
Práceneschopnosť je situácia, ktorá môže nastať v živote každého zamestnanca, vrátane starobných dôchodcov. V tomto článku sa pozrieme na podmienky a nároky spojené s práceneschopnosťou u starobných dôchodcov na Slovensku. Cieľom je poskytnúť ucelený prehľad o tom, čo to znamená byť práceneschopným dôchodcom, aké sú jeho práva a povinnosti, a ako sa táto situácia rieši z hľadiska sociálneho a zdravotného poistenia.
Práceneschopnosť (PN) je stav, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Tento stav potvrdzuje lekár, ktorý vystaví potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade starobných dôchodcov je situácia špecifická, pretože už poberajú dôchodok, ale môžu byť stále aktívni na trhu práce.
Počas prvých 10 kalendárnych dní trvania práceneschopnosti alebo nariadeného karanténneho opatrenia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Podmienkou je, že za toto obdobie nemá príjem za prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie. Zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.
Od 11. dňa práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na nemocenské vzniká počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote. Výška nemocenského je v prvých troch dňoch trvania PN 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) a od štvrtého dňa 55 % DVZ. Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni.
Podporné obdobie je obdobie, počas ktorého sa vypláca nemocenské, a trvá 52 týždňov od vzniku PN. Toto obdobie sa skracuje o obdobia predchádzajúcich PN v období 52 týždňov pred vznikom PN. Skrátenie sa nerealizuje, ak PN bola z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia alebo ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od poslednej PN.
Prečítajte si tiež: Problémy s kompenzáciami pre ZŤP
Starobný dôchodca, ktorý je zamestnaný a platí nemocenské poistenie, má nárok na náhradu príjmu pri PN a na nemocenské dávky za rovnakých podmienok ako iní zamestnanci. Dôležité je, aby dôchodca nemal príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podmienkou nároku na akúkoľvek nemocenskú dávku okrem vyrovnávacej dávky u zamestnanca je, že zamestnanec nemôže mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Táto podmienka sa sleduje len v právnom vzťahu, z ktorého zamestnanec žiada o nemocenskú dávku.
Na určenie denného vymeriavacieho základu (DVZ) je potrebné zistiť rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. Ak dôvod vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia poistného.
Maximálny DVZ sa vypočíta z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. Maximálny DVZ v roku 2017 bol 58,0603 eura.
Zamestnanec nastúpil do zamestnania 10. decembra 2016 a od 15. marca 2017 je práceneschopný. Pred touto PN bol práceneschopný od 1. februára. Nemal žiadne prerušenie poistenia. Rozhodujúce obdobie je od 10. decembra 2016 do 28. februára 2017.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok - sprievodca
Zamestnankyňa, ktorej pracovný pomer trval od roku 2006, je od 1. novembra 2017 práceneschopná. Jej dohodnutá mzda je 600 eur. Pravdepodobný DVZ sa vypočíta ako 600/30 = 20,0000 eura.
Zamestnanec vykonáva činnosť s pravidelným príjmom od 1. júla 2016. Pracuje každý štvrtok a jeho príjem v každom mesiaci je 50 eur. PN vznikla 15. mája 2017 (pondelok) a trvá do 23. mája 2017 (utorok). Rozhodujúce obdobie je od 1. júla 2016 do 30. apríla 2017. Nárok na náhradu príjmu má za 9 kalendárnych dní, napriek tomu, že vynechal v práci kvôli PN iba jeden deň.
Materská dovolenka je voľno, ktoré poskytuje zamestnávateľ na základe Zákonníka práce. Materské je dávka zo sociálneho poistenia, ktorá sa s materskou dovolenkou zvyčajne prekrýva, ale nie vždy. Na materskej dovolenke nemôže byť niekto, kto nemá uzatvorený pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ale materské môže poberať aj štatutár s pravidelným príjmom.
Zamestnanec má nárok na ošetrovné pri ošetrovaní chorého člena rodiny, najviac 10 kalendárnych dní. Ak OČR trvá dlhšie ako 10 dní, od 11. dňa OČR sa zamestnancovi prerušuje poistenie.
Zamestnávateľ je povinný oznamovať Sociálnej poisťovni vznik a koniec PN a OČR. U nemocensky nepoisteného zamestnanca (dohody s nepravidelným príjmom) sú dni PN a OČR dňami, kedy zamestnanec nemá príjem, a na tieto dni je potrebné zamestnanca zo zdravotnej poisťovne odhlásiť, resp. ho na tieto dni neprihlásiť.
Prečítajte si tiež: Tabuľka životnosti zvierat
Sociálna poisťovňa v roku 2025 zvýši dôchodky o 2,1 %. Dôchodkové dávky sa valorizujú (zvyšujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2024, t. j. o 2,1 % mesačnej sumy dôchodku.
V roku 2025 budú po splnení zákonných podmienok dostávať poistenci zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra 2025, denný vymeriavací základ, pravdepodobný denný vymeriavací základ a úhrn denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov nesmú byť vyššie ako 94,0274 eura.
Od 1. januára 2025 Sociálna poisťovňa o 2,7 % zvýši úrazové renty, pozostalostné úrazové renty, jednorazové odškodnenie, náhradu nákladov spojených s liečením a náhradu nákladov spojených s pohrebom. Maximálna výška jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky bude od 1. januára 2025 predstavovať sumu 77 195,70 eur.