Dedenie detí, súrodencov a podmienky dedičského konania

Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Tento proces sa riadi buď zákonom, alebo závetom, pričom závet má prednosť, ak spĺňa všetky zákonné požiadavky. V prípade, že závet nepokrýva celý majetok poručiteľa, dedí sa zvyšok majetku zo zákona. Je dôležité poznať pravidlá a podmienky dedenia, aby ste sa vedeli správne orientovať v dedičskom konaní.

Dedenie zo zákona a zo závetu

Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly (právne dôvody, resp. spôsoby) podľa ktorých je možné dediť. A to dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy pokiaľ neexistuje platný závet.

Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. - bol zanechaný neplatný závet (napr.

Dedičské skupiny

Kto presne bude dedičom pri dedení zo zákona určujú 4 dedičské skupiny, ktoré upravuje § 473 a nasl.

Prvá dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské, alebo nie, či je osvojené. Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé. V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo) jeho dedičský podiel „prirastá“ k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by išlo o opačnú situáciu, teda by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa). Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie. Ak do úvahy prichádza ako dedič len manžel, potom môže dediť v 2.

Prečítajte si tiež: Dedenie: Deti vs. Súrodenci

Druhá dedičská skupina

Dedí len manžel, rodičia a tzv. Spolužijúca osoba však nie je hocikto. Nepostačuje len zdieľanie spoločného priestoru, napr. Spolužijúce osoby nemôžu v 2. dedičskej skupine dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla do 3.

Tretia dedičská skupina

V tejto dedičskej skupine sa znova uplatňuje dedičská reprezentácia aj akrescencia kedy ak by nededil poručiteľov súrodenec (napr.

Štvrtá dedičská skupina

V tomto prípade dedia v podstate starí rodičia poručiteľa z oboch strán. Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa 1. dedičskej skupiny, môžeme sa presunúť do 2. dedičskej skupiny. Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny presunieme sa do 3. dedičskej skupiny.

Závet

Závet (testament) má prednosť pred dedením zo zákona. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúčame tú poslednú možnosť - zriadiť závet kvalifikovaným spôsobom a to vo forme notárskej zápisnice (u ktoréhokoľvek notára). Obmedzíte tým vznik pochybností o platnosti závetu. Po jeho spísaní notár závet uloží to tzv. notárskeho centrálneho registra závetov, takže notár, ktorý bude neskôr dedičstvo prejednávať, sa k nemu dostane prakticky ihneď.

V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky (napr. podmienka typu: “darujem pôdu môjmu synovi Jánovi za podmienky, že ju bude riadne obhospodarovať a pod.” bude neplatná).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Neopomenuteľní dedičia

Neopomenuteľnými dedičmi môžu byť len potomkovia nebohého. Platí, že maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Vydedenie potomka

Poručiteľ nesmie v závete vynechať svoje deti. Na vydedenie potomkov musí mať poručiteľ závažný dôvod. Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

• v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
• o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
• bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
• trvalo vedie neusporiadaný život.

Prechod dlhov

Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.

Priebeh dedičského pojednávania

Pojednávanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi, prejedná dedičstvo súd a ten potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.

Poplatky a dedičstvo

Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok vo výške, ktorá závisí od hodnoty dedičstva. Ak je hodnota dedičstva do 3.319 €, poplatok predstavuje 6,50 €. Ak je hodnota dedičstva do 9.958 €, je poplatok 16,50 €. Dedičstvo nad 9.958 € je spoplatnené vo výške 0,2 % z hodnoty dedičstva, najviac však sumou 165,50 €. Za podanie návrhu na prejednanie dedičstva k novoobjavenému majetku sa platí poplatok 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej suma 6,50 € a najviac 165,50 €.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Novoobjavený majetok poručiteľa

Ak sa po nebohom objaví majetok, ktorý nebol predmetom dedenia, je potrebné “otvoriť” dedičstvo a prejednať v ňom novoobjavený majetok poručiteľa. Návrh sa podáva na súd, ktorý je (bol) príslušný na prejednanie dedičstva.

