Daň z výhry: Praktický sprievodca pre dôchodcov a ostatných daňovníkov

Každý rok po skončení kalendárneho roka riešia tisíce daňovníkov, najmä živnostníkov a občanov, ktorí majú viacero druhov príjmov, povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zdaňovanie výhier, s dôrazom na situáciu dôchodcov, a zároveň zohľadňuje aktuálne legislatívne zmeny.

Kto musí podať daňové priznanie?

O povinnosti podať daňové priznanie hovorí § 32 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňové priznanie je povinný podať každý daňovník, ktorého príjmy presiahli sumu 50% sumy nezdaniteľnej čiastky dane platnej v danom zdaňovacom období. Výška nezdaniteľnej čiastky dane závisí od výšky životného minima platného v danom zdaňovacom období. V roku 2023 bola hranica na podanie daňového priznania výška zdaniteľných príjmov nad 2 461,41 €.

Povinnosť podať daňové priznanie majú aj:

• fyzická osoba, ktorej zdaniteľné príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí (okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ako napr. požiadala zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, ale nepredložila v ustanovenom termíne (t. j. do 15.
• fyzická osoba, ktorá poberala zdaniteľné príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. fyzická osoba, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale ktorá je povinná zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov (t. j. fyzická osoba, ktorej zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, ale okrem príjmov zo závislej činnosti mala v danom roku aj iné druhy zdaniteľných príjmov, a to podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov (napr.
• O ročné zúčtovanie dane požiada zamestnanec svojho zamestnávateľa, resp. zamestnanec, ktorý nepoberal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov, pri ktorých uplatnil postup podľa § 43 ods. 7 tohto zákona [t. j. zamestnanec, ktorý nie je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 11 zákona o dani z príjmov (t. j. najneskôr do 15.

Daňovník po požiadaní o vyhotovenie ročného zúčtovania dane musí najneskôr do 15.2. po uplynutí zdaňovacieho obdobia predložiť aj všetky potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania dane. Zamestnávateľ musí vyhotoviť ročné zúčtovanie dane najneskôr do 31.3. Zamestnancovi je povinný odovzdať potvrdenie o ročnom zúčtovaní dane do 30.4. Zamestnávateľ je zároveň povinný vysporiadať preplatok z ročného zúčtovania zamestnanca najneskôr v zúčtovaní mzdy za mesiac apríl. Ak zamestnanec o ročné zúčtovanie nepožiada, zamestnávateľ mu musí do 10.3.

Zdaňovanie výhier: Všeobecný prehľad

Výhra v súťaži patrí buď medzi príjmy od dane oslobodené úplne, alebo len čiastočne. Od povinnosti platiť daň sú oslobodené výhry v lotériách ako Keno, Loto, a podobne. U ostatných prijatých cenách alebo výhrach v rôznych iných súťažiach si môžete uplatniť oslobodenie do sumy 350 eur. V daňovom priznaní potom uvediete len sumu ceny nad 350 eur, tj.

Príjmy z výhry patria medzi tzv. ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Ostatné príjmy sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov - typ B: VIII. oddiel, riadok číslo 9, strana číslo 7.

Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok a dane

Peniaze získané podnikaním zdaníte určite výhodnejšie ako väčšinu z toho, čo vyhráte “šťastím”. Podnikaním môže odísť 8%, 15%, občas +-20%. Taký hazard vás dokonca nestojí vôbec nič - teda na daniach. No výhra automobilu, dovolenky či veľkého drahého telefónu vás stojí takmer rovnú tretinu. V peniazoch. Výherca fyzická osoba je povinná za určitých okolností cenu zdaniť. Väčšina výhier (verejná resp. inak presne definovaná súťaž, žrebovanie, cena z reklamnej súťaže) je oslobodená od dane (a teda aj odvodov) do sumy 350 EUR na výhru - a to na každú jednu. Výhra v nižšej hodnote sa nezdaňuje, v prípade ceny v sume vyššej ako 350 EUR sa zdaňuje len suma “nad”. Aj tu platí oslobodená suma 350 EUR z každej výhry. A to pomerne jednoducho: daň zrazí a odvedie vyplácateľ.

