Komunikačné prostriedky a ich vplyv na spoločnosť

Slovo komunikácia pochádza z latinského "communicare", čo znamená deliť sa, zverovať alebo robiť niečo spoločným. V širšom zmysle je komunikácia výmena informácií medzi jedincami prostredníctvom spoločného systému znakov. Komunikácia je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a výrazne ovplyvňuje spoločnosť.

Úvod do komunikácie

Komunikácia je podmienkou sociálneho správania jedincov v soc. skupine, v rodine, komunite, v spoločnosti. Je podmienkou dosahovania cieľov v podnikoch, rôznych zariadeniach, inštitúciách a iných organizáciách. Je základom spoločenského styku ľudí. Komunikácia súvisí so životom každého človeka, výrazne ho ovplyvňuje, obohacuje o nové poznatky a postoje, reguluje naše konanie a správanie, pomáha nám začleniť sa do spoločnosti a vytvoriť si sociálne kontakty.

Formy komunikácie

Komunikácia môže mať rôzne formy, pričom najčastejšie sa rozlišujú:

• Verbálna komunikácia: Dorozumievanie sa za pomoci prirodzeného jazyka, ktorý je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpersonálnom styku. Jazyk môže mať hovorenú alebo písanú (grafickú) podobu.
• Neverbálna komunikácia: Pri dorozumievaní nahrádza slová gestikulácia, mimika, reč tela, zovňajšok. Neverbálna komunikácia podporuje verbálnu a je dôležitá najmä pri prejavovaní emócií, ovplyvňovaní postojov a vytváraní dojmov.
• Komunikácia činom: Napríklad,

Verbálna komunikácia detailnejšie

Verbálna komunikácia sa zaoberá otázkami efektívneho využívania jazykových prostriedkov v procese dorozumievania. Podľa sféry, v ktorej komunikácia prebieha, možno hovoriť o verejnej (oficiálnej) a neverejnej (neoficiálnej, súkromnej) komunikačnej sfére. Verbálna komunikácia ako synergia jazykových a komunikačných kompetencií sa tradične radí k sociálnym kompetenciám, kam sa začleňuje tiež schopnosť tímovej práce, kompetentné riešenie konfliktov alebo krízových situácií a iné „mäkké zručnosti“ (soft skills).

Verbálna komunikácia vo verejnej (oficiálnej) komunikačnej sfére môže mať hovorenú a písomnú formu. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v prípade spoločného komunikačného zámeru zásadný rozdiel medzi napísanou a prednesenou informáciou nie je, opak je však pravdou. Hovorený a písomný prejav sa líšia nielen tým, že pri prvom z nich možno využívať napr. celú škálu paralingválnych prostriedkov (hlas, intonácia, tempo, pauza a i.), spätnú väzbu a neverbálne prostriedky, ale aj tým, že písomný prejav je precíznejší vo výbere slov a dokonalejší vo formulácii myšlienok.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

K frekventovaným otázkam z verbálnej komunikácie patria predovšetkým také, ktoré chcú odpovede na to, ako hovoriť a písať, ako aktívne počúvať, ako súhlasiť alebo ako vyjadriť nesúhlas, kedy používať žiť aké otázky a ako na ne odpovedať, a to všetko preto, aby sme v komunikácii pôsobili kompetentne, presvedčivo, ale aj zaujímavo. Niet pochýb o tom, že v hovorenom i v písanom komunikáte (texte) ide primárne o sprostredkovanie obsahu/významu vhodným využívaním jazykových prostriedkov, hoci je dobré si uvedomiť aj to, že k ich úspešnému dekódovaniu patrí aj znalosť neverbálnych signálov, pretože práve ony fungujú ako osožné komplementárne prvky. Z tohto dôvodu predchádzajúce úvodné poznámky venované verbálnej komunikácii je potrebné doplniť o význam neverbálnych prostriedkov v komunikácii.

Pri komunikácii s druhými ľuďmi používame reč. Reč nám umožňuje preniesť rýchlo a efektívne veľa informácií potrebných k vzájomnému dorozumievaniu. Názov odvodený z latinského „verbum“ - slovo, je základnou formou vzťahu a postoja, ktorý ľudia voči sebe aktívne zaujímajú. Základným elementom je slovo (slovná zásoba) - oznamovanie určitej informácie adresátový prostredníctvom slov. Obsahová stránka je to, čo človek hovorí, súvisí s úrovňou myslenia a jeho charakteristikami. Reč sa viaže na myslenie a dáva signál o jeho kvalite. Z obsahového hľadiska sa najviac zdôrazňuje stručnosť, nutnosť, presnosť, výstižnosť, jasne logické väzby a stavba prejavu. Verbálna komunikácia sa uskutočňuje ústnou alebo písomnou formou.

