
Smrť a dane - dve istoty, ktoré spomínal už Benjamin Franklin. Tento článok sa zameriava na daňové povinnosti, ktoré vznikajú po úmrtí daňovníka, a to konkrétne na podávanie daňového priznania. Cieľom je poskytnúť dedičom komplexný prehľad o ich povinnostiach a právach v tejto oblasti.
Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Dedičom sa rozumie osoba, ktorej bolo dedičstvo potvrdené rozhodnutím súdu alebo ktorá sa stane nadobúdateľom pomernej časti dedičstva na základe súdom schválenej dohody o vysporiadaní dedičstva.
Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa dedičia nevedia dohodnúť, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Dôležité je zdôrazniť, že ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva.
Zákon o dani z príjmov stanovuje lehotu troch mesiacov po smrti daňovníka na podanie daňového priznania. Táto lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po dni úmrtia daňovníka. Je však dôležité si uvedomiť, že v mnohých prípadoch dedičské konanie v tejto lehote ešte nie je ukončené, a teda nie je zrejmé, kto je dedičom.
Správca dane môže na žiadosť dediča lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím pôvodnej lehoty. Odporúča sa preto včas kontaktovať správcu dane a informovať sa o možnosti predĺženia lehoty.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Dedič alebo osoba, na ktorú prechádzajú peňažné nároky zomrelého zamestnanca podľa § 35 Zákonníka práce, zahrnie do daňového priznania všetky zdaniteľné príjmy zomretého daňovníka, ktoré mu plynuli do dňa úmrtia. To zahŕňa príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania, príjmy z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy.
Ak zamestnávateľ vyplatí príjem zo závislej činnosti osobe, na ktorú prešlo právo na tento príjem po úmrtí zamestnanca, tento príjem sa zdaní u zamestnanca a zahrnie do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zomrelého zamestnanca.
Ak budú osobe, na ktorú prešlo právo na príjmy zo závislej činnosti, vyplatené príjmy zo závislej činnosti za zomrelého daňovníka po podaní daňového priznania, táto osoba je povinná podať za zomrelého daňovníka dodatočné daňové priznanie.
Dedič v daňovom priznaní podanom za zomretého daňovníka môže za zákonom ustanovených podmienok uplatniť aj nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 zákona o dani z príjmov, t. j. nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v plnej ročnej výške podľa § 11 ods. 2 ZDP, ak zomretý daňovník nebol poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6.
V prípade, ak zomrelý daňovník spĺňal podmienky na uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa, dedič môže tento daňový bonus uplatniť za mesiace, v ktorých zomrelý daňovník dieťa vyživoval.
Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku
Povinnosť úpravy základu dane je ustanovená v § 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov len v prípade, ak daňovník dosahoval príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. Ide o úpravu základu dane v prípade zmeny stavu zásob, pohľadávok a záväzkov.
Podaním daňového priznania k dani z príjmov FO po lehote stanovenej zákonom sa dopustí správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) daňového poriadku ten dedič, ktorý je povinný podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov podať daňové priznanie. V rozhodnutí o pokute je vždy uvedený subjekt, ktorému sa pokuta ukladá, t. j. ten subjekt, ktorý sa dopustil správneho deliktu (v danom prípade dedič).
Ak daňové priznanie nebolo podané ani po uplynutí predĺženej lehoty, môže správca dane uplatniť sankcie za oneskorenie. Odporúča sa preto okamžite kontaktovať príslušného správcu dane, ktorého určíte podľa miesta trvalého pobytu zosnulého alebo adresy podnikania, a zistiť možnosť dodatočného podania priznania.
Príklad 1: Daňovník, ktorý dosahoval príjmy zo závislej činnosti a z prenájmu nehnuteľnosti, zomrel vo februári. Dedič je povinný podať daňové priznanie za zomrelého daňovníka za príslušnú časť roka, a to do troch mesiacov po smrti daňovníka. Ak daňovník nepodal daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, dedič je povinný podať aj toto daňové priznanie.
Príklad 2: Zamestnanec zomrel. Manželka (dedič) podala daňové priznanie za rok, v ktorom zamestnanec zomrel. V nasledujúcom roku boli manželke vyplatené odmeny za rok predchádzajúci úmrtiu, prislúchajúce zomrelému zamestnancovi. Manželka je povinná podať dodatočné daňové priznanie za zomrelého manžela za rok, v ktorom zamestnanec zomrel, t. j. za zdaňovacie obdobie, v ktorom zamestnanec zomrel, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období boli tieto príjmy vyplatené.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok
Je dôležité si uvedomiť, že ak sa osoba vzdala dedičstva, nie je povinná platiť daň z príjmov za poručiteľa, keďže sa nestala dedičom. V tomto prípade platí ust. § 470 Občianskeho zákonníka: "(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou."