Deficit dôchodkového fondu v roku 2060: Hrozivá realita a možné riešenia

Dôchodkový systém na Slovensku čelí vážnym výzvam, ktoré môžu v budúcnosti viesť k obrovským schodkom. Reforma, ktorá mala situáciu zlepšiť, paradoxne smeruje k poklesu dôchodkov pre státisíce pracujúcich a dlhodobá bilancia penzijného systému vyzerá tragicky. Článok kriticky analyzuje súčasný stav a navrhuje možné opatrenia na odvrátenie hroziacej krízy.

Krátkozraká reforma s dlhodobými následkami

Zásadná dôchodková reforma bola schválená v rekordnom čase, no bez dôkladnej znalosti dlhodobých dopadov. Hoci krátkodobo zníži výdavky vlády na dotovanie Sociálnej poisťovne, v dlhodobom horizonte, okolo roku 2060, sa očakáva deficit na úrovni 6% HDP. Táto reforma bola prijatá krátkozrakým silovým spôsobom. To, čo ale príde potom, zdá sa, súčasnú vládu nezaujíma. Malo by to ale zaujímať všetkých mladých pracujúcich. Tzv. Husákove deti nielenže budú platiť vyššie odvody, ale veľmi pravdepodobne za to dostanú nízke dôchodky. V nasledujúcom texte kriticky komentujeme reformu prvého a druhého piliera.

Prvý pilier: Sľuby verzus realita

Radičovej vláda pripravila dôchodkovú reformu, resp. návrhy, ktoré podľa vtedajších demografických prognóz mali dostať deficit Sociálnej poisťovne pod kontrolu na úroveň relatívne udržateľného schodku vo výške 1-1,5% HDP.Nová vláda na nič nové neprišla. Namiesto znižovania stropy zvýšila a rovno pre všetky odvody. A vynechala posledný bod, ktorý do priebežného systému zavádzal faktor bazálnej udržateľnosti (zohľadňoval negatívny demografický trend - pomer prispievateľov a poberateľov dôchodkov). Skopírovala model a nábeh valorizácie o dôchodcovskú infláciu (vrátane populistického nápadu s valorizáciou o pevnú sumu), aj rast veku odchodu do dôchodku. Zmenšením druhého piliera zvýšila nároky na budúce výdavky z prvého piliera. I napriek tomuto „reformnému“ úsiliu, postavenom hlavne na zvýšení odvodov, vyzerá dlhodobá bilancia penzijného systému tragicky.

Nastavenie prvého piliera v prostredí starnúcej populácie povedie k rastu podielu výdavkov na dôchodky, v roku 2060 by mal priebežný pilier prerozdeľovať 13% HDP, v súčasnosti je to 8%. V tomto období sa penzijný systém zmení na schému, v ktorej jeden pracujúci bude musieť zaplatiť dôchodok jednému dôchodcovi, voľne by sa dala nazvať „Zaplať si svojho dôchodcu“.

Charakteristickým znakom I. piliera sa tak stávajú neustále zmeny, garancie neexistujú. Občan sa dostáva do komplikovanej situácie, keď hľadanie optimálnej stratégie dôchodkového zabezpečenia musí začať odhadovaním politických rizík a možných budúcich zmien v oboch pilieroch. Nestabilita začína byť typickou vlastnosťou.

Prečítajte si tiež: Deficit dôchodkového systému na Slovensku

Nivelizácia dôchodkov: nevyhnutnosť alebo nespravodlivosť?

Ak sa verejnosť a politická trieda nechcú vzdať „bezpečného, spoľahlivého“ priebežného piliera, ktorý garantuje výšku dôchodkov, pracujúci sa musia pripraviť na nivelizáciu (vyrovnávanie) dôchodkov. To, čo schválil parlament, je len začiatok.

O nízkej dôveryhodnosti priebežného penzijného systému vypovedá jeho historický vývoj. Ešte na konci roku 2007 parlament a zákon pracujúcim sľubovali, že od roku 2015 by mal dôchodca za odvody z trojnásobku priemernej mzdy dostať trojnásobný dôchodok oproti človeku s odvodmi z priemernej mzdy. Potom prvá Ficova vláda zdvihla limit odvodov na 4 násobok (okrem poistenia v nezamestnanosti a práceneschopnosti). Druhá Ficova vláda ešte pritvrdila a za 5 násobok odvodov bude ponúkať maximálne 2,3 násobný dôchodok.

Zvyšovanie solidarity pri priznávaní dôchodku znamená znižovanie mesačného dôchodku v rozsahu desiatok až stoviek eur, v závislosti od príjmu. Nedotkne sa len bohatých, dotkne sa každého zamestnanca so mzdou vyššou ako 1,25 násobok priemernej mzdy.

Vzhľadom na predpoklad schodku na úrovni 6% HDP v období od roku 2050 (čo je v súčasnosti takmer celoročný výnos najsilnejšej dane - DPH!), je veľmi pravdepodobné, že schodok prvého piliera bude podobnou metódou znižovaný opäť. Preto je pravdepodobné, že v budúcnosti bude znižovaný aj dôchodok človeka s priemernou mzdou, nielen tie vysoké. Pripravte sa na to, že o dvadsať - tridsať rokov sa na súčasný dôchodkový systém budeme pozerať ako na štedrý.