Reč má svoju obsahovú (čo sa hovorí, vecný obsah) a neobsahovú stránku (ako sa hovorí, akým spôsobom, para lingvistické prvky reči). Môžeme povedať, že reč má svoj obsah a svoj zámer. Z bežnej praxe vieme, že aj na základe hlasu počutého z telefónu si môžeme utvoriť úsudok o človeku. Hlas môže znieť príjemne, alebo nepríjemne. Zvukové stvárnenie prejavu poukazuje nielen na kultúrnu úroveň, ale aj na temperament, inteligenciu, charakter a momentálnu náladu hovoriaceho. Pomocou artikulácie a intonácie reči sa dajú vyjadriť desaťtisíce významov, vyjadrujúcich stupne radosti, pokoja, nadšenia či hnevu. Zvuková zložka reči je teda citlivým výrazovým prostriedkom. Je nositeľom vzťahu hovoriaceho k partnerovi, k predmetu rozhovoru, vyjadruje duševný stav hovoriaceho.

Hlas ako komplexný akustický signál nie je vždy rovnaký - ovplyvňuje ho momentálny psychický stav hovoriaceho, jeho choroba, nezáujem o konverzáciu a tak ďalej. Ľudia sa snažia svoj hlas z rôznych dôvodov meniť tak, aby ho nebolo možné identifikovať. Nie je to možné, pretože v ľudskom hlase sú také prvky, na základe ktorých je možné identifikovať hovoriaceho aj v telefóne.

Hlasitosť je intenzita hlasu. Dynamika hlasu vyjadruje dominanciu. Niektorí ľudia hovoria mimoriadne ticho, takmer šepkajú, iní majú hlasitosť v hraniciach normálu a ďalšia skupina hovorí mimoriadne hlasno - hlučno. Ten, kto hovorí príliš nahlas - „kričí“, vytvára dojem agresívneho jedinca. Sila hlasu odhaľuje aj vzťah hovoriaceho k obsahu reči, k situácii a adresátovi. Dôležité miesta v reči sa zdôrazňujú zvýšením hlasu, dôverné alebo tajné oznamy stíšením, znížením hlasu. (Hovorí sa, že ak chcete rozšíriť klebetu, stíšte hlas a oznámte ju pod rúškom tajomstva, určite ju adresát podá ďalej). Človek, ktorý chce dominovať nad partnerom a presvedčiť ho, získať, alebo nemá dostatok argumentov, obyčajne hovorí hlasnejšie. Tichší hlas spravidla signalizuje apatiu k informácii a situácii, jeho nositeľ sa vyznačuje pasivitou a nedôverou vo vlastné sily.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Výška tónu reči prezrádza jeho nositeľa. Hlboký hlas je výrazom pokoja, rozvahy, prirodzenej autority. Naproti tomu piskľavý hlas, tzv. fistula, prezrádza trému. S výškou hlasu úzko súvisí jeho farba. Tá je vrodená a prvotne daná psychofyzickými dispozíciami, podobne ako farba očí. Problémom je chrapľavý hlas (dysfónia). Keď počujete v telefóne chrapľavý hlas, myslíte si, že na druhom konci je prepitý, prefajčený, vykričaný krikľúň, ale nie vždy to platí. Viete si predstaviť malú prváčku základnej školy s pohárom piva v jednej ruke a s cigaretou v druhej? Človek môže farbu svojho hlasu zmeniť len čiastočne.

