Daňové priznanie pre starobného dôchodcu poberajúceho vdovský dôchodok

Daňové priznanie je pre mnohých občanov Slovenskej republiky každoročnou povinnosťou. Pre starobných dôchodcov, ktorí súčasne poberajú vdovský dôchodok, môže byť táto oblasť komplikovaná. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňových povinnostiach a možnostiach pre túto skupinu daňovníkov.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník, teda aj dôchodca, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku presiahli stanovenú sumu. Pre rok 2023 bola táto suma stanovená na 2 461,41 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené.

Ak dôchodca dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti - t.j. zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A. Ak dosiahol aj iné druhy zdaniteľných príjmov, napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo príjem z nepeňažnej výhry, alebo príjem z predaja nehnuteľnosti, alebo príjem z vyplatenia podielového listu, podáva daňové priznanie k dani z príjmov FO typu B.

Výhodnosť podania daňového priznania

Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 2 461,41 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je pre neho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli túto sumu. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi totiž vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako 5 eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Príklad:

Dôchodca celý rok pracuje na dohodu za 130 eur mesačne. Celkový ročný príjem dosiahne 1 560 eur, čo je menej ako polovica nezdaniteľnej časti základu dane (2 461,41 eura). Preto ak podá daňové priznanie, daňový úrad mu vráti všetky dane, ktoré mu zamestnávateľ strhne z platu.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Príklad:

Dôchodca pracuje na dohodu za 250 eur mesačne. Jeho celkový ročný príjem dosiahne 3 000 eur. Starobní dôchodcovia môžu mať príjem, ktorý je úplne oslobodený od daní. Podmienkou je, že ich celoročný hrubý zárobok neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka za rok, teda sumu 2 461,41 eura. Ak ste teda pracujúci dôchodca a váš príjem vlani nepresiahol 2 461,41 eura, nemusíte podávať daňové priznanie a zaplatiť žiadnu daň. Pozor ale, v prípade, ak je váš príjem čo len o o euro vyšší, už musíte podať daňové priznanie a zdaniť celý svoj zárobok.

Nezdaňované príjmy

Dôchodkové dávky vyplácané v SR a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi takéto dôchodkové dávky patrí napr.:

• starobný dôchodok
• predčasný starobný dôchodok
• invalidný dôchodok
• vdovský a vdovecký dôchodok
• sirotský dôchodok
• výsluhový dôchodok
• rodičovský dôchodok

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Ide o daňovníkov, ktorí sú na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak im dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia (k 1.1.).

Poberateľ dôchodku, ak bol poberateľom tohto dôchodku k 1. 1., má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane iba v prípade, že ročná suma vyplateného dôchodku v roku v úhrne nepresahuje sumu 4 922,82 eura. Potom nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje rozdiel medzi sumou 4 922,82 eura a vyplatenou sumou dôchodku.

Príklad č. 1:

Daňovník je k 1. 1. poberateľom starobného dôchodku v sume 500 eur mesačne. Za rok suma dôchodku predstavuje 6000 eur (12 × 500). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 4 922,82 eura.

Prečítajte si tiež: Ako podať daňové priznanie pri rodičovskom príspevku

Príklad č. 2:

Daňovník je k 1. 1. poberateľom starobného dôchodku v sume 400 eur mesačne. Za rok suma dôchodku predstavuje 4 800 eur (12 × 400). Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 122,82 eura (4 922,82 - 4 800).

Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka (nebola poberateľom dôchodku k 1. 1.), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 4 922,82 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 21 754,18 eura.

Ak daňovníkovi - dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu) sa pri výpočte nezdaniteľnej časti základu dane neberie do úvahy.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň vs. Daňové priznanie

Jednou z významných povinností zamestnávateľov po skončení roka je vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti. Ide o vyrovnanie daňovej povinnosti zamestnancov za predchádzajúci rok v prípade, ak mali len príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR. Ak ide o cudzinca, tento mohol mať aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, na ktoré sa u nás neprihliada (zdaní si ich doma). Ak mal zamestnanec príjmy zo závislej činnosti zdanené zrážkou dane, na tieto sa v ročnom zúčtovaní preddavkov neprihliada v prípade, ak zamestnanec takúto možnosť nevyužije. V takom prípade sú daňovo vyrovnané. Zamestnanec sa však môže rozhodnúť, že takto zdanené príjmy si dobrovoľne uvedie do daňového priznania spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami (vtedy ročné zúčtovanie preddavkov na daň nemožno vykonať).

