Dane a ich sociálny dopad na spoločnosť

Daňová politika je rozsiahly a komplexný systém, ktorý má hlboký dopad na spoločnosť. Nie je to len nástroj na získavanie príjmov pre štátny rozpočet, ale aj prostriedok na ovplyvňovanie hospodárskej aktivity, sociálnej spravodlivosti a celkového blahobytu obyvateľstva. Tento článok sa zameriava na preskúmanie daňovej politiky a jej sociálnych aspektov, pričom sa opiera o dostupné informácie a odborné poznatky.

Úvod do daňovej politiky

Daňová politika je neoddeliteľnou súčasťou rozpočtovej politiky štátu a dôležitým nástrojom hospodárskej politiky. Predstavuje súbor opatrení, ktorými štát riadi daňovú sústavu. Jej ciele sú mnohostranné - ekonomické, politické a sociálne - a na ich dosiahnutie využíva rôzne druhy daní.

Daňová politika by mala byť predovšetkým stimulačná, teda taká, ktorá podporuje rozvoj hospodárstva a podnikateľskú aktivitu. Pri jej uplatňovaní je však nevyhnutné zohľadňovať špecifiká daného štátu, pretože nie je možné jednoducho prenášať daňové politiky z jednej krajiny do druhej. Každá krajina má svoje vlastné ekonomické, geografické a sociálne podmienky.

Súčasťou daňovej politiky je daňová sústava, ktorá predstavuje súhrn všetkých daní platných na určitom území v určitom období, legislatívne podložených a reálne používaných. Slovenská daňová sústava vznikla 1. januára 1993 a je prispôsobená podmienkam trhového hospodárstva.

Efektívna daňová sústava

Ak má byť daňová sústava efektívna, musí skĺbiť potreby štátu a štátneho rozpočtu so záujmami podnikateľskej sféry. To je v súčasnosti náročná úloha, a preto sa štát snaží o optimálnu daňovú sústavu. Na jednej strane sa štát snaží zabezpečiť dostatočný príjem finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyšších daní. Na druhej strane podnikateľská sféra, ale aj občania, sa snažia o minimalizáciu daní. Štát musí tieto subjekty primerane daňovo zaťažovať, pretože pri vysokej daňovej zaťaženosti právnických osôb dochádza k znižovaniu podnikateľskej aktivity a k daňovým únikom. U fyzických osôb vzniká tzv. substitučný efekt, čo znamená, že v dôsledku vysokých daní sa znižuje kúpna sila obyvateľstva, čo vedie k orientácii na lacnejšie tovary a k znižovaniu spotreby. Občania substituujú, čo má za následok pokles výroby a rast nezamestnanosti. Stanovenie optimálnej daňovej sústavy preto nie je jednoduché.

Prečítajte si tiež: Solidarita a dane

Daň ako povinná platba

Daň je povinná, zákonom stanovená, nenávratná platba, ktorú štát vyberá od fyzických alebo právnických osôb, ktoré sú povinné odvádzať ju do štátneho rozpočtu alebo miestnych rozpočtov v stanovenej výške a lehote. Dane existovali už v minulosti, a to v naturálnej forme, kedy sa vyberal tzv. desiatok. Neskôr sa táto forma zmenila na peňažnú, a to vo forme mýta. Daň je historicky spätá so vznikom štátu a predstavuje spoluúčasť občana na fungovaní štátu.

Úlohy daní

Dane ako najdôležitejší príjem štátneho rozpočtu plnia predovšetkým fiškálnu (rozpočtovú) úlohu. Fiškálna úloha dane znamená, že dane ovplyvňujú výšku, ale aj štruktúru rozpočtových príjmov a výdavkov. Čím sú nižšie dane, tým väčší je príjem. Dane sa takisto odrážajú v cenách výrobkov a služieb, preto ovplyvňujú i výšku spotreby, pretože čím menšej dani tieto predmety nákupu podliehajú, tým vyššia je ich spotreba. Dane sú takisto dôležitým aspektom pri prísune zahraničného kapitálu do štátu a naopak. Takisto vplývajú i na hospodársku aktivitu jednotlivých odvetví. Nemožno však podceňovať ani vedľajšie, nie menej dôležité úlohy daní.