Rýchlosťou reči vyjadrujeme okrem toku myšlienok tiež náš vnútorný pokoj alebo nervozitu. rýchle tempo - zasypeme poslucháča informáciami, ale môžeme ho preťažiť natoľko, že nie je schopný ich spracovať ani prijať. Obyčajne tak hovoria ľudia intenzívne žijúci a aktívni. Pri rýchlom tempe sa strácajú niektoré hlásky, koncovky a text sa stáva miestami nezrozumiteľný (takzvaná „prekotná“ reč). pomalé, takzvaný uspávači hadov. Ideálne je striedať tempo. Rýchlejšia reč je sprevádzaná emóciami (strach, prekvapenie a iné), naproti tomu pomalšia akademickou dôstojnosťou. O známych faktoch a o menej dôležitých údajoch hovorte rýchlejšie. Naproti tomu náročné témy, nové veci a súvislosti je nutné predniesť pomalým tempom. Hlas má byť uvoľnený a dostatočne zvučný, ale jeho hlasitosť nesmie byť neúmerná. A predovšetkým, vyhnime sa parazitickým slovám. Každý jazykový prejav, každý rečník má vlastné tempo, ktoré podmieňuje obsah, ale aj cieľ prejavu. Inak budeme prednášať referát na seminári, keď sa ponáhľame na hokej a inak na skúške, keď sa ponáhľa skúšajúci. Striedajte dlhšie vety s kratšími. Pokúste sa vynechať dlhé vety - napr. v nemeckom jazyku jedna veta zaberá tretinu stránky. To by mala vyjadrovať hlavná veta.

Plynulosť reči veľmi úzko súvisí a prelína sa s tempom reči. Reč je obyčajne prerušovaná rôznymi pomlčkami, pauzami. V plynulosti reči vynikne jej rytmus. Z hľadiska plynulosti reči hovoríme o neplynulej a plynulej reči. Úplne plynulá reč je v praxi len ilúziou. Neplynulá reč je bohatá na pomlčky (pauzy) a takzvané ékanie, hmkanie, koktanie a používanie rôznych parazitických slov napríklad ako, akosi, vlastne, podstatne, teda a tak ďalej. Na druhej strane sa pomlčky využívajú, aby ticho, rovnako ako nečakaný hluk, upútalo. Ticho rozpráva. Zvyšuje psychickú činnosť a môže nasledovať kvalitnejší výkon (lepšia štylizácia myšlienky). Ticho je vnímané ako nepríjemné a spôsobujúce emocionálnu rozrušenosť. Pauzy trvajú od niekoľkých milisekúnd po niekoľko minút. Najúčinnejšie sú v komunikácii pauzy 1 až 2-sekundové, pretože najviac ovplyvňujú poslucháča, tému rozhovoru, vzájomný vzťah medzi partnermi a vzťah k obsahu konverzácie. Odmlka je dlhá pauza, asi 4,5 sekundy. Ak je dlhšia, môže znamenať medzi partnermi nemý boj - kto skôr prehovorí, prehrá. Ešte sa tejto otázky dotkneme v dialógu. Mlčanie je opakom hovorenia, reči. Je to tiež určitý spôsob komunikácie, ktorý nadobúda význam predovšetkým vo vzťahu k predchádzajúcej reči a gestám.

Najviditeľnejšie sú poruchy plynulosti reči. Patria sem: Zajakavosť (balbuties, koktavosť) pozorujeme na začiatku prvej alebo poslednej slabiky. Reč je nápadná častým opakovaním, predlžovaním slabík, slov, alebo častými prestávkami, ktoré narúšajú plynulosť reči. Častejšie sa vyskytuje u chlapcov, v rodine perfekcionistických rodičov, ktorí sú nespokojní so svojou ratolesťou a tlačia ju k maximálnym výkonom. Veľa závisí aj od temperamentu a dedičnosti. Ponechávame dostatok času na reč, dôležité je budovanie sebavedomia. Brblavosť je nápadná zrýchleným tempom reči. Prúd reči je trhavý, rýchly, nerytmický. Artikulácia sa stáva nezreteľnou a ťažko zrozumiteľná. Na rozdiel od zajakavosti veľmi pomáha zameranie pozornosti na vlastný rečový prejav, vtedy sa reč zlepšuje. Narušenie článkovania reči znamená chybné alebo nesprávne tvorenie hlások (dyslália). Najčastejšie sa vyskytuje chybná výslovnosť spoluhlások - sykaviek (sigmatizmus). Ostrá sykavka sa tvorí hrotom jazyka, dotýkajúceho sa až ostria rezákov. Viditeľné je to najmä vtedy, keď jedinec pri vyslovovaní „s, z, c“ vystrkuje jazyk medzi zuby. Nesprávna výslovnosť sa výrazne prejaví, ak rozprávame do mikrofónu. Pri nesprávnej výslovnosti „r“ (rotacizme - ľudovo ráčkovaní) je výslovnosť „r“ veľmi nápadná už na prvé počutie. Narušenie zvuku reči sa prejavuje fufnavosťou. Ide o zmenou rezonancie zvuku hlások pri artikulácii, ako by sme mali nádchu. Narušená komunikačná schopnosť sa prejavuje aj v čítaní (dyslexia), pravopise (dysortografia), písme (dysgrafia).

