
Sceľovanie pozemkov predstavuje proces spájania menších pozemkov do väčších celkov. Hoci sa to môže zdať zložité, netreba sa ho obávať, pretože pri ňom nikto o parcelu nepríde. Dôležité je však o celý proces sa zaujímať a sledovať ho. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sceľovanie pozemkov, vrátane dôvodov, podmienok, nákladov a zmien v legislatíve.
Existuje viacero dôvodov, prečo sa vlastníci pôdy rozhodnú pre sceľovanie pozemkov. Medzi najčastejšie patria:
Sceľovanie pozemkov je vhodné riešenie práve vtedy, keď zlyhajú súkromno-právne možnosti vysporiadania vzťahov k pozemkom.
O pozemkové úpravy sa žiada na základe zákona o pozemkových úpravách. Štát však žiadateľovi nemusí vyjsť v ústrety. Jeho dôvody preskúma a ak ich vyhodnotí ako oprávnené, potom nie je dôvod sceľovanie nepovoliť.
Sceľovanie je však časovo, finančne a odborne náročné, a to najmä vtedy, ak sa pozemky v danej lokalite skladajú z ornej pôdy, viníc, lúk, lesných a zastavaných pozemkov, vodných plôch či bežných záhrad.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
V závislosti od rozsahu územia a úprav celkové náklady môžu dosiahnuť tisíce až desaťtisíce eur, niekedy aj viac. Projekty s nízkym počtom účastníkov a na menšej výmere stoja minimálne 15-tisíc eur. Pri 20-hektárových pozemkoch môže byť cena 30- až 50-tisíc eur. Realizácia projektu môže trvať od dvoch do ôsmich rokov. Orientačná časová náročnosť vypracovania a realizácie projektu na ploche tisíc hektárov je 7,5 roka.
Rozdrobenosť pozemkov je problém, ktorý komplikuje život občanov v rôznych oblastiach. Hoci už máme niekoľko právnych noriem, ktoré majú zamedziť vzniku príliš malých pozemkov, prax ukazuje, že je to stále málo a nič zásadné sa nemení.
Minimálna výmera pre drobenie pozemkov pri poľnohospodárskom pozemku v extraviláne je 3000 m2. To znamená, že pod túto výmeru nebude možné rozdeľovať poľnohospodárske pozemky a spoluvlastnícke podiely v extraviláne, pokiaľ nepôjde o zákonné výnimky v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. K zmene minimálnej výmery z 2000 na 3000 m2 došlo „v záujme zachovania poľnohospodárskej výroby a lesnej výroby“ (podľa dôvodovej správy k novele č. 257/2022 Z.).
Opatrenia proti drobeniu pozemkov (poľnohospodárskych, lesných a viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce) zaviedol zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (§ 21 - § 24), ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.1995.
Z uvedeného vyplýva, že opatrenia proti drobeniu pozemkov sa v dedičských konaniach aplikujú podľa dátumu smrti poručiteľa nasledovne:
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
1/ ak poručiteľ zomrel pred 1.9.1995tak sa ustanovenia o zákaze drobenia pozemkov na prejednanie dedičstva nevzťahujú.
2/ ak poručiteľ zomrel medzi 1.9.1995 až 31.8.2022 Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú tak, že rozhodnutím o dedičstva nesmie rozdelením jestvujúcich pozemkov vzniknúť pozemok menší ako 2 000 m² ak ide o poľnohospodársky pozemok a menší ako 5 000 m² ak ide o lesný pozemok (§ 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z.).
3/ ak poručiteľ zomrel po 1.9.2022 (vrátane)Ustanovenia o zákaze drobenia sa aplikujú s malou zmenou výmery poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zaviedla novela uskutočnená zákonom č. 257/2022 Z. Dedičia musia uvedený zákaz drobenia rešpektovať pri uzatváraní dedičskej dohody.
Ak k dohode nepríde, tak v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.
Výnimky drobenia sú vymenované v § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.:
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Tieto výnimky sa preukazujú katastrálnemu úradu listinami, ktoré preukazujú prelomenie zásady drobenia pozemkov. Týmito listinami sa rozumejú stanoviská obcí, že na danom území je prípustná výstavba alebo zriadenie záhrad na záhradkárske a rekreačné účely alebo že ide o pozemok, ktorý možno využiť na taký účel, na ktorý ho možno vyvlastniť. Príslušnou listinou môže byť aj územný plán obce ak z neho uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Posúdenie dostatočnosti takéhoto dokladu je na individuálnom posúdení pracovníka katastrálneho úradu.
V § 22 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom sú upravené podmienky, za ktorých môže vzniknúť poľnohospodársky pozemok resp. lesný pozemok v menšej výmere ako 20000 m², ale väčšej ako 2000 m² v prípade poľnohospodárskeho pozemku (po novele účinnej po 1.9.2022 väčšej ako 3000 m²) a väčšej ako 5000 m² v prípade lesného pozemku.
Povinnosťou nadobúdateľa bude zaplatiť odvod vo výške, ktorý je uvedený v ustanovení § 22 a tento je príjmom štátneho rozpočtu. Platenie odvodov ustanovuje vláda nariadením, v súčasnej dobe je v platnosti Nariadenie vlády SR č. 85/1996 Z.z. o podmienkach platenia odvodov za drobenie pozemkov. V zmysle tohto nariadenia sa odvod platí jednorazovo pred vkladom alebo pred záznamom vlastníckeho práva k pozemku do katastra nehnuteľností. Ak ide o vinicu, vyššie uvedené sa podľa § 22 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. vzťahuje aj na vinice v zastavanom území obce.
tags: #dedenie #pozemkov #scelovanie #podmienky