si tiež: Ako získať rodičovský príspevok
Poberatelia invalidného dôchodku majú určité špecifiká v oblasti odvodov. Jednou z významných zmien, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2024, je odvodová odpočítateľná položka (OOP) pre poberateľov invalidného dôchodku pracujúcich na dohodu o vykonaní práce (DoVP), dohodu o pracovnej činnosti (DoPČ) alebo na základe zmluvy o krátkodobej práci (ZoČŠO).
Poberateľ invalidného dôchodku (bez ohľadu na výšku percent poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) a poberateľ výsluhového invalidného dôchodku, ktorý pracuje na DoVP, na DoPČ alebo na ZoČŠO, si môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku (OOP). OOP je vo výške príjmu, maximálne však do určitej hranice stanovenej zákonom.
Osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek, nie sú povinné platiť povinné poistenie v nezamestnanosti. Poistné na invalidné poistenie sa neplatí za osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a osoby, ktoré poberajú výsluhový dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek.
Ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva ako ostatní. Avšak, vzhľadom na ich sťaženú situáciu existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy.
SZČO so zdravotným postihnutím, ktorý má rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti, má nárok na znížené percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Od 1. januára 2024 je toto percento znížené na 7,5 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1. januára 2025 bude 715 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 107,25 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 53,62 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodu na starobný dôchodok
Od 1. januára 2008 už neplatí oslobodenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pre zdravotne postihnuté osoby. Zdravotne postihnuté SZČO sú tak povinné odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako SZČO bez zdravotného postihnutia. Odvody do Sociálnej poisťovne začínajú povinne platiť po podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov a prekročení výšky zdaniteľných príjmov stanovených pre povinne nemocensky poistené osoby. Sociálne odvody musí SZČO platiť od 1. júla aktuálneho roku v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy prekračujúce hranicu stanovenú zákonom. V praxi pritom ide o 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dané obdobie.
Zmeny vo výške odvodov budú po novom rozdelené do dvoch skupín SZČO:
Uvedené dátumy platia, ak daňovník podával daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa interval mení od 1. októbra - 30. septembra.
Odvody do Sociálnej poisťovne sú podľa nových pravidiel ohraničené hornou aj dolnou hranicou. Presné limity sa vypočítajú podľa minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. S ohľadom na skutočnosť, že obe hodnoty sa menia vždy na začiatku nového kalendárneho roku, tak k 1. januáru 2025 sa budú opäť prepočítavať. Kľúčovou hodnotou je pritom priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR spred dvoch rokov. V roku 2025 sa odrážať od sumy 1 430 €, ktorá tvorila priemernej mesačnej mzdy z roku 2023. Z tejto hodnoty vypočítanej Štatistickým úradom SR sa následne vypočíta minimálny a maximálny vymeriavací základ platný pre rok 2024.
Následne sa vypočíta z uvedených vymeriavacích základov 33,15 %, čím získame minimálne a maximálne odvody do Sociálnej poisťovne. Sumy platné pre rok 2025 sú nasledovné:
Prečítajte si tiež: Veda, technika a spoločnosť
Pritom platí, že ak je vymeriavací základ vyšší ako 715 € a nižší alebo rovný 10 010 €, mesačné odvody budú vo výške 33,15 % z danej sumy.
Okrem znížených odvodov existujú aj rôzne príspevky, ktoré môžu zdravotne postihnutí podnikatelia využiť na podporu svojho podnikania.
Ak je živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba, zdravotne postihnutá, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Takýto nárok sa môže týkať aj ktoréhokoľvek zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, ktorého práca si vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby. Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. j. od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania:
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „úrad“ alebo ako „UPSVaR“) a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom jedno vyhotovenie zmluvy alebo jej kópiu, je povinná predložiť príslušnému úradu.
Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.
Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku:
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.
Povinnosť používať pokladnicu e-kasa klient nevzniká v prípade, ak činnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby spadá do výnimiek podľa § 3 ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o ERP“). Medzi výnimkami z povinnosti používania pokladnice e-kasa klient v § 3 ods. 2 zákona o ERP je aj fyzická osoba ŤZP, ktorý disponuje s preukazom ŤZP.
Podnikateľovi, ktorý je fyzickou osobou ŤZP, nevzniká povinnosť používať pri predaji tovaru alebo poskytovaní vymedzenej služby pokladnicu e-kasa klient. Ako potvrdenie mu postačuje preukaz ŤZP alebo úradne osvedčená fotokópia, ktorými sa preukáže na predajnom mieste. Zároveň má však takýto podnikateľ povinnosť na každom predajnom mieste sprístupniť oznámenie, v ktorom uvedie, že nie je povinný na účely zákona o ERP používať pokladnicu e-kasa klient.
Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%.
Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky. Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorým je sudca, prokurátor, na obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.
Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku. Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.
Uvedené znamená, že vylúčenú povinnosť platiť poistné bude mať v období, počas ktorého nepoberá materské, pričom nárok na materské by mu trval a jediným dôvodom nepriznania materského je, že nezískal potrebných 270 dní nemocenského poistenia. Vylúčenie povinnosti platiť poistné bude trvať rovnaké obdobie a za rovnakých podmienok ako by inak trval nárok na materské, t. j. podmienky trvania nároku na materské sú podmienkami trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné. Podmienky trvania vylúčenia povinnosti platiť poistné na sociálne poistenie sú napr.
Podmienka starostlivosti o dieťa sa v jednotlivých prípadoch posudzuje individuálne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť popri starostlivosti o dieťa (bez ohľadu na to, či ide o nový pracovnoprávny vzťah alebo podnikanie) Sociálna poisťovňa musí zhodnotiť, či čas výkonu práce, hoci aj v domácom prostredí, umožňuje starať sa o dieťa, t. j. či je reálne, aby sa poistenec popri výkone práce plnohodnotne staral o dieťa. Starostlivosť o dieťa musí byť poskytovaná osobne a celodenne, t. j. je nezastupiteľná inou osobou a osoba sa musí o dieťa starať na každodennej báze. Zároveň Sociálna poisťovňa musí skúmať aj to, či došlo k poklesu príjmu poistenca, keďže materské sa poskytuje ako náhrada strateného, resp. od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa (§ 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby ktorá vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby do skončenia toto ošetrovania, najdlhšie do 90.
V roku 2025 dochádza k viacerým zmenám v oblasti dôchodkov, ktoré sa týkajú aj poberateľov invalidných dôchodkov.
Sociálna poisťovňa v roku 2025 zvýši dôchodky o 2,1 %. Dôchodkové dávky sa valorizujú (zvyšujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2024, t. j. o 2,1 % mesačnej sumy dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu. Prvýkrát ich dostanú vo výplatnom termíne v januári 2025 a o zvýšení im Sociálna poisťovňa zašle aj písomné rozhodnutie.
Minimálne dôchodky sa nevalorizujú, zvyšuje sa suma pôvodne vypočítaného dôchodku. Na zvýšenie (valorizáciu) dôchodku od 1. januára 2025 sa zo zákona neprihliada na zvýšenie dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Valorizuje sa suma pôvodne priznaného dôchodku bez tohto zvýšenia. Zároveň platí, že od 1. januára 2025 sa mení aj samotná suma minimálneho dôchodku zodpovedajúca získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Napríklad dôchodca, ktorý na účely minimálneho dôchodku získa zákonom určených minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia, bude mať od 1. januára 2025 nárok na minimálny dôchodok vo výške 397,30 eura, pri 40-tich rokoch dôchodkového poistenia to bude 467,20 eura.
#