Dedenie zo závetu: Spory a riešenia

Dedenie je proces prechodu majetku, práv a povinností zo zomrelej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju vôľu, ako má byť s jeho majetkom naložené po jeho smrti. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona, avšak aj v tomto prípade môžu vzniknúť spory medzi dedičmi.

Predmet dedenia

Predmetom dedenia je majetok zomrelého, ktorý zahŕňa hmotné aj nehmotné statky, pohľadávky a iné oceniteľné hodnoty. Medzi najčastejšie predmety dedenia patria:

• Nehnuteľnosti: Pozemky, byty, stavby.
• Hnuteľný majetok: Osobné veci, hotovosť, dopravné prostriedky, zariadenie domácnosti.
• Nehmotné statky: Napríklad autorské práva, kryptomeny, alebo obchodné podiely.

Čo sa za dedičstvo nepovažuje

Nie všetko, čo patrilo zomrelému, sa stáva súčasťou dedičstva. Existujú práva a povinnosti, ktoré smrťou zanikajú, a preto nemôžu byť predmetom dedenia. Medzi ne patria najmä:

• Práva a povinnosti viazané výlučne na osobu zomrelého (napr. povinnosť odspievať koncert).
• Právo na bolestné alebo náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
• Vyživovacia povinnosť alebo právo na výživné v prospech zomrelého.

Práva, ktoré nie sú predmetom dedenia

Existuje aj skupina práv, ktoré smrťou nezanikajú, ale nie sú ani predmetom dedenia. Na inú osobu po zomrelom prechádzajú na základe iného právneho titulu. Ide najmä o:

• Právo na ochranu osobnosti zomrelej osoby (deti a manžel majú právo domáhať sa súdnej ochrany osobnosti zomrelého).
• Právo vyplývajúce zo životnej poistky (poistné plnenie je vyplatené osobe určenej v poistnej zmluve).
• Nároky voči zamestnávateľovi v rozsahu štvornásobku priemerného mesačného zárobku (prislúchajú manželovi, deťom a rodičom, ak žili so zomrelým v čase smrti v spoločnej domácnosti).
• Plnenie zo sociálneho poistenia (ak určité nároky boli uplatnené a priznané, a teda boli v čase smrti splatné, tieto nároky predchádzajú postupne na manžela, deti a rodičov).
• Právo vyplývajúce z nájomnej zmluvy (po smrti sa stáva jediným nájomcom pozostalý manžel, alebo deti, vnuci, súrodenci, zať a nevesta, ak so zomrelým žili v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt).

Dedičstvo dlhov

Neoddeliteľnou súčasťou dedičstva sú aj dlhy zomrelého, ktoré vznikli do jeho smrti. Dedičia zodpovedajú za tieto dlhy do výšky hodnoty zdedeného majetku. Náklady na pohreb sú priamym záväzkom dedičov.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

Smrťou jedného z manželov BSM automaticky zaniká. Majetok v BSM sa následne vyporiada medzi pozostalým manželom a dedičmi, alebo o vyporiadaní rozhodne súd. Zostávajúci podiel zomrelého je predmetom dedičstva. Práva a povinnosti, ktoré boli v BSM, smrťou zanikajú a teda prestávajú existovať. Preto nemôžu byť ani predmetom dedičstva.

Priebeh dedičského konania

Dedičské konanie sa začína po oznámení úmrtia matričným úradom príslušnému okresnému súdu. Súd poverí notára, ktorý v rámci predbežného vyšetrenia zisťuje majetok a dlhy zomrelého, okruh dedičov a existenciu závetu. Notár upovedomí pravdepodobných dedičov a veriteľov o začatí konania a o ich právach a povinnostiach. Po zistení majetku a dlhov dedičstva vykoná notár konečný súpis, v ktorom určí všeobecnú hodnotu majetku a výšku dlhov. Hodnota majetku sa určuje na základe dohody dedičov, znalecké dokazovanie nie je nevyhnutné. Ak sa dedičia nedohodnú, rozhodne súd. Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví neprededený majetok, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa jednalo výlučne o dlh, dodatočné konanie o dedičstva súd nevykoná.