V slovenskom daňovom práve sa nachádza pomerne veľa situácií, keď štát jednoducho nechce čakať na to, až a či sa daňovník uvedomí a svoj príjem zdaní. A dané plnenie zdaní už pri zdroji - takým je napr. zdanenie zamestnaneckej mzdy, dividendy vo väčšine prípadov či mnohé plnenia vyplácané do zahraničia. Daň sa slovenskému výhercovi (rozumej: daňovému rezidentovi SR) zrazí v sadzbe 19% bez ohľadu na sumu. Zdravotné odvody sa z príjmov zdaňovaných zrážkou neplatia vôbec.

Predstavme si, že nejaký Jožko vo verejnej súťaži získal skutočne hodnotnú cenu, akou je napríklad auto za 40 000 EUR. Sumu výhry zdaňuje ako tzv. ostatný príjem fyzickej osoby. A to nie zrážkou pri zdroji, ale v daňovom priznaní - Jožko teda musí sumu výhry uviesť ako ostatný príjem v daňovom priznaní, resp. nezabudnúť ho vo väčšine prípadov podať. V priznaní uvedie ako zdaniteľný príjem sumu 40 000 EUR mínus oslobodených 350 EUR, tj 39 650 EUR. Od tohto príjmu si teoreticky vie odpočítať výdavky vynaložené na jeho dosiahnutie - hoci v praxi takých veľmi niet. Nezdaniteľnú časť na daňovníka, ako aj iné nezdaniteľné časti, nie je možné uplatniť - bez ohľadu na to, či si ich daná osoba uplatňuje pri príjmoch zo zamestnania či podnikania alebo nie. Ostatný príjem je totiž príjmom pasívnym. Na účely tohto príkladu predpokladajme, že daná osoba nedosiahla za predmetný rok (napr. 2021) žiadne iné zdaniteľné príjmy.

Predmetná osoba si však zdravotný odvod vie uplatniť ako daňový výdavok a znížiť tak paradoxne samotnú daň z príjmov. Vzhľadom na to, že zdravotný odvod zdravotná poisťovňa vyrubí až ex post - tj po podaní daňového priznania - daňovník vie za určitých okolností podať daňové priznanie k dani z príjmov za predmetný rok ešte raz, ako dodatočné a v ňom si odvod v sume 5 551 EUR uplatní dodatočne ako výdavok. Teda tentoraz zdaní sumu 39 650 EUR mínus 5 551 EUR a to sadzbou už iba 19%, daň teda bude v sume 6 478,81 EUR. Rozdiel medzi pôvodne zaplatenou daňou 7 633,60 EUR a tou “novou” 6 478,81 EUR získať daňovník späť. alebo môže príslušný výdavok (zdravotný odvod či iný súvisiaci výdavok) uplatniť v roku, v ktorom ho zaplatil, teda v roku nasledujúcom (v našom príklade 2022). Ak je to pre neho výhodnejšie. Výhodnejšie to môže byť, ak napr. a v podstate v prípade každého z tzv.

Povinnosť platiť daň (ako aj zdravotný odvod) z výhry stále platí - veď “vyhral”. Peňažnú výhru ako aj suma nepeňažnej výhry sa v prípade zamestnanca zdaňuje vždy pri zdroji. Tj zamestnanec nemusí sám podávať ani platiť nič. Vyplatené výhry dávajú zmysel a spĺňajú definíciu daňového výdavku - samozrejme treba ho preukázať, keďže povinnosť obhajoby je na samotnom podnikateľovi. V zmysle výkladu Finančnej správy napr. Len pozor, usporiadať zamestnaneckú súťaž, vyplatiť výhru podľa spomenutých pravidiel a najmä uplatniť si ju v daňových výdavkoch je prirodzené v prípade spoločností, ktoré zamestnávajú zamestnancov podľa pracovného práva a ideálne viac ako jedného 🙂 Samotný spoločník bez pracovnej zmluvy či konateľ s odmenou alebo bez sa síce na účely dane z príjmov tiež považuje za zamestnanca (jeho príjmy sa zdaňujú ako príjmy zo závislej činnosti), no súťaženie spolu s ostatnými kolegami je tiež také že “skôr nie”. ak cenu v športovej súťaži vyhrá športovec vykonávajúci svoju disciplínu ako SZČO, výhru zdaní ako svoj príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Áno, odvádza ju podnikateľ-platiteľ DPH, ktorý výhru odovzdal - ide totiž o bezodplatné dodanie resp. dodanie na osobnú spotrebu zamestnancov či kohokoľvek iného. Výstupnú DPH-čku musí platiteľ DPH odviesť, akk si teda odpočítal vstupnú DPH-čku z nákupu predmetného tovaru a ide o tovar nad 17 za kus na vstupe bez DPH. Rovnako sa odvádza výstupná DPH-čka z bezdoplatného dodania služby ako výhry, ak si ju platiteľ DPH na vstupe odpočítal (napr. Na to, či sa výstupná DPH-čka z bezodplatného dodania stáva na účely dane z príjmov daňovým výdavkom (účtovníci 501/343 resp. 518/343), sú už rôzne názory: Finančná správa tvrdí, že ak nejde o výnimky vymenované v zákone o dani z príjmov (DPH je v prípade platiteľov DPH daňovým výdavkom v prípadoch vymenovaných v § 19 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o zdaňovaní výhier