Národohospodárska úloha daní spočíva v tom, že dane majú chrániť domácu produkciu, ako aj minimalizovať spotrebu tzv. "neželaných" výrobkov.

Priame a nepriame dane

Dane poznáme priame a nepriame. Priame dane sú také dane, ktoré sa vyrubujú priamo z dôchodku alebo majetku daňovníka. Platenie týchto daní sa nepresúva na iný subjekt a daňovník ich znáša priamo. Patria sem napr. dane z príjmov, dane z majetku a pod.

Miestne dane sú miestne preto, lebo ich príjmy plynú do rozpočtov miest a obcí, patria sem napr. daň z nehnuteľností, daň za psa a pod.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rodičovský príspevok

Nepriame dane sa vyrubujú pri kúpe alebo predaji výrobkov a pri poskytovaní služieb. Od priamych daní sa líšia tým, že nemajú bezprostredný vzťah k majetku alebo dôchodku, sú obsiahnuté len v predajnej cene. Ich dopad sa v konečnom dôsledku presúva z výrobcu (alebo dovozcu) na spotrebiteľa, preto im hovoríme nepriame dane. Do štátneho rozpočtu ich odvádza iný subjekt, ako ten, na ktorého daň dopadá. Patria sem napr. daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a pod.

Zásady zdaňovania

Vyrubovanie a vyberanie daní podlieha určitému systému a má svoje zásady. Daňovými zásadami rozumieme pravidlá postupu používané pri aplikovaní zámerov daňovej politiky. Medzi základné daňové zásady patria:

• Zásada všeobecnosti zdanenia: Je najstaršou a najvšeobecnejšou zásadou a je charakteristická tým, že vyžaduje zdaniť každého, kto priberá príjem. Podľa tejto zásady nikto nemá mať neodôvodnené privilégiá, oslobodenia a ani iné nezaslúžené daňové zvýhodnenia.
• Zásada rovnosti zdanenia: Všetci daňovníci majú byť rovnako zaťažení daňami.
• Zásada spravodlivosti zdanenia: Zdaňovanie má byť spravodlivé a zohľadňovať individuálne okolnosti daňovníkov.
• Zásada hospodárnosti zdanenia: Náklady na správu daní majú byť čo najnižšie.
• Zásada jednoznačnosti a zrozumiteľnosti zdanenia: Daňové zákony majú byť jasné a zrozumiteľné pre všetkých daňovníkov.
• Zásada primeranej daňovej zaťaženosti (únosnosti): Je jedna z najvýznamnejších. Znamená, že každý daňovník by mal vedieť, z čoho a v akej výške má platiť daň.

Jednotlivé daňové zásady nepôsobia izolovane, navzájom sa dopĺňajú a vyvíjajú s rozvojom hospodárstva.

Subjekty a objekty dane

Medzi základné pojmy v daňovej oblasti patria:

• Daňový subjekt: Je ním fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná platiť daň. Subjektom dane môže byť daňovník alebo platiteľ, pričom daňovníkom je ten, kto má daňovú povinnosť a ktorého výška dane postihuje priamo, teda má súvislosť s jeho príjmom alebo majetkom. Pri nepriamych daniach je daňovníkom spotrebiteľ (kupujúci), ale daň správcovi dane odvádza iný subjekt, ako ten, ktorý má daňovú povinnosť. Pod platiteľom rozumieme ten subjekt, ktorý sám nie je zaťažený daňovou povinnosťou, ale je zodpovedný iba za odvedenie dane iného daňovníka (vykonáva len administratívnu prácu). Pri priamych daniach je platiteľom zamestnávateľ, ktorého úlohou je vypočítať daň zo mzdy, túto daň mu zraziť a v stanovenom termíne odviesť príslušnému daňovému úradu.
• Predmet dane: Je ním všetko to, z čoho sa daň platí, t. j. dôchodok, majetok, spotreba.
• Základ dane: Označuje sa tiež ako vyrubovací základ dane alebo základ na vyrubenie dane. Rozumieme pod ním číselné vyjadrenie predmetu dane. Základ dane je to, z čoho sa daň vyrubuje, teda to, z čoho si daňový subjekt vypočítava svoju daňovú povinnosť. Daň sa vypočíta zo základu, ktorý je pre každú daň iný - špecifický (pri dani z príjmov fyzických osôb je to príjem v eurách, pri dani z príjmov právnických osôb je to zisk v eurách, pri dani z motorových vozidiel to je zdvihový objem motora, atď.). Každý daňový subjekt je povinný sám si vypočítať svoj daňový základ. Pokiaľ si ho dá vypočítať inou osobou (napr. daňovým poradcom), je za správnosť výpočtu zodpovedný sám. Daňový základ vypočítame ako rozdiel príjmov a výdavkov, prípadne výnosov a nákladov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Významná je najmä preukázateľnosť zdaniteľných príjmov a výdavkov, pretože nie všetky v účtovníctve vykázané výdavky (náklady) sa použijú pri vyčíslení daňového základu (napr. pri výpočte daňového základu sa neuplatnia výdavky, ktoré majú charakter osobnej potreby daňovníka, ani zavinená škoda, pokuty a pod.). V praxi sa základ dane často upravuje. Napríklad pri dani z príjmov môžeme od základu dane odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období (avšak len v najbližších piatich rokoch), takisto si môžeme odpočítať hodnotu darov poskytovaných na určité vymedzené ciele a v predpísanej výške.
• Daňová sadzba: Určuje ju zákon a je to nástroj, prostredníctvom ktorého sa z daňového základu vypočíta výška dane daného daňovníka, ktorý je povinný odviesť ju príslušnému správcovi dane. Daňové sadzby môžu byť:
  • Pevné: Sú typické pre spotrebné dane, vyjadrujú sa pevnou sumou na jednotku množstva (napr. euro/liter).
  • Pohyblivé: Sú vyjadrené v percentuálnom pomere k daňovému základu. Môžu byť:
    • Lineárne: Výška sadzby z daňového základu je teda vždy rovnaká.
    • Progresívne: Sú konštruované tak, že daňová sadzba sa mení so zmenou daňového základu. S rastom daňového základu nám súčasne rastie aj sadzba, čiže daňový základ je zdaňovaný rôznou daňovou sadzbou, a to tak, že z vyššieho daňového základu sa platí daň podľa vyššej sadzby.
    • Degresívne: Ich podstata spočíva v tom, že so zvyšovaním daňového základu daňová sadzba klesá. Degresívne daňové sadzby podnecujú daňovníka k dosahovaniu čo najvyššieho príjmu - zisku (stimulujú sa tak právnické osoby). Degresívne sadzby sa však nepoužívajú pri zdaňovaní príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti, pretože nižší príjem by bol v takomto prípade zaťažený vyššou daňovou sadzbou.
• Správca dane: Je ním príslušný daňový úrad, miestny úrad a colný úrad (je správcom dane pri spotrebných daniach). Fyzické osoby majú správcu dane v mieste trvalého bydliska, právnické osoby majú svojho správcu dane v mieste sídla firmy.
• Oslobodenie od dane: Sú to príjmy, ktoré sú vyňaté z predmetu dane (nezdaňujú sa).
• Nezdaniteľné časti základu dane: Viazané sú na rozhodnutie Ministerstva financií SR alebo daňovému úradu, napr. sú to určité zákonom stanovené sumy, ktoré sa odpočítavajú od daňového základu, a tým nepodliehajú daňovej povinnosti (napr. nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, na manželku, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a pod.).
• Daňové priznanie: Daňové priznanie sa musí podať najneskôr do 31. marca.

Štátny rozpočet a dane

Štátny rozpočet je centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú finančné prostriedky štátu. Tieto finančné prostriedky sú sústredené do pôsobnosti štátu. Štát získava príjmy do štátneho rozpočtu predovšetkým vyberaním daní, poplatkov, cla a iných príjmov tak od fyzických osôb, ako aj od právnických osôb. Rozpočtové príjmy však tvoria len jednu stranu bilancie, druhu tvoria výdavky štátneho rozpočtu. Dane sa vyberajú najmä preto, aby sa mohli financovať verejné potreby (verejné výdavky), napr. školstvo, zdravotníctvo, obrana, sociálne zabezpečenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku

Sociálny aspekt daní

Prepojenie sociálnej a daňovej sféry je veľmi tesné. V prvom rade nemožno spochybniť, že čím sú vyššie daňové príjmy štátneho rozpočtu, tým viac prostriedkov možno použiť v sociálnej oblasti. V druhom rade platí, že účinné opatrenia v sociálnej sfére, najmä v oblasti podpory zamestnanosti, majú pozitívny vplyv na ekonomický rast, a teda i výnos daní.