Príprava závetu

Príprava kvalitného závetu má veľký význam, pretože dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Závet by mal byť jasný a zrozumiteľný, aby predišiel sporom v rodine. Je dôležité rešpektovať práva neopomenuteľných dedičov (deti a vnuci) a zahrnúť ich do závetu, pokiaľ neboli právoplatne vydedení. Napätiu medzi dedičmi je možné predísť prípravou závetu, v ktorom budú jasne definované nielen majetkové podiely, ale aj právomoci jednotlivcov v podnikaní. Dôležité je jasne definovať rodinné vzťahy v podnikaní a právomoci, aby neskôr nedošlo k sporom, a to môžu podnikatelia aj vytvorením family office štruktúry. Tá určí právne a účtovné nastavenie vzťahov spoločností, prostredníctvom ktorých je spravovaný rodinný majetok.

Spory o dedičstvo

K sporom o dedičstvo dochádza najčastejšie z dôvodu nejasností v závete, nespokojnosti s rozdelením majetku, alebo spochybňovania platnosti závetu. Dedičia sa môžu nezhodnúť na hodnote majetku, na tom, či niektorá časť majetku patrí do dedičstva, alebo na výklade závetu.

Príčiny sporov

• Nejasný závet: Závet môže byť nejasný alebo neprimerane zvýhodňovať jedného dediča oproti ostatným.
• Nerešpektovanie neopomenuteľných dedičov: Poručiteľ nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov a nezahrnul do závetu osoby, ktoré z neho vynechať nie je možné.
• Nezhody v rodine: Rodinní príslušníci sa môžu nezhodnúť na tom, ako firmu viesť, alebo aký by mal byť ich podiel na rozhodovaní.
• Citová zaujatosť: Horšie, resp. zložitejšie majetkové pomery vedia vyvolať u dedičov citovú zaujatosť, ktorá im bráni vecne a racionálne pristupovať k riešeniu problémov.

Riešenie sporov

Notári, ktorí na základe poverenia príslušného okresného súdu prejednávajú dedičské konania, nemajú právomoc riešiť spory dedičov. V prípade, ak počas dedičského konania vznikne spor, je vhodné obrátiť sa s vecou na advokáta, ktorý sa s prípadom oboznámi, vyhodnotí ho ako aj všetky súvisiace okolnosti a odporučí klientovi vhodný postup vo veci. Súdne konanie môže byť v niektorých fázach pre bežného človeka komplikované a nezrozumiteľné, a preto rada skúseného advokáta určite prispeje k pocitu komfortu účastníka konania. Rovnako môže nastať situácia, kedy má účastník konania možnosť uplatniť svoje právo, alebo námietku, avšak pre svoju nevedomosť toto právo či námietku neuplatní, čo spravidla býva v neprospech tohto účastníka. Na rozdiel od notára, či súdu, ktorí musia vec riešiť nestranne a nezaujate, advokát je povinný v prvom rade sledovať záujem svojho klienta, a teda vie vyhodnotiť, či je sporná otázka dôvodná a či má zmysel púšťať sa do sporu, aké práva môže klient uplatniť a kedy ich treba uplatniť a pod. Navyše advokát má okrem odborných predpokladov aj inú výhodu pre klienta. Univerzálna odborná rada, ako sa vyhnúť sporu podľa môjho názoru neexistuje. Platí však pravidlo, že vždy je jednoduchšie dohodnúť sa. Tým, že spory vznikajú predovšetkým kvôli horším, resp. Tiež je dobré, ak sa dedičia bavia vecne a svoje požiadavky vedia aj náležite zdokladovať a preukázať. Zo skúseností z praxe vieme, že korektná a vecná komunikácia nie je vždy možná práve kvôli osobnej citovej zaujatosti. V takýchto prípadoch je vhodné, ak sa účastníci konania nechajú zastúpiť odborníkom - advokátom, ktorý nemá ani k účastníkom ani k dedičstvu citovú väzbu a vie konštruktívne pristupovať k riešeniu problému a častokrát ho aj mimosúdne vyriešiť k spokojnosti klienta. Rovnako je možné obrátiť sa s problémom na skúseného mediátora, ktorý sa venuje riešeniu sporov mimosúdne. Nie vždy je však možné mimosúdnu dohodu dosiahnuť a potom nezostáva účastníkom konania iné, ako vec riešiť súdnou cestou.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Napadnutie závetu

