Dedenie Finančných Prostriedkov: Právny Rámec a Praktické Aspekty

S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Dedičské konanie, hoci neverejné a spojené s citovými emóciami, má predovšetkým majetkoprávnu povahu, keďže predmetom konania je „rozdelenie“ majetku poručiteľa medzi dedičov. Tento článok sa zameriava na právne aspekty dedenia finančných prostriedkov, s dôrazom na proces dedičského konania, práva a povinnosti dedičov, a možné trestnoprávne dôsledky nezákonného nakladania s majetkom poručiteľa.

Vznik Dedičského Práva a Úloha Štátu

So vznikom dedičského práva sa spája rozhodujúca skutočnosť a to je smrť fyzickej osoby (ďalej v texte poručiteľ). Ide o dôležitú právnu skutočnosť, s ktorou právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov týkajúcich sa poručiteľa a jeho majetku. Akým spôsobom práva a povinnosti poručiteľa prechádzajú na dedičov upravuje dedičské právo hmotné v siedmej časti Občianskeho zákonníka. Pojem dedenie znamená prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty - dedičov, veriteľov, štát alebo osoby, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb. Dedenie spočíva na princípe prechodu majetku, majetkových práv a povinností poručiteľa na jeho právnych nástupcov priamo zo zákona už okamihom smrti poručiteľa. K prechodu nie je potrebný žiadny právny akt zo strany dediča, ide o takzvaný delačný princíp.

Štát určitým spôsobom zasahuje do nadobudnutia dedičstva princípom úradnej ingerencie, ktorá znamená potrebu úradného potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu, najmä ak je dedičov viac. Dedičské právo napomáha zachovaniu majetkových hodnôt poručiteľa pre jeho právnych nástupcov. Ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka hovorí o tom, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. K tomu sa pripája potvrdenie dedičstva zo strany štátu, ktorý má účinok ku dňu smrti poručiteľa. Predmetom dedenia je všetok majetok, ktorý ku dňu smrti patrí poručiteľovi. Dedičia majú dedičské právo, ide o majetkové právo, ktoré má absolútnu povahu a pôsobí erga omnes-voči všetkým. Majetok poručiteľa môže prejsť na dedičov ako celok. Okamihom smrti poručiteľa sa dedičia stávajú spoluvlastníkmi celého majetku poručiteľa podľa výšky svojich dedičských podielov. Vyporiadanie jednotlivých častí dedičstva vykoná až notár-súdny komisár v konaní o dedičstve. Hovoríme o takzvanej generálnej sukcesii. Na druhej strane poznáme aj situáciu, kedy poručiteľ zanechá závet, v ktorom určí konkrétnu vec alebo právo, ktoré majú dedičia nadobudnúť. V tomto prípade ide o singulárnu sukcesiu, nakoľko dedič vstupuje do konkrétneho práva a nie do majetku ako celku.

Priebeh Dedičského Konania

Dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú postavenie podielových spoluvlastníkov a až právoplatným skončením dedičského konania je vyriešená otázka, kto a v akom podiele dedičstvo nadobudol. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak ako sme už vyššie uviedli, sa zachováva účasť štátu. Len čo súd zistí, že došlo k úmrtiu fyzickej osoby začne konanie o dedičstve a z úradnej povinnosti dedičstvo prejedná a rozhodne o ňom. Končí sa vydaním rozhodnutia, ktorým sa potvrdí, na ktorého dediča prešiel majetok a v akom rozsahu. Spolu s majetkom prechádzajú aj dlhy poručiteľa. Dedičstvo toho, kto nadobúda majetok poručiteľa, musí byť kvalifikovaným spôsobom zistené a súdnym rozhodnutím potvrdené.