Zásluhovosť je nevyhnutná črta priebežného „kvázi-poistného“ systému, ktorú však v situácii jeden pracujúci na jedného dôchodcu nemožno naplniť. Sociálny systém by mal byť solidárny. Koncept zásluhovosti je zdrojom atmosféry nárokovateľnosti v spoločnosti, ktorý považujeme za nežiaduci (platím vysoké dane, mám teda nárok na prídavky, podporu stavebného sporenia, vysokej školy zadarmo, vysokých dôchodkov atď). Zásluhovosť patrí do komerčnej sféry individuálneho poistenia.

Prečítajte si tiež: Deficit Dôchodkového Fondu

Sľuby a realita: Ako sa menilo odvodové zaťaženie

Stabilitu nastavenia dôchodkového systému slovenské parlamenty a vlády dosiaľ garantovať nedokázali. Nestabilita sa dotýka predovšetkým zamestnancov s príjmom nad 1 000 eur, ktorým za posledných 5 rokov vzrástlo odvodové zaťaženie a klesli nároky na dôchodky. Zvýšenie odvodových stropov podstatne zvýši čistú daň, t.j. objem odvodov, z ktorých nevzniká nárok na dôchodok.

Návrhy na riešenie krízy prvého piliera

Vzhľadom na demografický trend a ekonomickú neistotu je priebežný zásluhový systém pre Slovensko nevhodný. Za neporiadok tiež možno považovať neustále transfery z prebytkových fondov Sociálnej poisťovne do dôchodkového fondu, či existenciu Rezervného fondu solidarity, ktorý nikdy nebol rezervný. Pravidelné zmene a znižovanie nárokov zvyšujú neprehľadnosť a nepredvídateľnosť systému.

Prvým návrhom je paradigmatická zmena, zrušenie poistno-odvodového princípu, ktorý dnes sľubuje veľmi ťažko splniteľné. Z nášho pohľadu sa najlepším riešením zdá byť postupný návrat k dávkovému (nie poistnému) systému, ktorý nebude falošne simulovať poistný charakter a zásluhovosť, ale bude priznávať občanom bez majetku a príjmov solidárnu dávku garantujúcu prežitie. Zásluhovosť na Slovensku nemotivuje k plateniu odvodov, čo dokazuje okrem iného preferencia práce na živnosť alebo na dohodu. Na vyšší štandard by si každý mal našetriť sám.

Keďže však vieme, že ani predchádzajúca koalícia a už vôbec nie súčasná vláda nie je ochotná o takom niečom uvažovať, navrhujeme tiež politicky diskutovateľné úpravy súčasného systému, ktoré nepovedú k tak vysokému deficitu a teda zmiernia dopady súčasného systému na budúce väčšinou ešte nežijúce generácie (ktorým dnes plánujeme 6% schodok). Cieľom je teda nastaviť priebežný systém tak, aby aj v horizonte 40- 50 rokov negeneroval taký výrazný deficit, ako je tomu po práve schválenej novele, keďže na rozdiel od súčasnej vlády vieme, že nie súčasný, ale budúci deficit je rozhodujúci problém. Súčasní dôchodcovia z pohľadu vývoja tohto problému nie sú podstatní. Podstatní sú súčasní pracujúci, ktorým sa sľubuje nesplniteľné.

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku

Zvyšovať vek odchodu do dôchodku je potrebné od zajtra. Neexistuje žiadna legislatívna prekážka, prečo by vek odchodu do dôchodku nemohol byť zvyšovaný od zajtra. Naopak, na okamžité predlžovanie veku odchodu do dôchodku existuje dôvodov dosť - doba dožitia = doba poberania dôchodku sa u mužov aj žien od prijatia Kaníkovej reformy zvýšila o viac ako rok. Z tohto dôvodu je aj navrhovaný rast o zhruba 50 dní ročne neadekvátne pomalý.

Prečítajte si tiež: Všetko o predčasnom vyplatení

Valorizácia dôchodkov

Zrušiť valorizáciu o pevnú sumu, zaviesť valorizáciu o dôchodcovskú infláciu od zajtra a rozsah valorizácie dôchodkov ohraničiť rastom odvodových príjmov. Valorizácia o pevnú sumu predstavuje transfer zdrojov od „bohatých“ dôchodcov smerom k mase s nižšími dôchodkami.

Rovnako postupný päťročný prechod na dôchodcovskú infláciu nemá žiadne opodstatnenie. Diera v Sociálnej poisťovni dosahuje 1,8 mld. eur. Desaťtisícom zamestnancov vzrastú odvody o stovky eur, státisícom o desiatky eur. Okamžitý nábeh na dôchodcovskú infláciu by spomalil valorizáciu dôchodkov v jednotkách eur. Nemožno teda hovoriť o asociálnom opatrení, keďže nedochádza k zmrazeniu dôchodkov, ale zachovaniu ich kúpyschopnosti.

Diskusia o valorizácii je podstatná, ale naviazanie na konkrétnu štatistickú veličinu je menej dôležité ako skutočnosť, že valorizácia nie je nijako limitovaná rastom odvodov, ktoré zaplatia pracujúci. Ak pracujúca generácia čelí vysokej nezamestnanosti, ak priemerná mzda nerastie, ak prirodzene klesá počet pracujúcich, alebo ak vláda nie je ochotná zvyšovať odvody, jednoducho ak nerastú odvodové príjmy, z čoho sa majú valorizovať dôchodky? Je možné zvyšovať príjmy dôchodcov, keď pracujúca populácia vyššie príjmy nemá?

Druhý pilier: pilier budúcnosti?

Znižovanie odvodov do II. piliera zvyšuje budúce nároky na výdavky z prvého piliera.

tags: #deficit #dôchodkového #fondu #2060