Dávka v nezamestnanosti a príkazná zmluva: Podmienky a odvody

Článok sa zameriava na problematiku príkaznej zmluvy v kontexte dávky v nezamestnanosti a s ňou spojených odvodov. Cieľom je objasniť podmienky, práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pri tomto type zmluvy, a to aj s ohľadom na nárok na dávku v nezamestnanosti.

Mýty a realita príkaznej zmluvy

Mnohí sa mylne domnievajú, že príkazná zmluva je len zmluva na zákazku s minimálnymi odvodmi, ak nie nulovými. Skutočnosť je však iná. Pri príkaznej zmluve platia jasné pravidlá, ktoré sa týkajú odvodov, ich výšky a povinností oboch strán. Rozdiely medzi klasickou pracovnou zmluvou a príkaznou zmluvou sa často skrývajú v detailoch, ktoré môžu mať značný vplyv na finančný rozpočet a sociálne zabezpečenie zamestnanca. Dôležité je poznať svoje práva a povinnosti, ako aj povinnosti zamestnávateľa a s tým spojené odvody pri každom type zmluvy.

Príkazná zmluva: Vzťah a charakteristika

Príkazná zmluva predstavuje vzťah medzi podnikateľom alebo firmou a osobou, ktorá vykonáva konkrétnu činnosť podľa podnikateľského alebo pracovného ustanovenia. Ide o to, že osoba vykonáva konkrétnu činnosť na základe príkazu, avšak nie je priamo začlenená do interného pracovného pomeru. Odvody sa môžu líšiť v závislosti od toho, či ide o samostatnú živnosť, dohodu o vykonaní práce alebo iný typ zmluvy, a tiež v závislosti od regiónu alebo odvetvia.

Pri príkaznej zmluve sa často uplatňujú dočasné alebo projektové vzťahy. Dôležité je, že aj keď zmluva nespĺňa štandardné kritériá pracovného pomeru, odmena a odvody musia byť v súlade s platnými predpismi.

Rozdiely medzi príkaznou zmluvou a pracovným pomerom

Najzásadnejší rozdiel spočíva v tom, že pri bežnom pracovnom pomere je zamestnanec plnohodnotnou súčasťou firmy so vzťahom podriadenosti, ktorý zahŕňa pravidelnú mzdu, dovolenku a povinné odvody. Pri príkaznej zmluve môže ísť o vyšší alebo nižší nástupný názov, no odvody už nevyplývajú zo štandardného pracovného pomeru. Všetko závisí od dohody, počtu odpracovaných hodín a od druhu činnosti.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Odvody pri príkaznej zmluve

Príkazná zmluva a odvody sa musia vyvíjať v súlade s reguláciami, ktoré upravujú aj výkon práce na diaľku, dočasné projekty alebo prácu v malom tíme. Všeobecne platí, že odvody do zdravotného a sociálneho poistenia by mali byť vyrovnané na základe skutočného príjmu a trvania spolupráce. Štruktúra odvodov býva zo zákona pomerne jasná, no v praxi často vyžaduje detaily, ako napríklad či ide o dočasný projekt, preplatenie cestovných nákladov alebo iné kompenzácie.

Dôležité kroky pre správne nastavenie príkaznej zmluvy

• Stanovte jasné podmienky už v zmluve: Presný rozsah práce, odmeny, časové rámce a spôsob vyplácania.
• Vykonávajte pravidelnú kontrolu odvodov: Porovnajte výšku preddavkov so skutočnými príjmami a podľa potreby upravte.

Najlepší spôsob, ako sa vyhnúť problémom s príkaznou zmluvou a odvodmi, je dôsledná dokumentácia a konzistencia. Zmluva by mala jasne uvádzať, že ide o spoluprácu na základe konkrétnej zákazky alebo projektu, s presnou výškou odmeny a podmienkami výplaty. Okrem toho sa odporúča konzultovať vec s účtovníkom alebo personálnym oddelením. V konečnom dôsledku ide o to, aby vzťah bol jasný, spravodlivý a v súlade so zákonom.