Súd aj bez návrhu začne konanie o dedičstve a poverí notára vykonaním jednotlivých úkonov. Notár vystupuje ako súdny komisár a rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. V rámci konania o dedičstve notár zisťuje okruh dedičov, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení, rozsah majetku poručiteľa a rozsah dlhov poručiteľa. Dedičské konanie je neverejné a preto informácie, akým spôsobom notár pri prejednaní dedičstva postupuje, nie je verejnosti moc známe. Rozhodujúcim okamihom je deň smrti. O úmrtí osoby vydá príslušná matrika úmrtný list, ktorý zašle okrem iných inštitúcií príslušnému Okresnému súdu. Okresný súd založí súdny spis, vydá Uznesenie o začatí dedičského konania spolu s poverením, v ktorom uvedenie meno notára, ktorý bude viesť dedičské konanie. Celý postup upravuje Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Kým notár reálne dostane do rúk dedičský spis prejde niekoľko dní. Po obdržaní spisu zo súdu notár „vloží“ poručiteľa, na základe informácie z úmrtného listu do Centrálneho informačného systému (ďalej len CIS) vedeného Notárskou komorou, ktorý je elektronicky prepojený napr. so systémom bánk, katastrom nehnuteľnosti, zdravotnou, sociálnou poisťovňou a inými inštitúciami. Vložením poručiteľoveho rodného čísla a iných údajov do systému CIS sa automaticky odošle žiadosť o zistenie obsahu majetku poručiteľa. Niekedy tento časový úsek býva napr. 10-15 dní. Zostatky na účtoch bývajú rozdielne ku dňu smrti a ku dňu podania žiadosti, nakoľko dochádza k finančným operáciam banky, napr. poplatky za vedenie účtu, ale ďalším faktorom býva, že dedičia alebo jeden z dedičov vyberie finančné prostriedky z účtu hneď po smrti poručiteľa. Sú dedičia na takého konanie oprávnení? Tejto otázke sa budeme venovať nižšie. Notár ako súdny komisár zistí majetok poručiteľa, dlhy poručiteľa a preskúma dedičské práva dedičov-určuje okruh dedičov (zákonných/závetných). Medzi prvotné úkony súdneho komisára patrí predbežné vyšetrenie, na ktoré notár predvolá osobu uvedenú v úmrtnom liste, s ktorou spisuje zápisnicu, kde sa uvádzajú údaje o poručiteľovi, jeho príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci a iné.) a údaje o majetku a o tom, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení.

Konanie o dedičstve sa môže skončiť rôznymi spôsobmi napr: Ak je jeden dedič notár-súdny komisár potvrdí, že nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov viac, zákon uprednostňuje, aby sa medzi sebou samy dohodli o vyporiadaní dedičstva, ak sa dedičia medzi sebou nedohodnú, vyporiadanie dedičstva vykoná notár, pričom sa nemôže odchýliť od veľkosti dedičských podielov vyplývajúcich zo zákona alebo zo závetu. Tak ako sme vyššie uviedli, jedným z prvotných úkonov notára, ako súdneho komisára, je zistenie okruhu dedičov a súpis majetku poručiteľa. Okruh dedičov zisťuje notár na základe informácie z centrálneho registra fyzických osob, rodných listov predložených účastníkmi, v prípade zákonného dedenia a závetu, ak poručiteľ zanechal závet. Na tomto mieste by sme uviedli, že Register fyzických osôb tvoria ľudia a zápisy sa môžu odlišovať od reality. Často sa stáva, že poručiteľ mal 5 detí, ale register fyzických osôb podal informáciu iba o troch deťoch. V takom prípade notár žiada o predloženie rodných listov od osôb, ktoré tvrdia, že sú dedičmi poručiteľa. Dedičské konanie je zaradené ako mimosporové konanie, nakoľko dochádza k prechodu vlastníckych práv a povinností zo zákona a v prípade sporu notár účastníkov odkazuje na podanie žaloby.

Dispozičné Práva Dedičov Počas Konania

Počas dedičského konania v zmysle § 201 Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Uvedené ustanovenie upravuje dispozičné a iné úkony dedičov, počas konania o dedičstve. Dedičia síce nadobúdajú dedičstvo momentom smrti poručiteľa a od tohto dňa sú oprávnení vykonávať majetkové práva spojené s dedičstvom, avšak výkon týchto práv je obmedzený a to do výšky svojich dedičských podielov. Podiel dediča na spoločných právach a povinnostiach zodpovedá jeho dedičskému podielu. Na druhej strane je výkon týchto práv obmedzený a podmienený súhlasom súdu-notára a to v prípadoch, kedy nejde o obvyklé hospodárenie. Notár ma diskreačnú právomoc, čo znamená, že súhlas môže ale aj nemusí udeliť.