V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je obsiahnutých veľa odkazov na „sociálne zákony“ (návrhy ktorých pripravuje najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR), a to najmä v prípade fyzických osôb. Je dôležité skúmať, ktoré plnenia poskytované podľa „sociálnych zákonov“ sú od dane oslobodené, ktoré podliehajú zdaneniu, aký majú ďalej vplyv na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a nepriamo i daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, čo možno zahrnúť do daňových výdavkov a pod. Na druhej strane pri posudzovaní splnenia podmienok na poskytnutie rôznych plnení sociálneho charakteru, pri určení výšky poistného na sociálne poistenie a pod. sa vychádza aj z ustanovení ZDP.

Sociálna politika patrí k tzv. koordinovaným politikám EÚ. Za Slovenskú republiku bola Európska sociálna charta podpísaná 18. novembra 1999. Národná rada Slovenskej republiky s touto chartou vyslovila súhlas uznesením č. 1321 zo 17. februára 2009 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili v roku 2017 na samite v Göteborgu Európsky pilier sociálnych práv. Vyjadruje zásady a práva, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivé a dobre fungujúce trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v Európe 21. Medzi inštitúcie EÚ patrí aj Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV), ktorý aktívne pôsobí o. i. v oblasti sociálnych vecí. Stanoviská EHSV síce nemajú právne záväzný charakter, ale sú dôležitým podkladom pre Európsku komisiu pri príprave legislatívnych textov.

Zvyšovanie daní pre "najbohatších"?

Slovenská vláda v rámci konsolidačného balíčka presadila zvýšenie daňových sadzieb pre fyzické osoby s vysoko nadpriemernými mesačnými príjmami. V praxi ide najmä o ľudí na manažérskych postoch a vysokokvalifikovaných špecialistov z rôznych odvetví. Podľa kritikov bude taký krok pôsobiť demotivačne na najschopnejších ľudí, ktorí svojou prácou pomáhajú slovenskej ekonomike rásť. Vládni ekonómovia zvažujú aj zvýšenie daní z majetku, najmä z nehnuteľností.

Mnohí predstavitelia slovenského biznisu a ekonomického diania sa vyjadrili k tomuto kroku v rámci snahy vlády získať dodatočné prostriedky do rozpočtu. Väčšina z nich sa zhoduje na tom, že deficit treba riešiť znižovaním výdavkov, nie trestaním tvorcov hodnoty. Problém verejných financií nie je na strane príjmov, ale na strane výdavkov a efektivity štátu. Slovensko má dlhodobo vysoké osobné výdavky verejnej správy, rastúci počet zamestnancov vo verejnom sektore a neefektívne vynakladané zdroje z eurofondov. Zvyšovanie daní pre úspešných ľudí a firmy by viedlo len k odchodu kapitálu, poklesu investícií a zamestnanosti - teda k ešte nižším príjmom štátu v budúcnosti. Ak chce vláda reálne znížiť deficit, mala by sa zamerať na zníženie neproduktívnych výdavkov, konsolidáciu verejného sektora a podporu ekonomického rastu. Rast príjmov štátneho rozpočtu musí byť postavený na rastúcej výkonnosti ekonomiky, nie na trestaní tých, ktorí ju tvoria.

Niektorí respondenti v ankete poukázali na to, že zdaňujeme manažérov, ktorí tu zodpovedajú za tisícky ľudí, zodpovedajú za subjekty, ktoré tu investujú a platia dane, odvody. Trestáme úspech. Demotivujeme snahu urobiť niečo pre Slovensko. Zvýšenie daní sa nedotkne najbohatších, ale najšikovnejších a najpracovitejších, ktorí majú vysoký príjem zo závislej činnosti t. j. najmä manažérov, špičkových odborníkov a špecialistov. Najbohatší si nájdu spôsob, ako sa vyšším daniam vyhnúť.