Neverbálna komunikácia detailnejšie

Pri komunikácii s druhými ľuďmi používame reč. Reč nám umožňuje preniesť rýchlo a efektívne veľa informácií potrebných k vzájomnému dorozumievaniu. Vysielané neverbálne signály treba čítať v spojitosti s aktuálnou komunikačnou situáciou. Ich mylná interpretácia môže negatívne ovplyvniť priebeh komunikácie. Držanie tela, pohyby a hlas vypovedajú o tom, v akom statuse sa komunikujúci práve nachádza. Prostredníctvom vizuálnych podnetov ľudia odovzdávajú o sebe dôležitú informáciu aj o tom, aké je ich spoločenské postavenie. Čím sú gestá a pohyby uvedomelejšie, tým istejšie v komunikácii pôsobíme. Vhodné a spontánne gestá prispievajú k dynamike komunikácie a oživujú ju, pohyby rúk, gestá, sú prirodzenou súčasťou reči, pretože dotvárajú verbálnu produkciu, a to nielen pozitívnu, ale aj negatívnu. Vzpriamené a uvoľnené držanie tela signalizuje sebavedomie a kompetentnosť komunikujúceho. Stabilita telesného postoja je signálom dobrej psychickej stability, neverbálnym prejavom schopnosti dokázať reálne hodnotiť momentálnu situáciu a pružne reagovať na meniace sa okolnosti. Neverbálna komunikácia, tak ako aj celý komunikačný proces, musí byť chápaný ako celok, ktorý je väčší ako suma jeho častí. Naša schopnosť komunikovať s druhými je, zdá sa, do veľkej miery závislá na tzv. rytmickej synchronicite, to znamená zdieľanie spoločného rytmu. Tento rečový rytmus je sprevádzaný aj neverbálnymi prejavmi a gestami. Neverbálny prejav má jeden z troch funkcií: nahradzuje, zdôrazňuje verbálny prejav, alebo mu odporuje. Ak ho zdôrazňuje, zvyčajne to napomáha lepšiemu porozumeniu medzi partnermi. Neverbálna komunikácia je prvotnou formou komunikácie. Zahŕňa širokú oblasť toho, čo signalizuje jedinec bez slov, podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje, čo si myslime. Nemôžeme sa jej vyhnúť môžeme ju len potlačiť. V živote každého z nás sa mimo slovné prejavy objavujú skôr ako rečový prejav. Rečou tela môžeme dotvoriť význam prenášanej informácie- aby bola komunikácia efektívna a optimálna, mali by byť obdive zložky - verbálna a neverbálna - v súlade. Neverbálna komunikácia dotvára verbálnu zložku podčiarkuje jej význam, vrysuje účinnosť a dáva jej iný rozmer. Neverbálne signály delíme na úmyselné a neúmyselné, podľa toho, či ich uskutočňujeme vedome alebo nevedome a na priestorové, prechodné, vizuálne a akustické, podľa toho, na aký receptor pôsobia. Do tejto kategórie zaraďujeme veľké množstvo neverbálnych signálov ako napr. výraz tváre, pohyby tela, gestá, dotyky, zrakový kontakt, fyzický vzhľad a používanie rôznych predmetov.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Haptika