Trestnoprávne Aspekty v Dedičskom Konaní

Na druhej strane s dedičským konaním sú spojené viaceré spory, najmä medzi dedičmi o majetok poručiteľa a s tým spojené aj nezákonné konania týchto osôb spojené veľa krát s cieľom zisku, respektíve nadobudnutia väčšej časti majetku na úkor iných dedičov, avšak bez vzájomnej dohody. Ide najmä o situácie spojené so stanovením okruhu dedičov alebo rozsahu majetku poručiteľa. V praxi môže nastať situácia, že pri prvotných úkonoch je zistené, že poručiteľ nezanechal závet. To znamená, že notár nenašiel závet registrovaný v Centrálnom registri závetov a ani mu nebol predložený závet, ktorý by napísal/podpísal poručiteľ. Povolaní k dedičskému konaniu budú iba dedičia zo zákona, ktorých okruh stanoví notár. Následne sa počas konania objaví osoba, ktorá tvrdí, že poručiteľ zanechal závet napísaný vlastnou rukou a všetok majetok odkázal danej osobe. Súdny komisár môže predložený závet posúdiť ako platný alebo ako neplatný, prípadne jeho neplatnosť môžu namietať zákonní dedičia. V prípadne, ak má notár alebo iný dedič pochybnosti o tom, či závet napísal poručiteľ, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu.

Závet napísaný v inej forme, ako notárskej zápisnice, sa nepovažuje za verejnú listinu a preto nemôžeme hovoriť o trestnom čine falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny podľa § 352 TZ, ale osoba, ktorá predkladá závet, o ktorom vie, že je falošný za účelom získania celého majetku poručiteľa alebo časti, ktorá by jej inak nepatrila sa dopúšťa trestného činu podvodu podľa § 221 TZ „Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“ Podľa výšky spôsobenej škody by sa odvíjala trestná sadzba a trestná zodpovednosť páchateľa. Zákonný znak trestného činu podvodu spočívajúci v „uvedení iného do omylu" alebo vo „využití omylu iného" môže naplniť aj páchateľ, ktorý v konaní o dedičstve úmyselne uvedie nepravdivé údaje o tom, že je dedičom, alebo o výške dedičského nároku, a to s cieľom obohatiť sa z majetku poručiteľa na škodu iného (skutočného) dediča.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Obdobná situácia môže nastať aj v prípade, ak súdu nie sú známy všetci dedičia. Napríklad z dôvodu, že ich poručiteľ nemal uvedených ako deti v registri obyvateľov. V dedičskom konaní aj práve pre takéto situácie sa ako jeden z prvých úkonov vykonáva tzv. predbežné vyšetrenie. Môže nastať situácia, kedy osoba, s ktorou sa vedie predbežné vyšetrenie zámerne opomenie iného dediča za účelom, aby získala čo najvyšší finančný prospech (podiel na dedičstve). Aj takéto konanie zakladá trestnoprávnu zodpovednosť trestného činu podvodu, nakoľko ide taktiež o úmyselné konanie osoby, ktorá zatajuje súdu skutočnosti, ktoré sú jej známe, uvádza súd do omylu za účelom dosiahnutia vlastného obohatenia, avšak na škodu iného dediča.

Ďalšou v praxi pomerne často nastávajúcou situáciou je, keď dedičia alebo iné osoby po smrti poručiteľa vyberajú finančné prostriedky z účtov. Niekedy nastane situácia, že banka dá notárovi informáciu, že ku dňu smrti mal poručiteľ na účte 25 000,- Eur a ku dňu žiadosti napr. 10 dní po smrti je na účte debetný zostatok. Veľa dedičov vyberá finančné prostriedky kvôli poplatkom, ktoré sa majú platiť ako odmena notára v domnení, že túto odmenu budú platiť v menšej sume. Notár vždy pojednáva so zostatkom ku dňu smrti, takže výberom peňazí po smrti poručiteľa z účtu odmenu notára neponížia. Nemôžu si tým ale privodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu krádeže a podvodu?