Iní respondenti sa zhodli na tom, že efektivita verejných výdavkov je extrémne nízka. Ťažko zarobené peniaze daňových poplatníkov - od bežných ľudí až po podnikateľov - sa rozplývajú na nezmyselné a predražené zákazky a spotrebúvajú v neefektívnej štátnej správe. Tam treba začať, ak sa chceme baviť o akejkoľvek konsolidácii.

Niektorí respondenti navrhujú upriamiť pozornosť na postupné zvyšovanie daní z majetku. Ruka v ruke znižovať zaťaženie práce a tvorby zisku, znižovať zdanenie investícii. Odmeniť tých, ktorí chcú pracovať a prinášať väčšiu hodnotu. A potom, prirodzene, keď viac vecí vlastníš, viac daní zaplatíš.

Daňové experimenty a behaviorálna ekonómia

Vlády krajín OECD čoraz častejšie využívajú poznatky z behaviorálnych štúdií na tvorbu nových politík a ich následné testovanie prostredníctvom behaviorálnych experimentov. S pomocou vhodne navrhnutých experimentov môžu totiž identifikovať problémy v opatreniach skôr ako sa aplikujú celonárodne a výrazne tým pomôcť ich implementácii. Správcovia daní patria k inštitúciám s najväčším počtom takýchto experimentov. Ich hlavným cieľom je predísť neplateniu daní, ktoré spôsobuje výrazné výpadky v daňových príjmoch a vytvára neférové prostredie v spoločnosti, keďže nepriznávanie príjmov a neplnenie si daňových povinností narúša princíp daňovej spravodlivosti.

Lacnou a efektívnou metódou na oslovenie daňových subjektov sú upozornenia vo forme listu, tzv. „soft warnings“, ktoré ich upozorňujú na plnenie ich daňových povinností bez pristúpenia k akýmkoľvek sankciám. Jednotlivé krajiny testujú a využívajú rôzne druhy listov a oslovení s cieľom určiť motivácie daňovníkov a predísť tak neplateniu daní.

Na Slovensku bolo zrealizovaných iba málo podobných projektov, vo väčšine prípadov na regionálnej úrovni. Finančná správa preto v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky, Útvarom hodnoty za peniaze, Vysokou Školou Ekonomickou v Prahe a City University v Londýne spustila experiment, ktorého cieľom bolo vyhodnotiť úspešnosť listovej kampane zameranej na výber dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti.

Experimenty ukázali, že zaslanie upozornení prinieslo dodatočné finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. Približne tretina z potenciálnych dlžníkov, ktorí dostali list od finančnej správy, po jeho doručení podala daňové priznanie. Z kontrolnej skupiny, ktorá nedostala žiadny list, však podalo daňové priznanie len malé percento subjektov, ktoré sa o tejto povinnosti navyše mohli dozvedieť z iných informačných zdrojov. Zaslanie upozornení tak zvýšilo mieru podaných daňových priznaní a prinieslo dodatočné finančné prostriedky do štátneho rozpočtu.

Finančná správa bude každoročne posielať upozornenia daňovníkom, v ktorých sa zameria na povinnosť priznať príjem z predaja nehnuteľnosti. Vzhľadom na časté nepriznávanie príjmov z predaja domov a bytov sa v blízkej budúcnosti zameria aj na ďalšie typy nehnuteľností, napr. na pozemky. V prvej fáze bude klásť dôraz na podporu dobrovoľného plnenia daňových povinností, prevažne vo forme poskytovania informácií a zasielania upozornení daňovníkom.

Sociálne podnikanie a dane

Zabezpečenie udržateľnosti podniku sa v trhovej ekonomike realizuje prostredníctvom dosahovania zisku. O priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnej ekonomike, ktorý upravuje konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, sa predmetné konanie začína podaním žiadosti. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. V súlade s § 7 ods. 2 zákona o sociálnej ekonomike prílohou k žiadosti o štatút môže byť osvedčenie podľa § 26 ods. 7 cit. zákona, ak je osvedčenie predložené spolu so žiadosťou o štatút, podmienka dôveryhodnosti žiadateľa sa požaduje za splnenú, ak nie je preukázaný opak.

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať požadované podmienky počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Každú zmenu je povinný oznámiť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, a to do 30 dní odo dňa, keď k zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný uvádzať označenie pri svojom obchodnom mene „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.

tags: #dane #a #ich #socialny #aspekt #dopad