Haptika sa zaoberá významom dotykov v neverbálnej komunikácii. Najčastejšie je to podávanie rúk, rôzne náhodné dotyky a má význam najmä pre sexuálnu komunikáciu. Je komunikácia dotykmi rúk a patrí k základným formám dorozumievania sa. Dotykmi komunikujeme, dotvárame emocionálny vzťah a vyjadrujeme spoločenské postavenie, sú viacvýznamové. Nebolestivé dotyky sa všeobecne vnímajú ako priateľské, výnimku tvoria tie dotyky, pri ktorých prekračujeme osobné teritórium druhého, čo v pracovnej komunikácii možno hodnotiť ako provokáciu s potencionálnym konfliktom. Všetky ostatné bolestivé dotyky sú vnímané ako agresia a spôsobujú konfliktnú situáciu. Preto sú často dotyky napr. pri zvítaní ritualizované do rôznych spôsobov podaní rúk, bozkov, objatí. Pohyby rúk, gestá, sú prirodzenou súčasťou reči, pretože dotvárajú verbálnu produkciu, a to nielen pozitívnu, ale aj negatívnu, napr. Dotýkať sa - dotykové správanie, dotyková komunikácia je najzákladnejšou a prvou formou dorozumievania medzi ľuďmi. Najbežnejším dotykom v nasej kultúre je podanie ruky. Hapticke signály sú veľmi silne, majú veľkú informačnú hodnotu a napovedajú o vnútornom stave človeka. V manažmente sa Haptika používa v presne stanovených situáciách ako súčasť komunikačných vzorcov, napr.

Posturika

Posturika sa zaoberá prenášaním informácií polohou a držaním tela. Venuje sa polohe tela, držaniu rúk, polohe nôh, spôsobom sedenia v komunikácii. Držanie tela pomáha dotvárať požadovaný emocionálny obsah, varianty postoja vypovedajú o kvalite emocionálneho zážitku a o význame komunikačnej udalosti pre jej účastníkov. Sú tiež neverbálnymi signálmi, ktoré odrážajú úspešnosť pri dosahovaní komunikačného zámeru. Držanie tela pri chôdzi vyjadruje vnútorný postoj a emocionálny stav, v ktorom sa osoba nachádza. Reč postoja - predstavuje komunikáciu prostredníctvom polohy tela, poloha, ktorú jedinec zaujíma, vyjadruje jeho aktuálny psychický stav a jeho vzťah k okoliu, napr. uvoľnenosť, pohodu, napätie, odmietanie, aroganciu až agresivitu a pod. napr.

Kinezika

Kinezika na rozdiel od posturiky je dynamická, zaoberá sa pohybom končatín a tela. Tieto pohyby často súvisia s príslušnosťou k určitej kultúre. opisuje pohyby celého tela, ktorými sa sprostredkúva až 65 % informácií. Telo permanentne vysiela nejaké signály, jeho pohyby sú spontánne, len v niektorých prípadoch ich obmedzuje spoločenská norma a konvencia. Kopírovanie pohybov medzi komunikujúcimi je signálom kooperácie a príbuzného postoja, opačné pohyby naznačujú rozdielnosti na rôznych úrovniach. Pohyb - znamená oznamovanie informácií prostredníctvom fyzického postoja a konfiguráciou časti tela, všíma si dynamickú stránku pohybov ľudského tela a schopnosť hovoriť pohybmi, napr. hranie sa s rukami, klopkanie prstami alebo nejakým predmetom, kývanie nohami alebo celým telom, atď. Gestika je súbor pohybov, jedná sa o konvenčné, kultúrne, štandardizované pohyby. Gestá delíme na autosemantické (keď nahrádzame určité slovo) a synsemantické (nadbytočné) gestá. Ruky sú kontaktným orgánom tela a často sa považujú za „druhé oči“ človeka. Možno ich pokladať za samostatné komunikačné médium, ktoré sa využíva na prenos informácií medzi vonkajším okolím a vnútorným prostredím. Dotyk rukou prináša nové informácie alebo potvrdzuje už získané. Ruky stimulujú mozog a čiastočne „prispievajú k jeho kondícii.“ Významnou funkciou ruky je jej schopnosť signalizácie. Pohyby rúk a prstov sa podieľajú na verbálnej produkcii. Pohyby rúk podporujú a zvýrazňujú to, čo práve chceme povedať slovami (napr. pri napomínaní zdvíhame varovne prst a kývame ním), mnohé gestá majú aj samostatný symbolický charakter (napr. dva zdvihnuté prsty do V - víťazstvo, palec vsunutý medzi ukazovákom a prostredníkom znamená figu borovú atď.). Gestikulácia je reč pohybov prostredníctvom rúk. Gestikulácia je definovaná ako prostriedok neverbálnej komunikácie, ktorý môže byť používaný na komplexné náhradné sprostredkovávanie informácií, posunkovú reč alebo na čiastkové doplnkové sprostredkúvanie odosielanej informácie. Tvoria ju špeciálne pohyby a posunky rukami, spojenými predovšetkým s pohybmi prstov, ktoré majú presný komunikačný význam a zmysel. Gesta bývajú súčasťou slovnej výpovede alebo ju nahrádzajú. Okrem gest úmyselných, vedomých, sú mnohé gesta neúmyselné nevedome a spontánne.

