Daň z nájmu pre právnické osoby: Komplexný prehľad

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľností je komplexná téma, ktorá sa dotýka ako fyzických, tak aj právnických osôb. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o zdaňovaní príjmov z prenájmu pre právnické osoby, s dôrazom na zmeny, ktoré prináša konsolidačný balíček od 1. januára 2025. Cieľom je poskytnúť ucelený pohľad na problematiku, od základných princípov až po praktické príklady, a to zrozumiteľným spôsobom pre široké spektrum čitateľov.

Zmeny v sadzbách dane z príjmov od roku 2025

Od 1. januára 2025 vstupujú do platnosti zmeny v sadzbách dane z príjmov, ktoré sa týkajú tak fyzických, ako aj právnických osôb. Tieto zmeny sú súčasťou schváleného konsolidačného balíčka a zavádzajú progresívne zdaňovanie, kde výška dane závisí od výšky základu dane. Najvýraznejšou zmenou je sadzba dane z príjmov právnickej osoby, ktorá bude po novom 10 % pri obrate do 100 000 €. Doteraz platila sadzba 15 % pri obrate do 60 000 €.

Sadzby dane z príjmov právnických osôb od 1. januára 2025

Pre právnické osoby platia od 1. 1. 2025 nasledovné sadzby dane z príjmov:

• 15 %: Ak daňovník dosiahne zdaniteľný príjem menej ako 100 000 €.
• 19 %: Z časti základu dane, ktorá nepresiahne 48 441,43 €, ak daňovník dosiahne zdaniteľný príjem viac ako 100 000 €.
• 25 %: Z časti základu dane, ktorá presiahne sumu 48 441,43 €, ak daňovník dosiahne zdaniteľný príjem viac ako 100 000 €.

Špecifické sadzby dane pre rôzne druhy príjmov

Okrem zmien v sadzbách dane z príjmov právnických osôb je dôležité poznať aj špecifické sadzby dane pre rôzne druhy príjmov:

• Príjmy z kapitálového majetku: 19 %
• Príjmy z podielov zo zisku, z podielov na likvidačnom zostatku a z vyrovnacích podielov:
  • 7 % na podiely zo ziskov vykázaných za roky 2017 až 2023 a opäť od 1. 1. 2025, platí aj pre podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak vstúpili do likvidácie od roku 2017 do roku 2023 a opäť od 1. 1. 2025; platí tiež pre vyrovnacie podiely, ktorých výška sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobia 2017 až 2023 a opäť od 1.1.2025
  • 10 % na podiely zo ziskov vykázaných od 1. 1. 2024 do 31. 12. 2024, platí aj pre podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak vstúpili do likvidácie najskôr od 1. 1. 2024; platí tiež pre vyrovnací podiely, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobia začínajúce najskôr 1. 1. 2024 a najneskôr 31. 12.

Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym príjmom

Fyzická osoba má štandardne možnosť prenajímať nehnuteľnosť a dosahovať tzv. pasívny príjem alebo príjem aktívny. Pri pasívnom príjme ide o pasívnu zárobkovú činnosť, ktorá nevykazuje známky aktívnej účasti prenajímateľa na tvorbe obsahu dodávaných služieb (napr.: prenajímateľ nevymieňa bielizeň alebo nerefakturuje náklady na energie). Toto základné právne vymedzenie má aj svoje daňovo-odvodové súvzťažnosti. Pri pasívnom prenajímaní nehnuteľnosti príjem fyzickej osoby podlieha fixnej 19% sadzbe dane, pričom ak jej základ dane spolu so základom dane zo závislej činnosti a ostatných príjmov presiahne 48 441,43 EUR, sadzba dane je 25%. Vzhľadom na to, že sa jedná o pasívny príjem, FO nemôže využiť odpočítateľné položky zo základu dane alebo daňový bonus, ktoré za určitých okolností dokážu významne znížiť daňovú povinnosť FO. Istú daňovú výhodu však predstavuje možnosť oslobodiť takýto príjem od dane z príjmov do sumy 500 EUR. Vo všeobecnosti platí, že príjem z pasívnej činnosti nepodlieha zdravotným alebo sociálnym odvodom. Pri takomto type prenajímania postačuje registrácia na DIČ, ak ešte nebolo pri inej príležitosti prenajímateľovi pridelené. Prenajímateľ môže využívať iba reálne náklady a nehnuteľnosť môže, ale nemusí mať zaradenú do obchodného majetku.

Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle

Ak prenajímateľ nemá nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku platí, že si môže do daňových výdavkov zahrnúť iba niektoré reálne výdavky ako napríklad náklady na energie, správu nehnuteľnosti, internet, či hnuteľné veci (ak je tak dohodnuté v zmluve s nájomcom).

Ak by sme to mali zjednodušiť, veľkou výhodou prenajímania prostredníctvom živnosti je možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov, nezdaniteľných častí základu dane alebo daňového bonusu. Nevýhodou je skutočnosť, že príjem zo živnosti vstupuje do vymeriavacieho základu pre výpočet zdravotného a po splnení určitých podmienok aj sociálneho poistenia.

DPH a prenájom nehnuteľností

Okrem dane z príjmov je pri prenájme nehnuteľností dôležité zohľadniť aj daň z pridanej hodnoty (DPH). Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa na občana pri prenájme nehnuteľnosti vzťahuje vtedy, ak občan prenajíma nehnuteľný majetok nachádzajúci sa na území Slovenska, napr. dom, byt, garáž, pozemok, poľnohospodársku pôdu, prípadne iné nehnuteľnosti, a to na pokračujúcej báze za účelom dosahovania opakovaného príjmu z tohto majetku bez ohľadu na skutočnosť, či je nehnuteľnosť prenajatá slovenskej alebo zahraničnej osobe. V takomto prípade sa občan považuje za zdaniteľnú osobu a v prípade, že sú naplnené podmienky pre povinnú registráciu pre daň z pridanej hodnoty, vzniká občanovi povinnosť registrácie pre DPH a následne ďalšie povinnosti vyplývajúce z registrácie.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Podľa tohto ustanovenia sa ekonomickou činnosťou rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Obratom na účely zákona o DPH sa rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 36 a podľa § 40 až § 42 zákona o DPH. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Obrat sa počíta od nuly od 1. 1.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov

Prenájom nehnuteľného majetku - rozumie sa právo užívať nehnuteľnosť dané nájomcovi vlastníkom za protihodnotu na dohodnuté obdobie a vylúčiť z užívania akúkoľvek inú osobu. Výkon nájmu predstavuje relatívne pasívnu činnosť, ktorá sa v podstate viaže len na plynutie času a nevytvára nejakú významnú pridanú hodnotu. Aby išlo o prenájom nehnuteľného majetku, treba splniť všetky podmienky charakterizujúce toto plnenie. Prenájom nehnuteľnosti alebo jej časti je podľa § 38 ods.

Platiteľ dane pri prenájme nehnuteľnosti alebo jej časti zdaniteľnej osobe sa môže podľa § 38 ods. 5 zákona o DPH rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí. Pri uplatnení voľby zdanenia nájmu nehnuteľnosti alebo jej časti sú rozhodujúcimi skutočnosťami postavenie nájomcu a účel užívania nehnuteľnosti. Platiteľ dane (prenajímateľ) môže rozhodnutie o zdanení uplatniť len vtedy, ak nájomca je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 1 zákona o DPH a súčasne ide o nájom stavby alebo jej časti, ktorá nie je určená na bývanie. Ak nájomcom je iná ako zdaniteľná osoba (občan, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou), nemôže platiteľ (prenajímateľ) uplatniť rozhodnutie o zdanení prenájmu nehnuteľnosti alebo jej časti. Rovnako toto rozhodnutie nemôže platiteľ uplatniť v prípade, ak prenajímaná nehnuteľnosť alebo jej časť je určená na bývanie, čo je uvedené ako účel užívania nehnuteľnosti v kolaudačnom rozhodnutí tzn.

Daňová povinnosť pri dodaní služby (§19 ods. 2 zákona o DPH) - vzniká dňom dodania služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, prípadne keď je jej poskytnutie ukončené. V podstate moment vzniku daňovej povinnosti je totožný s momentom ukončenia poskytovania služby.