Dedenie v priamom rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Predmet dedičstva

Jedným z predpokladov dedenia je existencia dedičstva. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

Náklady dedičského konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Účastníci dedičského konania

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2015, sp. „Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu. Skutočnosti, ktoré sú významné pre posúdenie dedičského práva, šetrí súd z vlastnej iniciatívy bez toho, aby bol viazaný prípadnými návrhmi, ktoré urobia osoby, ktoré uplatňujú svoje dedičské právo. Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, potom vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť. O tom, či sa niekto stal účastníkom dedičského konania alebo či ním prestal byť, súd nevydáva zvláštne rozhodnutie. Jeho záver o okruhu účastníkov sa prejaví v tom, že s určitou osobou jedná ako s účastníkom konania alebo že s ňou jednať prestane, keď sa zistí, že dedičom je niekto iný. S osobou, ktorá uplatnila svoje dedičské právo alebo ktorá bola súdom (súdnym komisárom) o dedičskom práve vyrozumená a o ktorej mal súd (súdny komisár) za to, že nie je účastníkom konania, alebo že ním prestáva byť, však súd (súdny komisár) nejedná, alebo s ňou prestane jednať len vtedy, ak je s tým uzrozumená. V opačnom prípade postupuje podľa § 175k ods. 1 alebo § 175k ods. 2 O.s.p. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania. Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci.

Dodatočné konanie o dedičstve

V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Nový Občiansky zákonník

JUDr. Návrh nového Občianskeho zákonníka zásadne mení spôsob, akým budeme na Slovensku dediť. Dôraz sa kladie na vôľu poručiteľa, pribúdajú nové nástroje a niektoré pravidlá sa sprísňujú. Čo to v praxi znamená pre teba a tvoju rodinu?

Dedičská zmluva

Budeš môcť uzavrieť dedičskú zmluvu. Získaš istotu - alebo záväzokDoteraz si mal na výber medzi dedičstvom zo závetu alebo zo zákona. Po novom pribudne možnosť uzavrieť dedičskú zmluvu. Príklad z praxe: 75-ročný muž uzavrie so susedom zmluvu, že ak sa oňho bude doživotne starať, sused zdedí jeho byt.

Odkaz

Príklad: Chceš, aby tvoju cennú knižnicu získala miestna knižnica, ale zvyšok majetku pôjde deťom. Toto vieš urobiť práve odkazom. Hodnota takýchto odkazov nesmie presiahnuť 25 % čistej hodnoty dedičstva.

Správca dedičstva

Môžeš si určiť správcu dedičstvaNový zákon umožní poručiteľovi vopred určiť správcu dedičstva - teda osobu, ktorá sa o majetok postará medzi smrťou a rozhodnutím súdu. Príklad: Ak zanecháš nehnuteľnosť, ktorú treba udržiavať (napr.

Individuálne posudzovanie podielu

Navyše, tento podiel sa bude posudzovať individuálne, nie kolektívne. Príklad: Máš troch dospelých synov. Jedného v závete vynecháš. Ten však má vlastné deti.

Autoritatívne rozdelenie majetku súdom

Dedičstvo môže súd rozdeliť autoritatívneAk sa dedičia nedohodnú, súd dnes potvrdí, že všetci sú spoluvlastníkmi podľa podielov. Príklad: Ak si po tebe dvaja súrodenci nevedia rozdeliť dom a hádajú sa, súd môže rozhodnúť, že dom pripadne jednému a druhý dostane finančný vyrovnávací doplatok.

Rozšírenie okruhu dedičov

Dedičov bude viacZákon rozširuje aj okruh zákonných dedičov. Ak nemáš deti ani manžela/manželku, doteraz mohli dediť súrodenci a ich deti. Príklad: Zomrieš bez závetu a bez blízkych príbuzných. Po novom môžu dediť aj deti tvojho prasynovca, hoci si ich v živote nestretol. Zákon tak chce zabrániť tzv. Naopak, v ďalšej skupine príbuzných (napr. prarodičia) sa už takto „nekonečne“ nebude pokračovať.

Ochrana veriteľov

Veritelia budú lepšie chráneníAk poručiteľ zanechá dlhy, dedič za ne naďalej ručí len podľa svojho podielu.

Plynulejšie dedičské konanie

Dedičské konanie bude plynulejšieSúčasná prax spája potvrdenie dedičstva a jeho rozdelenie do jedného súdneho rozhodnutia. Tento princíp zostane zachovaný, no pri komplikovaných prípadoch s veľkým majetkom bude možné, aby súd dedičstvo rozdelil autoritatívne - ako sme už uviedli vyššie.

tags: #dedenie #deti #surodenci #podmienky