Principiálne nie: postavenie “študent” či “starobný dôchodca” neznamená pri výhrach žiadne výhody (ako je to napr. pri zamestnaneckých dohodách či živnostníckych odvodoch). No existuje tu možnosť nezdanenia - ktorá závisí od celkových ročných príjmov. Ak v r. 2021 dosiahli zdaniteľné príjmy nižšie či rovné 2 255,72 EUR, nemusia podávať daňové priznanie vôbec a teda ani platiť daň z príjmov či zdravotný odvod. Do sumy 2 255,72 EUR sa však počítajú všetky zdaniteľné príjmy - tj aj príjmy zo zamestnania na trvalý pomer či dohodu (hrubé), príjmy z podnikania živnostníka, autora, inej SZČO či napr. za určitých okolností aj príjem z predaja bytu. No vlastne späť k zamestnaneckým dohodám: ak študent či dôchodca vyhrá cenu ako zamestnanec “na dohodu” v rámci firemnej súťaže, zdaňuje sa ako súčasť mzdy zo zamestnania. ak sa v rámci jedného mesiaca súčet mzdy za prácu a zdaniteľnej sumy výhry zmestí do sumy uplatnenej nezdaniteľnej časti (v r. 2021 375,95 EUR), neplatia ani daň z príjmov. Uvedené platí jednoznačne pre študentov s odvodovou výnimkou i bez resp. iné fyzické osoby. Starobní dôchodcovia - ktorí poberajú resp. im bol spätne priznaný starobný dôchodca od začiatku predmetného roku - si nezdaniteľnú časť uplatniť nemôžu. V mesačnej mzde teda výhru i mzdu zdania daňou z príjmov, no pri celkovom ročnom príjme max.

Zdaňovanie finančnej výhry fyzickej osoby

Peňažné výhry a peňažné ceny podliehajú zrážkovej dani, ktorú upravuje § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o dani z príjmov“), vyplýva to z § 8 ods. 10. V § 43 písm. c) a d) zákona o dani z príjmov sa uvádza, že daň z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide opeňažnú výhru v lotériách a iných podobných hrách a peňažnú výhru z reklamných súťaží a žrebovaní okrem výhier oslobodených od dane,peňažnú cenu z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane.

Z § 43 ods. 4 zákona o dani z príjmov vyplýva, že základom dane pre daň vyberanú zrážkou z peňažných výhier a peňažných cien je iba príjem , tzn. nie je možné uplatniť žiadne výdavky. Avšak do základu dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov budú zahrnuté len príjmy prevyšujúce sumu 350 eur za výhru alebo cenu. Dôvodom je uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sú výhry a ceny neprevyšujúce sumu 350 eur za výhru alebo cenu oslobodené od dane a do základu dane sa zahrnú len príjmy prevyšujúce túto sumu. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Sadzba dane pri dani vyberanej zrážkou je 19 % zo základu dane. Ak ide o príjmy daňovníka nezmluvného štátu podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov, použije sa sadzba dane vo výške 35 %.

Zrážku dane vykoná prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ výhry pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Riadnym vykonaním zrážky dane sadaňová povinnosť považuje za splnenú. Daň vyberanú zrážkou z prijatých peňažných výhier a cien nie je možné považovať za preddavok na daň. Príjmy plynúce v podobe peňažných výhier a cien zo zdrojov v zahraničí, ktoré nie sú oslobodené od dane sa zahŕňajú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. Daňovník je povinný si daňovú povinnosť vysporiadať podaním daňového priznania.