Počas dedičského konania tak ako sme si vyššie uviedli dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na výber napr. 25 000 eurovej hotovosti by dedičom mal dať súhlas súdny komisár a nemalo by dochádzať k svojvoľnému výberu hotovosti. Mohli by sme argumentovať tým, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a tak dedičia nakladajú už s vlastným majetok ale tento majetok im do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve nebol potvrdený. Čo ak je dedičov viac a finančné prostriedky by sa mali rozdeliť medzi viacerých dedičov, ale vyberie ich len jeden bez rozdelenia s ostatnými dedičmi? V tomto prípade by sa mohla voči danej osobe vyvodiť trestná zodpovednosť a to za trestný čin krádeže, nakoľko si prisvojí cudziu vec, ktorá mu nepatrí a spôsobí tak aspoň malú škodu ostatným dedičom. Uvedené by mohlo byť v prípade, ak ostatní dedičia vedia, že poručiteľ mal na účte finančnú hotovosť.

Veľa krát má iná osoba ako poručiteľ dispozičné právo nakladať s účtom a tak finančné prostriedky vyberie s cieľom ich zatajiť pred ostatnými účastníkmi alebo pred samotným notárom. V takom prípade môžeme hovoriť aj o trestnom čine podvodu. Samozrejme vždy je dôležité skúmať všetky okolnosti daného prípadu a správne kvalifikovať skutkovú podstatu trestného činu. Najdôležitejším faktorom pri vyvodení trestnej zodpovednosti v danom prípade je preukázať úmysel páchateľa.

Ďalším príkladom, ktorý v praxi môže nastať, je predloženie falošného splnomocnenia za osobu (dediča) na dedičskom konaní. Na základe splnomocnenia daná osoba/dedič koná aj v menej inej osoby a môže dôjsť napríklad k situácií, kedy osoba prítomná na pojednávaní vyhlási, že jej splnomocniteľ sa vzdáva svojho dedičského podielu v prospech nej, aj keď sa predtým na takomto postupe nedohodli. Taktiež môžeme hovoriť o trestnom čine podvodu. Jednak vo vzťahu k notárovi ako súdnemu komisári a taktiež vo vzťahu k osobe, ktorá mala splnomocnenie udeliť.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Jedným z príkladom trestnej zodpovednosti dedičov je aj prisvojenie si finančnej hotovosti, prípadne iných hodnotných vecí, ktoré nemá súdny komisár ako zistiť iba z vyjadrenia dedičov. Ak jeden dedič si tieto finančné prostriedky ponechá, prípadne ich zatají pred inými dedičmi, môže sa taktiež dopustiť trestného činu krádeže, prípadne podvodu, avšak ide o veľmi latentnú a z môjho pohľadu veľa krát ťažko dokázateľnú trestnú činnosť. Občiansky zákonník v § 485-487 zakladá právnu ochranu dediča a to tak, že ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Avšak uvedené ustanovenie nebráni vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti, tak ako sme opísali v článku vyššie.

Dedenie Investícií a Cenných Papierov

Čo sa však s týmito investíciami stane v prípade úmrtia majiteľa? Otázku „čo sa stane s dlhopismi, ak zomriem?“ dostávame od našich zákazníkov a záujemcov o investovanie pomerne často. Rozhodli sme sa preto zhrnúť vám všetko potrebné o dedičstve cenných papierov do krátkeho, prehľadného článku. Dôležitou správou je, že aj v takýchto situáciách zostáva hodnota cenných papierov v rodine.

Cenné papiere predstavujú finančné nástroje, ktoré majú hodnotu a sú obchodovateľné na finančných trhoch. Medzi najčastejšie druhy cenných papierov patria:

• Akcie: Podiely na majetku spoločnosti, ktoré vám môžu priniesť dividendy a kapitálový výnos.
• Dlhopisy: Pôžičky emitované štátom alebo spoločnosťami, ktoré investorom vyplácajú pravidelné úroky.
• Podielové fondy: Investičné fondy, ktoré združujú prostriedky od viacerých investorov a investujú ich do rôznych aktív.

Ak majiteľ cenných papierov zomrie, jeho investície sa stávajú súčasťou dedičstva, čo znamená, že môžu byť predmetom dedenia zo strany príbuzných alebo iných oprávnených osôb podľa platnej legislatívy. Štandardný postup dedenia je stanovený v občianskom zákonníku. Dedičské konanie vo všeobecnosti vedie vždy poverený notár. Dlhopisy, rovnako ako akcie patria do majetku zosnulého. V tomto prípade hovoríme o takzvanom investičnom alebo kapitálovom majetku. Výsledkom takéhoto konania je uznesenie, v ktorom je jasne uvedené rozdelenie majetku medzi oprávnených dedičov.

Dediči cenných papierov sú určení buď podľa závetu, alebo podľa zákona (dedičské poradie). Ak majiteľ nezanechal závet, dedičia sú určení podľa dedičských tried:

• Prvá dedičská trieda: Deti a manžel/ka zosnulého.
• Druhá dedičská trieda: Ak zosnulý nemal deti, dedičmi sa stávajú jeho rodičia, manžel/ka a ďalší príbuzní.

V prípade úmrtia majiteľa cenných papierov sa spúšťa proces dedičského konania, ktoré vedie notár. Notár zodpovedá za identifikáciu majetku zosnulého, čo zahŕňa aj cenné papiere. Pre úspešné prebratie cenných papierov dedičmi je dôležité, aby sa presne zistilo, ktoré cenné papiere zosnulý vlastnil. Tieto informácie sa môžu získať z:

• centrálneho depozitára cenných papierov (CDCP), kde sú vedené záznamy o vlastníkoch cenných papierov,
• obchodných účtov vedených u brokerov alebo v investičných spoločnostiach.

Po ukončení dedičského konania dedičia preberajú vlastnícke práva k cenným papierom. To znamená, že po dedení môžu s týmito cennými papiermi voľne nakladať - môžu ich predať, držať alebo ich ďalej investovať. Jednou z hlavných výhod investovania do cenných papierov je, že hodnota investície môže byť prenesená na ďalšiu generáciu. Na rozdiel od niektorých iných foriem majetku, cenné papiere sú ľahko prenosné a ich dedenie je relatívne jednoduché, pokiaľ sú správne evidované.

• Rýchly prístup k finančným prostriedkom: V porovnaní s nehnuteľnosťami alebo iným majetkom sú cenné papiere likvidné. To znamená, že dedičia môžu rýchlo získať hotovosť, ak sa rozhodnú cenné papiere predať.
• Daňové výhody: Na Slovensku nie je dedenie cenných papierov zdanené, čo znamená, že dedičia neplatia žiadnu daň z majetku, ktorý zdedia vo forme cenných papierov. Je to dôležitá výhoda, ktorá umožňuje zachovanie hodnoty investície v rodine.
• Zachovanie investičného potenciálu: Ak dedičia cenné papiere nepredajú, môžu pokračovať v investičnej stratégii zosnulého a nechať ich ďalej zhodnocovať. To je výhodné najmä v prípade akcií alebo podielových fondov, ktoré môžu dlhodobo prinášať výnosy.

Do obdobia ukončenia dedičského konania a dodania uznesenia sú naďalej vyplácané úroky a výnosy na účet zosnulého a to až do zrušenia účtu a prevedenia vlastníckych práv. Dedič tak v žiadnom prípade ani v tejto prechodnej lehote o majetok neprichádza.

Môže nastať situácia, že dedič o existencii dlhopisov v listinnej podobe nevie. Táto situácia nastáva pomerne často. Investor jednoducho túto skutočnosť zabudne alebo nechce povedať rodine, prípadne smrť príde neočakávane. Odporúčame preto vždy previesť tzv. lustráciu bankového účtu, na ktorom sa môže objaviť platba za zakúpený dlhopis, prípadne následná výplata úrokov. Podobne sa postupuje aj v prípade cenných papierov. V tomto prípade môže notár požiadať o výpis z Centrálneho depozitára cenných papierov.