Druhým spôsobom vyrovnania daňovej povinnosti fyzickej osoby je podanie daňového priznania. Ak sa zamestnancovi už vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov a on sa neskôr predsa len rozhodne podať daňové priznanie, v takom prípade sa vykonané ročné zúčtovanie preddavkov dáva na úroveň prvého podaného daňového priznania. Skutočne podané daňové priznanie si potom musí zamestnanec označiť ako „opravné“ (ak ho podá do 31. marca) alebo ak ho podá neskôr, označí ho ako „dodatočné“.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Ročné zúčtovanie preddavkov sa vykonáva len dobrovoľne, ak zamestnanec oň príslušného zamestnávateľa načas požiada na tlačive určenom MF SR a ak nie je povinný podať daňové priznanie. Ani v jednom prípade nie je povinný o jeho vykonanie požiadať.

Ak mal zamestnanec za rok len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území SR vyššie ako 2 012,85 €, musí sa rozhodnúť buď pre ročné zúčtovanie preddavkov, alebo daňové priznanie. Pri príjmoch nižších túto povinnosť nemá. Suma 2 012,85 € = 50 % zo základnej nezdaniteľnej sumy základu dane. Do uvedenej sumy nezapočítavame na tieto účely tie príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (napr. úver, dividenda), príjmy od dane oslobodené.

Ročné zúčtovanie preddavkov sa týka všetkých preddavkovo zdanených príjmov zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov, od ktorých zamestnanec dostával tieto príjmy v priebehu roka, bez ohľadu na to, za ktoré obdobie mu plynuli. Týka sa napr. aj doplatkov mzdy za predchádzajúce roky, náhrad za stratu zdaniteľného príjmu za predchádzajúce roky, doplatkov miezd za rok a skoršie roky a pod. Nezáleží na výške týchto príjmov (minimálnej ani maximálnej) a ani na tom, či mal zamestnanec podpísané vyhlásenie na zdanenie týchto príjmov alebo nie, alebo len u niektorých z nich. To bude mať vplyv až na konečnú výšku daňovej povinnosti. Dodatočne sa v ročnom zúčtovaní preddavkov dodania tie nepeňažné príjmy zo závislej činnosti, ktoré neboli zdanené preddavkom na daň vôbec alebo len čiastočne.

Zamestnancovi sa vykoná ročné zúčtovanie preddavkov aj v prípade, ak mal v roku súčasne aj rôzne iné druhy príjmov, avšak len tie, ktoré boli zdanené zrážkou. Všetko platí za predpokladu, že zamestnanec ešte ďalšie druhy zdaniteľných príjmov nemal, t. j. že nie je povinný podať daňové priznanie.

Ak zamestnanec v roku podnikal alebo vykonával inú samostatnú zárobkovú činnosť, tak bez ohľadu na výšku príjmov z tejto činnosti plynúcich ročné zúčtovanie preddavkov mu nie je možné vykonať. Daňové priznanie však bude povinný podať len v prípade, ak jeho všetky zdaniteľné hrubé príjmy (zo závislej činnosti preddavkovo zdanené a aj z podnikania) budú vyššie ako 2 012,85 €. Inak ho môže podať dobrovoľne. Do úvahy neberieme len tie príjmy z podnikania, ktoré boli zdanené zrážkou dane. Ak podnikajúci zamestnanec vykáže daňovú stratu, bude musieť podať daňové priznanie a ročné zúčtovanie preddavkov sa mu tiež nebude môcť vykonať. Ak však takýto zamestnanec nemal z podnikateľskej činnosti žiadne príjmy (ani úroky na podnikateľskom účte!), okrem tých, ktoré boli zdanené zrážkou dane, a ani výdavky z podnikania, hoci je napr. vlastníkom živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia alebo povolenia, t. j. v skutočnosti nevykonával v roku žiadnu podnikateľskú činnosť, ročné zúčtovanie preddavkov mu bude môcť byť vykonané. Živnostenský list alebo iné oprávnenie mal len formálne. Zákon „neviaže“ podanie daňového priznania na vlastníctvo takéhoto oprávnenia, ale na dosiahnutie príjmov.