Ak občan poskytuje inej osobe prenájom alebo podnájom nehnuteľnosti na pokračujúcej báze za účelom dosahovania opakovaného príjmu z tohto majetku, považuje sa za zdaniteľnú osobu a je potrebné, aby si sledoval hodnotu obratu poskytnutých služieb prenájmu prípadne iné dodania súvisiace s prenájmom nehnuteľností (napr.

Občan (zdaniteľná osoba) je povinný podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH, ak v kalendárnom roku presiahne obrat z prenájmu nehnuteľností (alebo iných služieb či dodaní tovarov) 50 000 eur. Platiteľom dane sa stáva až prvým dňom nasledujúceho kalendárneho roka, ak sa nestane dovtedy platiteľom z iného dôvodu (napr.

Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel

Žiadosť o registráciu pre daň je občan (zdaniteľná osoba) povinný podať do piatich pracovných dní odo dňa, v ktorom presiahol obrat 50 000 eur (§ 4 ods. 2 písm.

Občan (zdaniteľná osoba) v žiadosti o registráciu pre daň uvedie skutočnosť, že presiahol obrat 50 000 eur, na základe ktorej je povinný túto žiadosť podať, a tiež uvedie deň, keď táto skutočnosť nastala. V prípade, ak občan ako zdaniteľná osoba podáva žiadosť o registráciu pre daň z dôvodu presiahnutia obratu 50 000 eur výlučne z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 zákona o DPH (napr.

že neboli splnené podmienky pre registráciu pre daň u občana, ktorý podal žiadosť o registráciu pre daň, túto osobu nezaregistruje z dôvodu, že sa nestane platiteľom a vydá o tom rozhodnutie proti ktorému nemožno podať odvolanie (§ 4 ods. 10 písm.

že občan nie je zdaniteľnou osobou, potom ho nezaregistruje (§ 4 ods. 10 písm.

Ak sa občan (zdaniteľná osoba), ktorej obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahol 50 000 eur, chce stať platiteľom dobrovoľne podľa § 4 ods. 6 písm. prenájmom nehnuteľnosti, ktorou obrat v prebiehajúcom kalendárnom roku presiahne 50 000 eur, uvedie túto skutočn…

Daň z príjmov a prenájom nehnuteľností

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) vtedy, ak nejde o príjmy uvedené v § 6 ods. 1 (príjmy z podnikania) a v § 5 zákona o dani z príjmov. Poberanie tohto druhu príjmu nie je u fyzickej osoby - prenajímateľa podmienené vydaním živnostenského oprávnenia, uvedené príjmy z prenájmu nehnuteľností plynú na základe podmienok dohodnutých s nájomcom v nájomnej zmluve (v súlade s § 663 a nasl. Príjmy z prenájmu je možné vo všeobecnosti vymedziť ako príjmy, ktoré plynú prenajímateľovi ako odplata za to, že určitú vec prenechal nájomcovi, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej aj úžitky.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu sa od 1. 1. 2011, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 548/2010 Z. z., pomerne výrazne zmenilo. Od dane už nie je oslobodená suma do výšky 5-násobku platného životného minima, ale pevne stanovená suma do výšky 500 € ročne z úhrnu (piatich druhov) príjmov uvedených v § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP [predtým písmená h) a j)]: ide o príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP z prenájmu, podľa § 8 ods. 1 písm. a) z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (ak nejde o podnikanie) a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, podľa § 8 ods. 1 písm. d) z prevodu opcií, podľa § 8 ods. 1 písm. e) z prevodu cenných papierov a podľa § 8 ods. 1 písm. f) z prevodu obchodného podielu na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva.

