Dôchodkový Vek a Výpoveď Zamestnanca: Podmienky a Dôsledky

Úvod

Otázka zamestnávania osôb v dôchodkovom veku je v súčasnosti veľmi aktuálna. Zmeny v demografickej štruktúre populácie a predlžovanie priemernej dĺžky života vedú k potrebe prehodnocovania tradičných modelov odchodu do dôchodku. Slovenská legislatíva prešla v tejto oblasti viacerými zmenami, ktoré prinášajú nové možnosti, ale aj otázky. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach výpovede zamestnanca v dôchodkovom veku, s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela Zákonníka práce.

Novela Zákonníka Práce a Dôvod Výpovede

Novela Zákonníka práce, ktorá mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2022, priniesla možnosť pre zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a súčasne dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok. Táto zmena bola zakotvená v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré umožňovalo zamestnávateľovi dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.

Z uvedeného znenia novely Zákonníka práce vyplýva, že tieto dve podmienky, čiže dosiahnutie veku 65 rokov a dosiahnutie dôchodkového veku, musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne. V praxi môže problém spôsobovať druhá podmienka, pretože vek určený na nárok na starobný dôchodok je individuálny.

Pozastavenie Účinnosti Ustanovenia Ústavným Súdom SR

Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 15. decembra 2021 pozastavil účinnosť § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.

Odstupné a Odchodné

Nárok na Odstupné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Nárok na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr.

Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Nárok na Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Dôvodnosť a Diskriminácia

Dôvodom rozpačitých postojov tak laickej, ako aj odbornej verejnosti k zakotveniu tohto výpovedného dôvodu je fakt, že jednou zo základných zásad, na ktorých je postavený Zákonník práce, je zásada zákazu diskriminácie. Podľa § 13 ods. Odstránenie diskriminácie zamestnancov z dôvodu veku bolo riešené aj na úrovni Európskej únie, a to najmä v sekundárnom práve EÚ formou prijatia smernice Rady 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (ďalej len „smernica“). Článok 6 smernice však upravuje odôvodnené rozdiely v zaobchádzaní podľa veku. Podľa tohto článku môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. V tomto prípade bolo zakotvenie nového výpovedného dôvodu do Zákonníka práce tým, že ide o podporu celkovej zamestnanosti, medzigeneračnú výmenu zamestnancov na pracovisku, zlepšenie zamestnávania mladých ľudí - absolventov vysokých a stredných škôl, ako aj zníženie celkovej nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Prístup v Európskej Únii

V tejto súvislosti by sme chceli poukázať na to, že právne úpravy niektorých štátov EÚ síce obsahujú odlišný prístup k skončeniu pracovného pomeru a jeho podmienkam pri zamestnancoch, ktorí dosiahli určitý, resp. Napríklad v Írsku zamestnanec starší ako 66 rokov nemá v prípade skončenia pracovného pomeru nárok na odstupné. Pracovný pomer zamestnancov vo Švédsku, ktorí dosiahli vek 67 rokov, sa končí uplynutím výpovednej doby v trvaní 1 mesiaca bez ohľadu na to, ako dlho trval ich pracovný pomer u zamestnávateľa. Vo Veľkej Británii nemôžu zamestnanci starší ako 65 rokov namietať pri skončení pracovného pomeru nespravodlivé ukončenie pracovného pomeru súdnou alebo inou cestou. Možno tak konštatovať, že v rámci európskych štátov a ich právnych poriadkov sa uplatňuje odlišný prístup vo vzťahu k zamestnancom, ktorí dosiahli dôchodkový, resp. Zakotvenie priamo nového všeobecného výpovedného dôvodu, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov zamestnanca a súčasne veku vzniku nároku na starobný dôchodok je v tomto porovnaní podľa nášho názoru reštriktívnejším opatrením. Stále však zostáva na vôli zamestnávateľov, či tento výpovedný dôvod využijú alebo nie.