Po tom, čo máte v ruke oficiálne uznesenie o dedení listinných cenných papierov, kontaktujte emitenta, teda spoločnosť, ktorá ceniny vydala. Na základe výsledkov dedičského konania emitent prevedie dlhopis na oprávneného dediča. Prechodom vlastníckych práv na dediča je potrebné urobiť zmeny aj v evidencii vlastníkov cenných papierov. Emitent teda podľa uznesenia z dedičského konania zmení meno, adresu, dátum narodenia a číslo účtu pre vyplácanie výnosov, prípadne istiny. Na nadobúdateľa tak okamžite prechádzajú aj práva spojené s výplatou úrokov, dividend alebo istiny.

Ak dedič na základe uznesenia z dedičského konania nadobudol vlastnícke práva k zaknihovaným ceninám, je potrebné kontaktovať obchodníka s cennými papiermi. V prvom kroku dedič otvorí u obchodníka účet, na ktorý následne obchodník prevedie zdedené cenné papiere. Dedič má potom právo nakladať s ceninami podľa svojho uváženia, buďto si ich ponechá, prevezia alebo predá a účet môže zrušiť.

Dedičské konanie je právny proces, ktorý má svoje pravidlá. Ak nie sú dodržané správne postupy, napríklad pri neinformovaní notára o všetkých aktívach, môže dôjsť k oneskoreniu dedičského konania. Dedenie cenných papierov na Slovensku je jasne upravené legislatívou, ktorá chráni práva dedičov a umožňuje im zachovať hodnotu investícií v rodine. Cenné papiere sú nielen efektívnym spôsobom, ako zhodnotiť kapitál počas života, ale aj výhodnou formou majetku, ktorý je možné jednoducho dediť bez dodatočných daní. Pre investorov je dôležité mať v poriadku všetky dokumenty a informácie týkajúce sa ich investícií, aby dedičské konanie prebehlo bez problémov. Dediči by mali byť pripravení správne narábať s cennými papiermi a v prípade potreby sa obrátiť na odborníkov.

Praktické Rady pre Dedičov

Úmrtie blízkeho človeka je mimoriadne smutnou udalosťou v živote rodiny a je spojené s viacerými administratívnymi úkonmi. Pri osobnej návšteve banky si nezabudnite priniesť vlastný doklad totožnosti. Je dôležité nielen kvôli zablokovaniu účtu, ale aj kvôli splátkam úverov. Finančné prostriedky na účte sa dedia jednoducho ku dňu úmrtia majiteľa. Ak nepríde k dohode, podľa zákona existujú štyri dedičské skupiny. Ak ide o úver, na ktorom nebol spoludlžník, dlh zosnulého sa stáva súčasťou dedičského konania. Dedičstvo môžete požiadať o vyplatenie alebo prevod finančných prostriedkov z účtu banky.

Niektoré životné situácie prídu nečakane a vážne narušia život rodiny aj rodinný rozpočet. Výdavky na pohreb dokážu poriadne zaťažiť rodinný rozpočet. Strata blízkeho človeka so sebou prináša silné emócie.

Dedenie v Prvej Skupine

Dedenie v prvej skupine nastáva, ak zosnulý mal deti a nezanechal platný závet, ktorým by ich vydedil. Predstavme si Jozefa, ktorý mal tri deti a manželku. Po smrti zanechal rodinný dom, ktorý dostal darom, a finančné prostriedky vo výške 5 000 €. Pretože Jozef nezanechal žiadny závet, dedenie prebieha zo zákona. Teraz si predstavme iný scenár. Jozef zanechal nielen deti, ale aj manželku, a ich rodinný dom bol až do jeho smrti v bezpodielovom spoluvlastníctve (BSM), čo znamená, že manželský majetok patrí obom manželom. Keďže BSM zaniká smrťou jedného z manželov, majetok sa najprv musí rozdeliť na polovicu. Po Jozefovej smrti sa polovica rodinného domu a polovica finančných prostriedkov pripíše manželke. Druhá polovica ide do dedičského konania, kde sa opäť rozdelí medzi všetkých dedičov.

Dedenie, najmä dedenie zo zákona, môže byť zložitý proces. Dôležité je poznať svoje práva a povinnosti ako dedič, aby ste sa vyhli nepríjemnostiam. Nezabúdajte, že notárske poplatky sa tiež môžu líšiť, a preto je dobré byť pripravený na všetko, čo s dedičským konaním súvisí.

#

tags: #dedenie #financnych #prostriedkov #zakon