Príklad na zdanenie finančnej výhry fyzickej osoby

Pán Marián sa zúčastnil vedomostnej súťaže v televízii, kde nahral peňažnú výhru v sume 3 000 eur. Ide o peňažnú výhru, ktorá nemôže byť úplne oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pretože nejde o výhru v hazardnej hre prevádzkovanú na základe licencie udelenej podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Táto výhra však bude oslobodená podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov vo výške 350 eur. Výhra bude podliehať zrážkovej dani, avšak základom dane pre vykonanie zrážky bude príjem presahujúci sumu 350 eur, teda 2 650 eur (3 000 - 350). Zrážková daň bude vo výške 503,50 eur (2 650 x 0,19) a pánovi Mariánovi prevádzkovateľ súťaže vyplatí sumu výhry zníženú o zrážkovú daň, teda 2496,50 eur (3 000 - 503,50).

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Lotéria a zdravotné poistenie

Zdaňovanie vecnej výhry fyzickej osoby

Nepeňažné výhry zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov zo zahraničia, ktoré nie sú oslobodené od dane (presahujúce sumu 350 eur) sa zdaňujú podaním daňového priznania. Podľa § 8 ods. 10 zákona o dani z príjmov je povinnosťou prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny. Hodnotou výhry alebo ceny je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, alebo poskytovateľa výhry alebo ceny.

Výdavkom pri týchto príjmoch je aj povinne platené zdravotné poistenie z týchto príjmov. Odvody z týchto príjmov sa platia až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia, a to v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, za ktoré sa tieto príjmy priznávajú v daňovom priznaní. Tieto výdavky si výherca nepeňažnej výhry alebo ceny uplatní:

• prostredníctvom dodatočného daňového priznania, ak v roku kedy tieto odvody platil už takéto príjmy nepoberal alebo
• v zdaňovacom období, v ktorom tieto odvody platil, ak takéto príjmy poberal aj zdaňovacom období, kedy ich platil alebo
• si vyberie jeden z vyššie uvedených postupov, ktorý je pre neho výhodnejší.

V súvislosti so zdaňovaním vecných výhier podaním daňového priznania je potrebné poznamenať, že daňové priznanie nie je vždy povinný podávať každý daňovník. Všeobecne platí, že daňové priznanie nie je povinný podávať daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy nepresahujúce 50 % zo sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Pre rok 2014 aj 2015 je výška tejto sumy 1901,67 eur (50 % z 3 803,33 eur). V praxi môže najčastejšie ísť o študentov, dôchodcov, nezamestnaných, matky na materskej dovolenke a podobne.

Zdravotné odvody z výhier zahrňovaných do základu dane

Výhry, ktoré sú ostatnými príjmami sa podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov zaraďujú medzi príjmy zo zárobkovej činnosti. V súlade s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení príjmy zo zárobkovej činnosti v podobe výhier a cien, ako ostatných príjmov, podliehajú zdravotným odvodom vo výške 14 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom pre zdravotné odvody z týchto príjmov je výška základu dane z týchto príjmov. Zdravotné odvody sa vysporiadajú a vypočítajú na základe ročného zúčtovania, ktoré vykoná zdravotná poisťovňa na základe daňového priznania, ktoré jej sprístupní daňový úrad.

Zdravotným odvodom však nepodliehajú všetky výhry a ceny. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 10b ods. 4, že zárobkovou činnosťou nie je činnosť, z ktorej plynú:

• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou,
• príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,
• príjmy, ktoré sú oslobodené od dane.

Z uvedeného vyplýva, že zdravotným odvodom nebudú podliehať výhry z lotériových a iných podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a obdobné výhry zo zahraničia (pretože sú oslobodené od dane), peňažné výhry a ceny plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky (pretože sa z nich daň vyberá zrážkou), prijaté ceny alebo výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru (pretože sú oslobodené od dane).

Všetky ostatné prijaté výhry a ceny budú podliehať zdravotným odvodom. Všeobecne možno povedať, že zdravotným odvodom podliehajú len tie príjmy z výhier a cien, ktoré vstupujú do daňového priznania.

Príklad na zdanenie vecnej výhry fyzickej osoby

Pán Marián sa na internete v roku 2014 zapojil do súťaže o tablet. Bol vyžrebovaný organizátorom žrebovania a stal sa jedným z výhercov tabletu. Organizátor žrebovania pánovi Mariánovi pri odovzdávaní výhry oznámil hodnotu tabletu, ako nepeňažnej výhry. Keďže hodnota tabletu presahuje 350 eur, nemôže byť oslobodený od dane z príjmov úplne. Pán Marián si svoju daňovú povinnosť splní podaním daňového priznania, kde do základu dane z ostatných príjmov v časti príjmy zahrnie len sumu 450 eur (800 - 350). Daňovým výdavkom k týmto príjmom budú zdravotné odvody. Zdravotné odvody vo výške 63 eur (450 x 0,14) z tejto výhry bude platiť až na základe ročného zúčtovania zdravotného poistenia v nasledujúcom zdaňovacom období. Do daňových výdavkov si ich preto zahrnie podaním dodatočného daňového priznania za rok 2014, ak už v roku 2015 príjmy z nepeňažných výhier a cien nepoberá. Alebo ich zahrnie do daňových výdavkov v roku 2015, kedy ich zaplatil a uvedie ich až v daňovom priznaní za rok 2015. Môže sa rozhodnúť vybrať si postup, ktorý je pre neho výhodnejší.

Zdaňovanie finančnej a vecnej výhry fyzickej osoby plynúcej zo zahraničia

Pri finančných a vecných výhrach zo zahraničia je potrebné vždy primárne postupovať podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia Slovenskej republiky s konkrétnym štátom, ktorá má prednosť pred zákonom o dani z príjmov. Tieto príjmy sú v týchto zmluvách zaradené v kategórii „Iné príjmy“ alebo „Príjmy výslovne neuvedené“. Podľa väčšiny zmlúv sa však príjmy z prijatých výhier a cien zdaňujú v štáte rezidenta (v Slovenskej republike). Výnimku zo zdaňovania výhier v štáte rezidenta predstavujú napríklad výhry z Českej republiky v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, výhry v súťažiach a žrebovaniach, ktoré sa môžu zdaniť aj v Českej republike. Na prípadné zamedzenie dvojitého zdanenia sa potom uplatňuje metóda zápočtu dane alebo metóda vyňatia príjmov.

Pri finančných a vecných výhrach zo zahraničia sa tak pri ich zdaňovaní väčšinou postupuje podaním daňového priznania v Slovenskej republike, ak nie sú oslobodené od dane. Tieto príjmy sa uvedú v daňovom priznaní medzi ostatnými príjmami.

Ceny a výhry poskytované zamestnávateľom

V súvislosti s výkonom závislej činnosti môže zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník dostať od zamestnávateľa cenu alebo výhru zo súťaže organizovanej zamestnávateľom, a to z rôznych zdrojov (z nákladov, zo zisku, zo sociálneho fondu).

Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov je za príjem zamestnanca považovaná aj cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom. Rovnako sa za príjem zamestnanca považuje takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa považujú za vyživované na účely uplatňovania daňového bonusu, ak sa takejto súťaže zúčastnili. Ak sa manželka a vyživované deti zamestnanca zúčastnia súťaže vyhlásenej jeho zamestnávateľom, cena alebo výhra sa zdaní zamestnancovi, ak nespĺňa podmienky oslobodenia podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Cena alebo výhra sa u jednotlivých výhercov posudzujú samostatne. Do vymeriavacieho základu pre účely sociálneho a zdravotného poistenia vstupujú len zdaniteľné príjmy, t. j.

Ceny a výhry zo sociálneho fondu

V praxi sa často stretávame s výplatou cien a výhier zo sociálneho fondu. Sociálny fond je upravený zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o sociálnom fonde“). Vytvára sa s cieľom podpory rozvoja podnikovej sociálnej politiky zamestnávateľov. Zamestnávateľ môže sociálny fond použiť na rôzne formy starostlivosti o zamestnancov spôsobom ustanoveným v zákone o sociálnom fonde a vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Príspevky zo sociálneho fondu možno poskytnúť v súlade s § 7 ods. Použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu, spôsob pre­ukazovania výdavkov dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných vzťahoch, ktorá je zakotvená v zákone č. 365/2004 Z. z. (tzv.

Zo sociálneho fondu zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde poskytuje príspevok, okrem iného, aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Uvedené plnenia majú charakter darov poskytnutých v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takéto plnenia poskytnuté zo sociálneho fondu sa v súlade s § 3 ods. 2 písm.

Z hľadiska zákona o dani z príjmov je príjem zo sociálneho fondu podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu platí zásada, že zdaneniu nepodliehajú tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (vymenované v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona) alebo sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona). Ide o rovnakú zásadu, ktorá sa uplatňuje aj pri zdanení iných príjmov zo závislej činnosti.

#

tags: #dan #z #vyhry #dochodca #priklad