Mimika

Mimika je jedným z najdôležitejších prostriedkov sociálnej komunikácie. Má schopnosť vyjadrovať zážitky, ovplyvňovať priebeh sociálneho kontaktu, umožňuje poznávať ľudí. Mimika nesie znaky osobnej individuality, a tak sa zaslúžene pokladá za jeden z najdôležitejších prostriedkov identifikácie osoby. V rituáloch (pozdrav, privítanie a pod.) sa neočakáva mimika, ktorá je výsledkom prežitia situácie. Profesijnú mimiku možno sledovať napr. u bankárov, právnikov, učiteľov, hercov a mímov. Extrémna mimika má svoje podoby napr. v tvári bez mimiky (nezáujem o kontakt, neistota, vysielaný chlad) alebo v prehnaných grimasách (nadmerná mimika odpútava pozornosť od verbálneho prejavu), čo môže súvisieť s emocionálnymi problémami osoby. Pohyby svalov okolo očí a okolo úst signalizujú to, čo sa v človeku deje, aký je jeho postoj k obsahu komunikácie, aké má sprievodné pocity. Reč tváre - je základným prostriedkom neverbálnej interpersonálnej komunikácie a zobrazuje momentálny stav prostredníctvom výrazu tvare. Komunikátormi sú najmä oči, ústa, čelo, lícne svaly a brada.

Proxemika

Proxemika sa venuje funkcii a (zámernému) striedaniu fyzickej vzdialenosti ako dôležitého neverbálneho signálu v komunikácii. Voľba vzdialenosti korešponduje s komunikačným zámerom a s cieľmi komunikácie. Nie je novou informácia, že fyzická vzdialenosť zrkadlí psychickú vzd…

Funkcie komunikácie

Komunikácia plní v spoločnosti rôzne funkcie, medzi ktoré patria:

• Persuázna funkcia: Manažér musí vedieť presvedčiť svojich podriadených o zmysluplnosti a relevantnosti svojich požiadaviek a tým ich získať na efektívnu spoluprácu. Mal by byť schopný vytvoriť takú atmosféru, aby zamestnannci vybudovali vlastný vnútorný súhlas s jeho rozhodnutím a požiadavkami, aktívne a dobrovoľne spolupracovali.
• Emotívna funkcia: Zručnosť manažéra prostredníctvom komunikácie vytvoriť priestor na nasýtenie potrieb sociálneho kontaktu (t.j.
• formulovanie a zverejňovanie: média vyjadrujú určité vecné obsah a problémy. Robia z nich vec verejnú. V ideálnom prípade fungujú ako strážcovia demokracie. Prekrúcanie reality.
• kritika a kontrola: ľudia novinárov zásobujú informáciami ale sú aj strážcami informácií, ktoré sa nemajú dostať do pozornosti, pretože nie všetko čo sa deje v politike, ekonomike a spoločnosti je určené pre verejnosť.
• môžu rozširovať obzory poznania, vzdelávať, pomáhať v politickom i spotrebiteľskom rozhodovaní, ovplyvňovať životný štýl, môžu ale aj vyvolávať napätie, k neželanému spoločenskému správaniu či uvádzať jednotlivca do omylu
• môže posilňovať ale aj ohrozovať spoločenskú stabilitu, podporovať alebo aj brzdiť spoločenské zmeny
• moc médií spočíva v tom, že sa podieľajú na socializácií jednotlivca, na jeho včleňovaní do spoločnosti, na utváraní podoby spoločnosti a vzťahov
• každá spoločnosť takto predkladá hodnoty o ktoré sa opiera štruktúra a fungovanie, normy.