Zdanenie príjmu z prenájmu nehnuteľností sa odvíja - ako už bolo uvedené - od jeho zatriedenia. Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria buď do § 6 ods. 3, alebo do § 6 ods. 1 (prípadne aj ods. 2) ZDP. Vo väčšine prípadov ich zatrieďujeme do § 6 ods. 3 ZDP, pričom doba prenajímania nie je dôležitá. Ak na prenajímanie nehnuteľnosti daňovník má živnostenské oprávnenie, v tom prípade sa dosiahnuté príjmy považujú za príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP.Podľa § 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov prenájom nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov je živnosťou, ak sa popri prenájme poskytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Na zreteli je potrebné mať tiež to, že podľa § 6 ods. 5 ZDP sa za príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2) považuje o. i. aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom, napr. z predaja hnuteľnej veci, ktorá pred predajom tvorila súčasť obchodného majetku, z prenájmu časti majetku vloženého do obchodného majetku, pričom druhá časť majetku slúži na vykonávanie vlastnej podnikateľskej činnosti prenajímateľa a pod. Podľa § 2 písm. m) ZDPobchodným majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré sú vo vlastníctve fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 a ktoré sú využívané na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, pričom táto fyzická osoba o nich účtuje alebo ich eviduje podľa § 6 ods. 11, resp. ods.

Ak napr. daňovník má na prenájom živnostenské oprávnenie, dosiahnuté príjmy sa zdaňujú tak ako všetky ostatné príjmy zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b) ZDP]. Ide o príjmy v plnom rozsahu zdaniteľné - sú predmetom dane a nevzťahuje sa na ne žiadne oslobodenie od dane. Ak si daňovník neuplatňuje výdavky skutočne vynaložené (na základe účtovníctva alebo daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 ZDP), môže si uplatniť výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2+ zaplatené povinné poistné na zdravotné a sociálne poistenie.

Pri zdaňovaní týchto príjmov je potrebné v prvom rade prihliadnuť na dikciu § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP a posúdiť, či príjmy (ich časť) nie sú od dane oslobodené. Od príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže odpočítať buď výdavky paušálne vo výške 40 % z príjmov, alebo výdavky skutočne vynaložené, pričom vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, resp. sa dobrovoľne stane účtovnou jednotkou. Ak súčasne dosahuje aj príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo 2, môže ich znížiť o výdavky skutočne vynaložené alebo paušálne vo výške 40 % z príjmov, a to bez ohľadu na spôsob uplatňovania výdavkov pri príjmoch podľa§ 6 ods.

V zmysle § 4 ods. 8 ZDP sa príjmy podľa § 6 ods. 3 (z prenájmu nehnuteľností), § 7 (z kapitálového majetku) a § 8 (ostatné príjmy) plynúce manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodnú inak. Buď sa teda manželia dohodnú, že sa takýto príjem nerozdelí, prípadne rozdelí v nerovnakom pomere, alebo na každého pripadne jedna polovica. Správca dane akceptuje dohodu manželov.

Podľa § 4 ods. 2 ZDPpri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6) sa prihliada aj na stratu, ak je vykázaná na základe riadne vedeného účtovníctva (jednoduchého alebo podvojného), prípadne daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14, resp. evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP (evidencia skutočných výdavkov pri príjmoch z prenájmu).

Ak daňovník ako prenajímateľ sumy za spotrebovanú energiu (elektrickú energiu, plyn, teplo a úžitkovú vodu) sám uhrádza dodávateľovi energií a nájomca ich platí prenajímateľovi popri nájomnom, príjmom prenajímateľa je celá prijatá suma (nájomné i platba za energie) vyinkasovaná od nájomcu. Ak zmluvy s dodávateľmi energií má uzatvorené prenajímateľ a za energie platí sám nájomca, tieto platby nájomcu sa považujú popri nájomnom za zdaniteľný príjem (nepeňažný príjem) prenajímateľa. Podobne sa za príjem považujú aj ďalšie úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (napr. používanie výťahu, osvetlenie spoločných priestorov a pod). Od tohto celkového príjmu si prenajímateľ odpočíta buď paušálne výdavky vo výške 40 % z celkového príjmu, alebo výdavky preukázateľne vynaložené, pričom ako jeho daňové výdavky sa akceptujú aj platby energií uskutočňované nájomcom. Od dosiahnutých príjmov sa najprv odpočíta suma oslobodená od dane v súlade s § 9 ods. 1 písm.

Daňové priznanie je povinný podať ten, koho na to správca dane (t. j.