Flexibilita a povinnosti pri príkaznej zmluve

Príkazná zmluva môže priniesť flexibilitu, ale s ňou idú aj povinnosti v oblasti odvodov, ktoré je potrebné transparentne riešiť. Dôležité je mať jasné pravidlá v zmluve, pravidelne sledovať odvodovú situáciu a v prípade potreby konzultovať so skúseným účtovníkom. Ak budete pri vyhodnocovaní spolupráce prihliadať na odvody už pri uzatváraní zmlúv a budete dodržiavať zásady transparentnosti, minimalizujete riziká a maximalizujete jasnosť pre všetky strany.

Odvodové úľavy pre dlhodobo nezamestnaných

Od 1. novembra 2013 môžu byť pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných po splnení určitých podmienok zamestnávateľovi a zamestnancovi odpustené odvody v takmer celej výške. Túto možnosť priniesla novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Pre zamestnávateľa je to možnosť výrazne ušetriť na odvodoch a zamestnancovi sa ponúka príležitosť nájsť si po dlhom čase prácu.

Podmienky na uplatnenie odvodovej úľavy na dlhodobo nezamestnaných

Odvodové úľavy na sociálnom a zdravotnom poistení sa nevzťahujú automaticky na všetkých zamestnancov a zamestnávateľov a nie sú ani trvalé. Možnosť ich uplatnenia je vymedzená niekoľkými podmienkami tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane zamestnanca. Po ich splnení platí zo strany Sociálnej poisťovne odvodová úľava automaticky a nie je potrebná žiadna žiadosť ani vyhlásenie zamestnávateľa, či zamestnanca. V prípade zdravotnej poisťovne sa vyžaduje písomné alebo elektronické oznámenie príslušnej zdravotnej poisťovni splnenie týchto podmienok do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Prečítajte si tiež: Dôležitosť minerálov a vlákniny v starobe

Na uplatnenie odvodovej úľavy musia byť súčasne splnené všetky nasledujúce podmienky:

1. Musí ísť o dlhodobo nezamestnanú osobu.
2. Vznik tohto pracovného vzťahu je dôvodom na vyradenie tejto osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
3. Suma mesačného príjmu tohto zamestnanca nesmie prekročiť stanovenú hranicu.
4. Voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje pohľadávku.
5. Voči zamestnávateľovi príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje pohľadávku.
6. Z dôvodu prijatia odvodovo zvýhodnenej osoby zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov.
7. Od vzniku pracovného vzťahu neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Musí ísť o dlhodobo nezamestnanú osobu

Základnou podmienkou na uplatnenie odvodovej úľavy je, že táto osoba bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaná. To znamená, že podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Podstatné je, že odvodová úľava sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, nevzťahuje sa na zamestnancov v inom právnom vzťahu (napr. príkazná zmluva, mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie konateľa), zamestnancov na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ani na zamestnancov s právom na nepravidelný príjem.

Vznik tohto pracovného vzťahu je dôvodom na vyradenie tejto osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie

Ďalšou podmienkou je, že dôvodom vyradenia tejto osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol práve vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia tejto osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola ako prvá podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni (lehota je pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce).

Suma mesačného príjmu tohto zamestnanca nesmie prekročiť stanovenú hranicu

Suma mesačného príjmu tejto osoby pre obdobie uplatnenia odvodového zvýhodnenia z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nesmie byť vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Pre uplatnenie odvodovej úľavy zamestnanca so vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru v roku 2014 nesmie byť hrubý mesačný príjem tohto zamestnanca vyšší ako 539,35 eur (67 % z 805 eur).

Čo ak príjem odvodovo zvýhodneného zamestnanca prekročí stanovenú hranicu?

Ak by príjem v niektorom mesiaci prekročil stanovenú hranicu, vzniká podľa § 20 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tejto osobe povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý tento príjem prekročil stanovenú hranicu. Aj keď v nasledujúcich mesiacoch v rámci 12 mesačnej lehoty príjem tejto osoby nebude vyšší ako stanovená hranica, odvodová úľava sa už uplatňovať nebude. Z hľadiska odvodov sa takáto osoba dostane do pozície štandardného zamestnanca s platením plných odvodov a zamestnávateľ je povinný ju prihlásiť na povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom mesačný príjem presiahol túto hranicu (to je najneskôr v deň určený na výplatu príjmov, ak nie je taký deň určený, v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola stanovená hranica príjmu prekročená).