Ak sa dedič domnieva, že závet je neplatný, môže sa súdnou cestou domáhať určenia jeho neplatnosti. Dôvodom pre napadnutie závetu môže byť napríklad:

• Formálne nedostatky: Závet nespĺňa zákonom stanovené náležitosti (napr. chýba vlastnoručný podpis alebo dátum).
• Obsahové nedostatky: Závet je v rozpore so zákonom (napr. nerešpektuje práva neopomenuteľných dedičov).
• Nesprávny prejav vôle: Závet bol spísaný pod nátlakom, v omyle alebo v dôsledku duševnej poruchy poručiteľa.

Postup pri napadnutí závetu

Ak sa dedič rozhodne napadnúť závet, musí podať na súd žalobu o určenie neplatnosti závetu. Žaloba musí obsahovať minimálne údaje o tom kto podanie robí, akej veci sa týka (odporúčam uvádzať vždy aj spisovú značku veci), čo sa má podaním dosiahnuť a ktorému súdu je podanie určené. Nakoniec každé podanie treba označiť dátumom a podpísať. Podpis nemusí byť úradne overený. Pre žaloby (podania, ktorými sa začína súdne konanie) zákon stanovuje prísnejšie kritéria a vyžaduje viac údajov, ktoré musia obsahovať. Každá žaloba musí okrem uvedených údajov obsahovať aj označenie účastníkov konania pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, a musí byť z nej zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Správne naformulovanie žaloby a označenie dôkazov nemusí byť vždy jednoduché, a preto pred podaním žaloby odporúčam konzultovať postup s advokátom, prípadne sa nechať v súdnom konaní aj zastúpiť. Súd spravidla sám nehľadá dôkazy a pokiaľ účastník nejaký dôkaz neoznačí, hoci by mu mohol pomôcť uspieť v súdnom konaní, súd ho nevykoná, čo je na škodu tohto účastníka. Súd sa vecou začne zaoberať po podaní žaloby. Najskôr súd skúma, či má žaloba predpísané náležitosti a či sú splnené podmienky konania (napr. či žalobca zaplatil súdny poplatok). Ak sú splnené podmienky konania súd sa začne zaoberať vecou samou. Súd v súdnom konaní na základe podanej žaloby skúma, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa podanou žalobou domáha, a teda či sa rozhodnutím odstraňuje neistota vzťahu účastníkov konania, alebo rozhodnutie vytvára pevný základ pre usporiadanie takého vzťahu. Okrem naliehavého právneho záujmu je potrebné v konaní tiež preukázať obsahové, alebo formálne vady právneho úkonu, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť. Tak závet, ako aj listina o vydedení musia mať predpísanú formu (písomnú) a obsah a musia byť vydané v súlade so zákonom. Pokiaľ tieto predpoklady listiny nespĺňajú, vzniká priestor na ich „napadnutie“. Súdne konanie v týchto prípadoch môže byť komplikované, hlavne pokiaľ ide o dokazovanie, keďže osoba, ktorá listinu spísala už nežije a nemôže podať autentické svedectvo. Dôkazné bremeno je v úvode súdneho konania na žalobcovi - na osobe, ktorá podala žalobu, a teda pred podaním žaloby je potrebné vyhodnotiť dôkaznú situáciu a zvoliť vhodnú stratégiu ďalšieho postupu. Dôležité je spomenúť, že súd sám nevyhľadáva dôkazy a rozhodne na základe situácie, ako mu ju objasní žalobca, prípadne na základe dôkazov, ktorými sa bráni žalovaný.