Komunikácia v manažmente

Komunikácia patrí v manažmente k základným zručnostiam manažéra. Jej význam rastie s rozvojom trhovej ekonomiky. Je skoro všeobecným pravidlom, že ten manažér, ktorý správne komunikuje o pracovných a mimopracovných problémoch, je vnímaný a hodnotený svojím pracovným okolím, nadriadenými i podriadenými lepšie ako ten, ktorý má komunikačné problémy. Správna, profesionálna komunikácia však nie je len východiskom na vnímanie a hodnotenie ľudí v pracovnom procese. Z výskumov vyplynulo, že manažéri na všetkých úrovniach riadenia v podniku, bez ohľadu na obsah vykonávanej činnosti, až 70 % svojho pracovného času komunikujú minimálne v troch komunikačných úrovniach; vo vnútri podniku - s nadriadenými, podriadenými a s kolegami, a minimálne v dvoch komunikačných úrovniach mimo podniku - so zákazníkmi a obchodnými partnermi. Pri porovnaní miery používania jednotlivých komunikačných prostriedkov a ich jednotlivých foriem v ktoromkoľvek vytypovanom komunikačnom procese sa ukázali významné rozdiely nielen v miere ich používania. verbálnej komunikácie, a to nielen v profesionálnej, ale aj celkovej komunikácii manažéra. Svedčia o tom ekonomické výsledky a skúsenosti úspešných spoločností. Verbálna komunikácia je v užšom zmysle slova vymedzená ako nevyhnutná súčasť interpersonálnej komunikácie, ktorá prebieha medzi komunikátorom a komunikantom v konkrétnej komunikačnej situácii bez použitia médií. Predpokladá fyzickú a aktívnu účasť tak komunikátora, ako aj komunikanta a používanie rovnakého dorozumievacieho kódu -jazyka, reči. Pre verbálnu komunikáciu za fyzickej prítomnosti komunikantov je charakteristické to, že komunikanti sa komplexne navzájom vnímajú a interakčne ovplyvňujú, priamo (bez sprostredkovateľa) sa dorozumievajú, čo znamená, že do procesu výmeny informácií medzi nich nevstupuje žiadny vonkajší modifikačný prvok.

Vertikálna a diagonálna komunikácia

Vertikálna komunikácia je komunikačný tok medzi manažmentom a zamestnancami v smere nahor aj nadol (zostupne aj vzostupne) má pozitívny vplyv na produktivitu práce, zvyšuje motiváciu, zodpovednosť a výkon, odstraňuje napätie, eliminuje chybovosť v práci, podporuje súťaživosť, uľahčuje adaptáciu na novo vytvorené podmienky, kladne pôsobí na pracovnú morálku, na kreovanie pocitov spolupatričnosti a lojality organizácie. Diagonálna alebo priečna komunikácia - komunikácia krížom, je to tok informácií medzi subjektmi komunikácie, ktoré v podniku zastávajú rôzne pozície (organizačné úrovne) a nie je medzi nimi priama organizačná väzba (neexistuje priamy organizačný vzťah), prínos spočíva v zrýchlení komunikačného toku, v zvýšení efektívnosti komunikácie, diagonálna komunikácia medzi riadiacimi a neriadiacimi zamestnancami na rôznej riadiacej úrovni prebieha tam, kde je nevyhnutná kooperácia, a to účasťou na rôznych stretnutiach, seminároch, panelových diskusiách a pod.

Písomná komunikácia

Písomná komunikácia, na rozdiel od hovorovej komunikácie, neprebieha v rovnakej komunikačnej situácii ani v rovnakom čase, ani na rovnakom mieste. To znamená, že na jednej strane komunikanti nemôžu vnímať priamu reakciu na komunikovanú informáciu, na strane druhej nevyžaduje takú rýchlu reakciu, a to ani od odosielateľa, ani od príjemcu informácie. Vnútropodnikové dokumenty, ktoré slúžia buď na rýchly a spoľahlivý prenos informácií vo vnútri podniku. Kombinované dokumenty, ktoré slúžia na vnútropodnikovú komunikáciu, avšak môžu byť dostupné aj odbornej verejnosti, zákazníkom a klientom podniku. Marketingové dokumenty alebo dokumenty určené verejnosti, obchodným partnerom, zákazníkom a klientom. Tie musia mať presnú logickú štruktúru, náležitú formálnu úpravu, obsahovať imidžotvomé prvky podniku, odrážať vnútropodnikovú kultúru, rešpektovať zaužívanú formu písomnej komunikácie s konkrétnymi adresátmi. Medzi najčastejšie používané marketingové dokumenty patrí obchodná korešpondencia.

#

tags: #komunikacne #prostriedky #vplyv #na #spolocnost