Kedy nie je možné vykonať ročné zúčtovanie preddavkov

Ročné zúčtovanie preddavkov nemožno vykonať v prípadoch, ak zamestnanec:

• bol povinný podať daňové priznanie,
• nepožiada o jeho vykonanie do 15. februára,
• nastúpil k zamestnávateľovi napr. do pracovného pomeru, resp. začal poberať zdaniteľné príjmy od 1. decembra,
• mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy zdaniteľných príjmov,
• mal príjmy zo závislej činnosti, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň,
• požiadal síce o vykonanie, ale nepredložil súčasne potvrdenia o zdaniteľných príjmoch od všetkých ďalších zamestnávateľov, od ktorých mal príjmy zdanené preddavkami na daň, tiež najneskôr do 15. februára.

Ako postupovať pri podávaní daňového priznania

1. Získajte potrebné doklady: Potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti od zamestnávateľa (zamestnávateľov), doklady o zaplatených odvodoch, prípadne ďalšie doklady potrebné na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane alebo daňového bonusu.
2. Vyplňte daňové priznanie: Použite správny typ daňového priznania (typ A alebo typ B). Vyplňte všetky požadované údaje, vrátane údajov o príjmoch, odvodoch, nezdaniteľných častiach základu dane a daňovom bonuse.
3. Uveďte výšku celoročného dôchodku: V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Výšku dôchodku uvádzajú tí penzisti, ktorých dôchodok je nízky, a preto im vznikne nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima.
4. Podajte daňové priznanie: Daňové priznanie podajte v stanovenej lehote (zvyčajne do 31. marca). Môžete ho podať osobne na daňovom úrade, poštou alebo elektronicky.

Dodatočné daňové priznanie

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. To znamená, že v roku si penzista môže spätne uplatniť nárok na vrátenie daní za roky. Daňové priznania za jednotlivé roky treba podať na tlačivách daňových priznaní platných pre príslušné zdaňovacie obdobia.

Príklad:

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1. nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Dôležité riadky daňového priznania pre dôchodcov

• Riadok 28: Ak ste poberateľom dôchodku, vyznačíte v riadku 28 krížikom možnosť „áno“. Znamená to, že ste k 1. januáru poberali starobný alebo predčasný či výsluhový dôchodok, alebo viac dôchodkov. Túto položku zaškrtáva dôchodca v dodatočnom daňovom priznaní vtedy, ak mu priznajú dôchodok spätne k 1. januáru.
• Riadok 29: Na tento účel musia dôchodcovia uviesť úhrnnú sumu dôchodku, ak neprevyšuje sumu. Ak by ju prevýšila, nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká. Ak ste začali poberať starobný dôchodok kedykoľvek po 1. januári alebo poberáte iba invalidný dôchodok, tak riadok 28 a 29 nevypĺňate.
• Riadok 30: Vyplníte, ak si uplatňujete nezdaniteľnú časť na manžela/manželku.
• Riadok 36: Uvediete základ dane odpísaním sumy z riadku 34.
• Riadok 38: Výšku nezdaniteľnej časti na manželku vpočítate podľa pomôcky v poučení priznania. Výpočet uvediete do XIII. oddielu.
• Riadok 39: Nezdaniteľné sumy na daňovníka a na manželku spočítate na riadku 39. O túto sumu potom znížite základ dane zo závislej činnosti z riadku 36.
• IV. oddiel: Uplatnenie daňového bonusu na deti.
• V. oddiel: Údaje o výške zárobku a zaplatených odvodoch na sociálne a zdravotné poistenie od každého zamestnávateľa.

tags: #daňové #priznanie #starobného #dôchodcu #poberajúceho #vdovský