Rozdiel medzi spormi o rozdelenie majetku a spormi o vlastníctvo

Je rozdiel, či ide o nespokojnosť s rozdelením zdedeného majetku alebo napríklad o to, či nejaká časť majetku do dedičstva patrí alebo nie. Nespokojnosť s rozdelením majetku sa rieši v rámci dedičského konania. V tomto prípade je nesporné, čo je predmetom dedičstva. Spor vzniká o to, či je rozdelenie dedičstva správne, resp. v súlade s poslednou vôľou poručiteľa a so zákonom. V druhom prípade je predmetom sporu či časť majetku patrila, alebo nepatrila do dedičstva. K nespokojnosti s rozdelením zdedeného majetku možno uviesť, že dedičské podiely sa určujú na základe závetu, resp. zákona. Ak sa dedí na základe závetu, rozdelenie majetku, prípadne veľkosť dedičských podielov je spravidla upravená závetom. V prípade dedenia zo závetu však nemožno vylúčiť dedenie neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia zosnulého poručiteľa. Ak sa dedí zo závetu, maloletí potomkovia musia dostať minimálne svoj zákonný podiel a plnoletí potomkovia aspoň polovicu svojho zákonného podielu. Môže nastať situácia, kedy závet nerieši usporiadanie dedičských práv vo vzťahu k celej pozostalosti. Pri dedení zo zákona je základom pre určenie výšky dedičského podielu Občiansky zákonník. Ten rozdeľuje osoby, potenciálnych dedičov do 4 skupín, na základe ich príbuzenského alebo iného vzťahu k poručiteľovi. Okrem poradia skupiny, v ktorej sa dedí a tomu zodpovedajúcemu dedičského podielu, majú na veľkosť dedičského podielu vplyv aj neobvyklé dary, ktoré za života poručiteľa od neho dedič prijal. Neobvyklé dary sa započítajú do dedičského podielu toho dediča, ktorý dar prijal. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že sa zohľadňujú len dary neobvyklé (nie dary obvyklé pri príležitosti narodenín, resp. iných významných životných udalostiach). Neobvyklosť daru musí spočívať v jeho hodnote a povahe.

Vydedenie

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým prejavuje svoju vôľu, aby jeho potomok, ako neopomenuteľný dedič, nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Poručiteľ môže vydediť svoje dieťa, ak mu neposkytlo potrebnú pomoc v chorobe alebo v starobe, ak dlhodobo nejaví skutočný záujem, ak bolo právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin na viac ako rok väzenia, alebo ak trvalo vedie život v rozpore s bežnými pravidlami. Dôvod musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený a konkretizovaný. To znamená, že je potrebné aby listina o vydedení obsahovala údaje o tom kedy (alebo v akom časovom období) nastala skutočnosť, kde sa odohrala a tiež opis, ako udalosti prebiehali. Ak dotknutý dedič nesúhlasí s dôvodmi vydedenia, má možnosť domáhať sa na súde žalobou o určenie neplatnosti vydedenia.

Nový Občiansky zákonník

Návrh nového Občianskeho zákonníka prináša zmeny v dedičskom práve, ktoré posilňujú autonómiu poručiteľa. Zavádza sa dedičská zmluva ako tretí spôsob nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktorá má prednosť pred závetom aj pred zákonným dedením. Znižuje sa povinný podiel potomkov a znovu sa zavádza inštitút odkazu, ktorý umožňuje poručiteľovi určiť, že konkrétnu vec má po jeho smrti získať niekto, kto nie je dedičom. Nová úprava umožní, aby dedičský súd v komplikovaných prípadoch na návrh niektorého z dedičov majetok autoritatívne rozdelil.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

tags: #dedenie #zo #závetu #spory #a #riešenia