
Tento článok sa zaoberá problematikou dobrovoľných dražieb na Slovensku, pričom sa zameriava na aspekty transparentnosti, ochrany účastníkov a možných nekalostí. Vychádza z návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Cieľom článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to aj s ohľadom na ochranu spotrebiteľa a zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu.
Dobrovoľné dražby sú jedným zo spôsobov speňažovania majetku. Zákon č. 527/2002 Z. z. upravuje ich priebeh a podmienky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh novely tohto zákona, ktorý má za cieľ odstrániť aplikačné a interpretačné problémy, ktoré sa vyskytli v praxi. Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Medzi hlavné ciele predloženej novely patrí jasné definovanie práv a povinností účastníkov občianskoprávneho vzťahu tak, aby nevznikali až prekvapivé stavy spôsobujúce občanom definitívne zbavenie majetku, ktorý má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, než bola výška samotnej pohľadávky. Dopad zmien sa zároveň prejaví v minimalizovaní neplatných dražieb a v predchádzaní súdnym sporom o vrátenie veci a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Jednou z kľúčových zmien, ktoré novela zákona prináša, je explicitné zakotvenie oznamovacej (informačnej) povinnosti dražobníka. Táto povinnosť má zabrániť absurdným situáciám, ktoré sa vyskytli v praxi, kedy dražobníci odmietali poskytnúť dlžníkom informácie o presnej výške pohľadávky, čím im znemožňovali splniť svoj dlh a zabrániť dražbe.
Vlastník bytu, ktorý sa snažil zistiť presnú výšku dlhu, aby ho mohol uhradiť, bol dražobníkom informovaný len o výške samotnej pohľadávky bez príslušenstva. Po uhradení tejto sumy sa dražba bytu aj tak realizovala, pretože dlžník nebol informovaný o úrokoch a iných nákladoch.
Prečítajte si tiež: Informácie o dražbách v Ružomberku
Novela zákona má za cieľ zabrániť takýmto situáciám tým, že ukladá dražobníkovi povinnosť oznámiť dlžníkovi alebo vlastníkovi predmetu dražby výšku pohľadávky s vyčísleným príslušenstvom a nákladmi dražby. Jedinou výnimkou je situácia, kedy žiadateľ odmietne preukázať svoju totožnosť.
So zámerom stransparentniť priebeh dražieb sa navrhuje rozšíriť publikačné zdroje, v ktorých sa doteraz informácie o konaní dražieb zverejňovali. Ide najmä o publikovanie v Obchodnom vestníku a v periodickej tlači s minimálne pôsobnosťou pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza.
Zároveň ide o skompletizovanie a zosúladenie doterajšieho mechanizmu s tými údajmi, ktoré je v prípade dražieb povinný podľa platnej právnej úpravy zverejniť v Obchodnom vestníku súdny exekútor a správca konkurznej podstaty. Týmto spôsobom by nemalo dôjsť k zbytočnému navyšovaniu nákladov na dražbu.
V článku II sa navrhuje vykonať zmeny v Občianskom zákonníku v inštitúte zabezpečenia záväzkov prevodom práva v súvislosti s nekalosťami vyskytujúcimi sa v praxi. Zabezpečovací prevod vlastníckeho a iného práva sa v aplikačnej praxi ukázal ako protikladný inštitút, ktorý na jednej strane síce výrazne posilňuje právne postavenie veriteľa, ale na druhej strane je značne zneužiteľný pri disproporcii práv a povinností medzi veriteľom a dlžníkom.
Jeho stručná normatívna úprava umožňovala výkon práva veriteľa takým spôsobom, že dlžník už v zárodku omeškania bez možnosti reštitúcie prichádzal o majetkové hodnoty niekedy neporovnateľne so samotnou výškou pohľadávky. Najvýraznejšie sa to prejavovalo v prípadoch, ak predmetom zabezpečovacieho prevodu boli nehnuteľnosti predstavujúce obydlie dlžníka.
Prečítajte si tiež: Ponuky nehnuteľností Hlohovec a okolie
S cieľom minimalizovať zneužívanie uvedeného inštitútu, predkladateľ navrhuje rozšíriť platnú právnu úpravu o ďalšie náležitosti zmluvy o zabezpečení pohľadávky prevodom práva, o úpravu výkonu tohto práva pre prípad, že dlžník svoj dlh splní a rovnako aj pre prípad, že dlžník svoj dlh nesplní.
V Programovom vyhlásení vlády SR sa v časti Finančný trh a ochrana jeho účastníkov konštatuje, že „vláda chce naďalej vytvárať podmienky pre zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu, pre boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ako aj podmienky pre voľnú hospodársku súťaž subjektov finančného trhu. Vláda prehodnotí a bude systematicky upravovať spôsob sprostredkovania finančných a investičných služieb, ako aj pravidlá pre poskytovanie finančného poradenstva.“
Vzhľadom na neprimerane vysoké až úžerne úroky a rôzne poplatky sa v článku V - v zákone o spotrebiteľských úveroch - navrhuje obdobne ako pri neprimerane vysokej zmluvnej pokute moderačné právo súdov na zníženie celkovej ročnej percentuálnej miery nákladov /RPMN/. Na zmeny navrhované v zákone o dražbách reaguje novelizácia Exekučného poriadku v článku III a Kompetenčného zákona v článku IV.
V nadväznosti na doplnenie právnej úpravy v novej Tretej časti „Kontrola a správne delikty“ je potrebné rozšíriť aj predmet právnej úpravy resp. pôsobnosť zákona.
Prečítajte si tiež: Príležitosti a riziká dražieb nehnuteľností