V zmysle § 32 ZDP daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2011 bude povinný podať najmä daňovník, ktorý za toto zdaňovacie obdobie dosiahne zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, a to presahujúce 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (teda v roku 2011 sumu 1 779,65 €), pričom do úhrnu príjmov sa nepremietajú príjmy zdanené zrážkou podľa § 43, ak vybratím dane zrážkou je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak sa daňovník nerozhodol uplatniť postup podľa § 43 ods. 7; prihliada sa na výšku hrubých príjmov, nie zisku. V prípade príjmov z prenájmu je rozhodujúca suma zdaniteľného príjmu, teda hrubého príjmu po znížení o sumu oslobodenú od dane vo výške 500 €. Ak zdaniteľný príjem daňovníka nepresiahne polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2011 sumu 1 779,65 €), pričom nebude mať iné zdaniteľné príjmy, v súlade s § 32 ZDP mu nevznikne povinnosť podať daňové priznanie. Pokiaľ ho však správca dane vyzve na podanie daňového priznania, podať ho musí: v takomto prípade - aj keď si nemôže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane - vzhľadom na dikciu § 46 ZDP daň platiť nebude. Daň sa v súlade s § 46 ZDP neplatí a nevyrubí, ak v zdaňovacom období nepresiahne 16,60 € alebo ak celkové zdaniteľné príjmy fyzickej osoby nepresiahnu 50 % nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j.

Registrácia na daňovom úrade

Ak prenajímate nehnuteľnosť, je dôležité vedieť, kedy vzniká povinnosť registrácie na daňovom úrade. Povinnosť registrácie sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá ďalej prenajíma nehnuteľnosť, ktorú má sama v nájme (pre registráciu na daňovom úrade nie je rozhodujúce, či prenajímateľ je vlastníkom prenajímaného bytu). V prípade prenájmu bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa registrácia vzťahuje na toho z manželov, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu. Povinnosť požiadať o registráciu má ten z manželov, ktorý je v zmluve uvedený ako prenajímateľ bytu. Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré prenajímajú časť nehnuteľnosti okrem pozemku. Povinnosť registrácie má v zmysle § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov na daňovom úrade každá fyzická osoba, ktorá na území SR prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku.

Uplatňovanie výdavkov pri príjmoch z prenájmu nehnuteľnosti

Fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť či prenajímanú nehnuteľnosť zaradí alebo nezaradí do obchodného majetku. Ak sa napr. rozhodne predmetnú nehnuteľnosť zaradiť do obchodného majetku, túto skutočnosť bude správca dane vidieť z podaného daňového priznania. V prípade zaradenia nehnuteľnosti do obchodného majetku je daňovník povinný o tejto nehnuteľnosti účtovať (v prípade účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva, resp. podvojného účtovníctva) alebo evidovať nehnuteľnosť v daňovej evidencii podľa § 6 ods.

Ak sa daňovník rozhodne nehnuteľnosť nezaradiť do obchodného majetku, tak si môže uplatňovať len preukázateľné výdavky, ktoré súvisia s prenájmom nehnuteľnosti (napr. výdavky na energie, vodu, správu, fond opráv, daň z nehnuteľnosti, poistenie nehnuteľnosti, odpisy hnuteľného majetku, ktorý sa nachádza v prenajímanej nehnuteľnosti, výdavky na opravy a udržiavanie nehnuteľnosti, resp. iné.

Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dosiahnutý príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti si môžu manželia rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti zahraničným rezidentom

Ak slovenský rezident prenajíma nehnuteľnosť zahraničnému rezidentovi, príjmy rovnako podliehajú ustanoveniam § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Naopak, ak zahraničný rezident prenajíma nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na území Slovenska slovenskému rezidentovi, ktorý mu mesačne platiť nájomné vo výške 700 eur, má slovenský nájomca povinnosť zabezpečovať daň podľa § 44 ods. zákona o dani z príjmov vo výške 19 %, t. j. ak zahraničný rezident nepochádza z členského štátu EÚ ani EHP. V opačnom prípade sa postupuje v zmysle príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a slovenský nájomca nemusí zabezpečovať daň, ak má zahraničný prenajímateľ už zabezpečenú daň nájomcom.

tags: #daň #z #nájmu #pre #právnické #osoby