Pedagogickí a Odborní Zamestnanci

V súvislosti s prijatým znením novely dôjde k disproporcii medzi ustanoveniami Zákonníka práce a §82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej len „zák. č. Na základe vyššie uvedeného ustanovenia zák. č. 138/2019 Z.z. skončí pedagogickým a odborným zamestnancom pracovný pomer ex lege uplynutím školského roka v ktorom dovŕšia 65 rokov života, pričom zák. č. 138/2019 Z. z., ani Zákonník práce neobsahujú ustanovenia, ktoré by priznávalo pre takýto prípad nárok na poskytnutie odstupného, tak ako tomu bude v prípade skončenia pracovného pomeru z dôvodu podľa §63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce.

Alternatívy k Výpovedi

Zamestnávateľ mi nechce dať výpoveď, ale chce, aby som s ním podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru. Mám nárok na odstupné? Zamestnávateľ a zamestnanec budú môcť skončiť pracovný pomer aj uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu podľa §63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Skončenie pracovného pomeru podľa §63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce bude spojené s povinnosťou zamestnávateľa poskytnúť odstupné, obdobne ako je tomu dnes pri skončení pracovného pomeru z tzv. organizačných dôvodov/nadbytočnosti. Zároveň bude mať zamestnanec nárok na poskytnutie odchodného, ak by požiadal o poskytnutie starobného dôchodku najneskôr do 10 dní odo dňa skončenia pracovného pomeru.

Výpovedná Doba

Ak Vám dá zamestnávateľ výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, Vám začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by ste u zamestnávateľa mali ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Zvyšovanie Kvalifikácie a Ukončenie Pracovného Pomeru

Mal som so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu vo vzťahu k môjmu zvyšovaniu kvalifikácie, ale chce so mnou ukončiť pracovný pomer pred uplynutím doby, po ktorú som sa u neho zaviazal zotrvať. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

Dôchodkový Systém na Slovensku

V našom dôchodkovom systéme môže človek požiadať o dôchodok kedykoľvek po dosiahnutí dôchodkového veku. Môže požiadať aj skôr a vtedy ide o predčasný dôchodok. Ak požiada neskôr ako po dovŕšení penzijného veku, má vyšší dôchodok. Ak vám do riadneho starobného dôchodku chýbajú maximálne dva roky, môžete požiadať o predčasný dôchodok. Za každý mesiac, o ktorý odídete do penzie skôr, o pol percenta klesne penzia, ktorú by ste dostali ako riadny starobný dôchodca. Ak požiadate o predčasný starobný dôchodok presne dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku, predčasný starobný dôchodok sa skráti o 12,5 %.

Súbeh Dôchodku a Práce

Na druhej strane priznáva, že nelimitovaný súbeh plného dôchodku a plnej mzdy je pre náš štát problém a mali by sme ho riešiť. „Tento súbeh je dokonca daňovo-odvodovo zvýhodnený a dotovaný, čo je európske špecifikum. Možností, ako tento posledné roky rastúci problém riešiť, je podľa neho viacero. Mohlo by napríklad ísť o daňové znevýhodnenie súbehu práce a dôchodku či iné administratívne obmedzenie. „Tieto opatrenia majú viaceré krajiny v EÚ. Podľa ministerstva práce 70-ročný zamestnanec, ktorý poberá dôchodok, má splnené obidve podmienky: aj vek 65 rokov, aj vek určený na nárok na starobný dôchodok. Zamestnanec, ktorý má 65 rokov, môže pracovať a zároveň poberať dôchodok rovnako ako zamestnanec, ktorý má 70 rokov, pracuje a poberá dôchodok. Rozumnejším riešením ako zmena, ktorú schválili poslanci, by podľa Páleníka bola možnosť prepustiť poberateľa dôchodku.

tags: #dochodkový #vek #výpoveď #zamestnanca #podmienky