Prečítajte si tiež: Dávky dôchodkového poistenia

Zamestnávateľ nesmie mať dlhy v Sociálnej poisťovni

Odvodovú úľavu si môže uplatniť len ten zamestnávateľ, voči ktorému Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať (to znamená 3,32 eur a viac), a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. V praxi to znamená, že ak pracovný pomer vznikne napríklad 7. apríla 2014, tak Sociálna poisťovňa k tomuto dňu posudzuje existenciu pohľadávky na poistnom voči zamestnávateľovi, ktorá je splatná k 28. februáru 2014.

Zamestnávateľ nesmie mať dlhy v zdravotnej poisťovni

Pre uplatnenie odvodovej úľavy príslušná zdravotná poisťovňa tohto zamestnanca nesmie evidovať voči zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania. Príslušná zdravotná poisťovňa vyhodnocuje pohľadávku splatnú k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer voči jeho zamestnávateľovi.

Posúdenie podmienky vyrovnania dlhov voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni

Ak vznikne pracovný pomer napríklad 7. apríla 2014, Sociálna poisťovňa/zdravotná poisťovňa tohto zamestnanca v tento deň vyhodnocuje pohľadávku voči jeho zamestnávateľovi, ktorá je splatná k 28. februáru 2014. Podmienka sa považuje za splnenú, ak má zamestnávateľ napríklad splatné poistné v sume 500 eur do 28. februára, ale do 7. apríla ho uhradil, pretože Sociálna poisťovňa/zdravotná poisťovňa 7. apríla voči nemu už neeviduje žiadnu pohľadávku splatnú k 28. februáru. Ak by mal zamestnávateľ záväzok z titulu predpísaného poistného za mesiac február, ktoré je splatné až v marci a k 7. aprílu ho ešte neuhradil, tak tiež spĺňa podmienku na odvodovú úľavu, pretože k 28. februáru u neho Sociálna poisťovňa/zdravotná poisťovňa neeviduje žiadny záväzok.

Z dôvodu prijatia odvodovo zvýhodnenej osoby zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov

Zamestnávateľ odvodovo zvýhodnenej osoby nesmie znížiť počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto osoby do pracovnoprávneho alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Dodržanie tejto podmienky preukazuje zamestnávateľ zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer s odvodovo zvýhodneným zamestnancom v oznámení zamestnávateľa prostredníctvom nového kódu 1WZ spolu s kódom 2Z , ktorý určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom metodickom usmernení č. 3/7/2009. Do Sociálnej poisťovne sa odvodovo zvýhodnený zamestnanec prihlasuje pod kódom 14 v lehote najneskôr pred začatím výkonu práce.

Od vzniku pracovného vzťahu neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov

Uplatnenie odvodovej úľavy je aj časovo obmedzené. Odvodové zvýhodnenie sa pre zamestnávateľa aj zamestnanca vzťahuje na 12 kalendárnych mesiacov odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Po uplynutí tejto lehoty už bude platiť zamestnávateľ a aj zamestnanec rovnaké odvody ako pri štandardných zamestnancoch. Pri zamestnávaní odvodovo zvýhodneného zamestnanca od 7. apríla 2014 sa oslobodenie od platenia odvodov uplatňuje najneskôr do 31. marca 2015. Po tomto dátume sa tento zamestnanec stane povinne nemocensky poistený, dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti a zamestnávateľ ho musí od 1. apríla 2015prihlásiť na toto povinné poistenie, najneskôr do 31. marca 2015. Rovnako je potrebné túto skutočnosť z dôvodu zmeny platiteľa poistného oznámiť aj príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní.

tags: #dávka #v #nezamestnanosti #a #príkazná #zmluva