- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Dedenie zo Zákona a zo Závetu: Rozdiely a Pravidlá
Dedenie predstavuje prechod majetku poručiteľa (osoby, ktorá zomrela) na jeho dedičov. Občiansky zákonník rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Prípustná je aj kombinácia oboch týchto možností. Tento článok sa zameriava na rozdiely medzi týmito dvoma spôsobmi dedenia a na pravidlá, ktoré ich upravujú.
Úvod do Dedenia
K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Pozostalých rozdeľuje do 4 skupín. Určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť. Dedičské skupiny sú rozdelené tak, aby mali prednosť príbuzní v priamom rade - deti, vnuci a podobne. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy.
Dedenie zo Zákona
Dedenie zo zákona nastáva vtedy, ak zomrelý nezanechal platný závet, alebo ak závet nepokrýva celý jeho majetok, s určením okruhu dedičov. Občiansky zákonník rozlišuje štyri skupiny dedičov, pričom sa skúmajú podmienky dedenia v prvej skupine a až v prípade, že v tejto skupine niet dedičov, postupuje sa k ďalšej. Nie je možné kombinovať pravidlá dedenia rôznych skupín.
Dedičské Skupiny pri Dedení zo Zákona
Prvá skupina: Do prvej skupiny patria poručiteľove deti a manžel/manželka. Každý z nich dedí rovnakým dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Táto zastupiteľnosť platí aj pre ďalších potomkov. Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.
Druhá skupina: Ak poručiteľ nemal deti alebo jeho deti a ich potomkovia nededia, nastupuje druhá skupina. Do tejto skupiny patria poručiteľov manžel/manželka, jeho rodičia a blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starala sa o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Manžel/manželka dedí vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak manžel/manželka nededí, nastupujú do dedenia ich potomkovia. Na miesto rodičov poručiteľa nenastupujú ich deti (súrodenci poručiteľa). V druhej skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia v Európe
Tretia skupina: Ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tejto skupine dedia poručiteľovi súrodenci a blízke osoby. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Dedia rovnakým dielom.
Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.
Ak žiadny dedič nenadobudne dedičstvo ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.
Započítanie Darov pri Dedení zo Zákona
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.
Dedenie zo Závetu
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa neho. Dedenie zo závetu je upravené v § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Platnosť Závetu
Na to, aby mohol dedič dediť podľa závetu, musí byť závet platný. Rozlišujeme formálne a obsahové náležitosti závetu, ktoré závisia od druhu závetu. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Obsah Závetu
Závet musí obsahovať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť určitý a zrozumiteľný, nemal by byť v rozpore so zákonom, ani ho obchádzať a mal by byť v súlade s dobrými mravmi. Ďalej by mal poručiteľ v závete ustanoviť dedičov, prípadne určiť ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť z jeho majetku. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Závet musí rešpektovať ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Druhy Závetov
Zákon pozná 3 druhy závetov:
Holografný závet: Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný!
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Alografný závet: Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Závet zriadený vo forme notárskej zápisnice: Poručiteľ sa môže rozhodnúť, že závet spíše pred notárom, a to vo forme notárskej zápisnice. Okrem náležitostí uvedených v Občianskom zákonníku musí takýto závet (notárska zápisnica) spĺňať aj podmienky uvedené v Notárskom poriadku.
Kto Môže Byť Svedkom pri Zriadení Závetu?
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť. Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Zrušenie Závetu
Závet je možné zrušiť troma spôsobmi:
Neskorším platným závetom, pokiaľ nemôže obstáť popri pôvodnom závete.
Odvolaním závetu, pričom odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
Zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný.
Dedičské Konanie
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.
Priebeh Dedičského Konania
Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť.
Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva.
Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.
Dodatočné Konanie o Dedičstve
K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.
Vydedenie
Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok, ako neopomenuteľný dedič, nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Vydedenie sa týka len potomkov poručiteľa a netýka sa ostatných osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako zákonní alebo závetní dedičia. Na vydedenie potomkov musí mať poručiteľ závažný dôvod.