Zápočet materskej dovolenky do praxe a platové tarify v školstve

Úvod

Problematika zápočtu materskej a rodičovskej dovolenky do praxe a jej vplyv na platové tarify v školstve je dôležitá pre zamestnancov vo verejnom sektore. Tento článok sa zameriava na objasnenie pravidiel a zákonných ustanovení, ktoré upravujú túto oblasť, s cieľom poskytnúť ucelený pohľad na problematiku.

Zákonná definícia započítanej praxe

Započítaná prax je kľúčový pojem, ktorý ovplyvňuje platové zaradenie zamestnancov vo verejnej správe, vrátane školstva. Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme definuje započítanú prax v § 6 ako odbornú prax a prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa. Odborná prax je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.

Započítanie materskej a rodičovskej dovolenky

Do započítanej praxe sa v súlade s § 6 ods. 4 uvedeného zákona započítavajú aj iné zákonom ustanovené doby. Jednou z nich je aj čas starostlivosti o dieťa zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky. Čas starostlivosti o dieťa sa do započítanej praxe započítava len v prípade, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, čiže len v prípade, ak rodič nebol v čase materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky študentom denného štúdia strednej alebo vysokej školy.

Príklad zo života a aplikácia zákona

Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad. Zamestnankyňa nastúpila k zamestnávateľovi (verejná správa) 1. septembra 2015 ako sekretárka. K uvedenému dňu jej bola započítaná prax 6 rokov a 94 dní. S uvedenou praxou bola zaradená do 8. platovej triedy a 4. platového stupňa. Zamestnankyňa čerpala materskú dovolenku v nasledovných obdobiach:

• od 1. decembra 1997 do 31. januára (1. dieťa narodené 28. decembra 1997)
• od 10. februára 1998 do 4. februára
• od 1. júna 2003 do 30. novembra
• od 1. júna 2006 do 31. decembra (2. dieťa narodené 11. októbra)

V tomto prípade je dôležité posúdiť, či je zamestnankyňa správne zaradená do 4. platového stupňa. Do 4. platového stupňa sa zaradí zamestnanec, ktorý získal viac ako 6 rokov až do získania 9 rokov započítanej praxe. Pri posudzovaní je potrebné zohľadniť aj dobu starostlivosti o dieťa na materskej a rodičovskej dovolenke.

Prečítajte si tiež: Školstvo a ESF

Vplyv na pedagogických zamestnancov

Špecifická situácia nastáva pri pedagogických zamestnancoch. Ak bola zamestnankyňa pedagogickým zamestnancom, dĺžka započítanej praxe nemala vplyv na určenie jej nástupného platu v septembri 2021, pretože započítaná prax u pedagogických zamestnancov v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona ovplyvňuje iba platové stupne, ktoré sa však na výpočet platu pedagogického zamestnanca neuplatňujú (viď § 7 ods. 10 až 14 zákona).

Započítaná prax však už vstupuje do určenia výšky tarifného platu k 01.01. kalendárneho roka. To znamená, že od 01.01.2022 mal zamestnávateľ zamestnankyni započítať započítanú prax podľa ustanovenia § 6 ods. 2 a nasl. odseky, nakoľko dĺžka rokov započítanej praxe mala vplyv na určenie výšky zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 12 zákona. Toto je priamo ustanovené v § 6 ods. 7 zákona „Pri určení započítanej praxe pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods.

Započítanie materskej/rodičovskej u pedagogických zamestnancov

K otázke zápočtu obdobia materskej a rodičovskej dovolenky na účely zvýšenia platovej tarify je teda treba v plnom rozsahu aplikovať ustanovenia § 6 ods. 2 až ods. 5 zákona. Ustanovenie § 6 ods. 4 písm. Zákonodarca určil tento čas ako obdobie, ktoré sa započítava do dĺžky započítanej praxe, bez ohľadu na to, či materská/rodičovská dovolenka bola čerpaná v nadväznosti na výkon zamestnania v inom odvetví nesúvisiacim so školstvom.

Doba nezamestnanosti a jej vplyv

Dôležité je zdôrazniť, že do započítanej praxe na účely určenia platových náležitostí zamestnanca nie je možné započítať dobu, v ktorej bol zamestnanec nezamestnaný, aj keď bol evidovaný na úrade práce. To znamená, že obdobie evidencie na úrade práce sa nezapočítava do odpracovaných rokov pre účely platového zaradenia.

Určenie platovej triedy a stupňa

Problematika zaraďovania zamestnancov do platových tried je upravená v § 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odmeňovaní"). Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti, pričom sa vyžaduje splniť kvalifikačné predpoklady ustanovené pre túto pracovnú činnosť. Podľa § 2 ods. 3 zákona o odmeňovaní záväznými kvalifikačnými predpokladmi je stupeň vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad. Osobitný kvalifikačný predpoklad je potrebný len na vykonávanie tých pracovných činností, pre ktoré je tak ustanovené v osobitnom predpise. Kvalifikačné predpoklady sú pre jednotlivé pracovné činnosti ustanovené v katalógu pracovných činností, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z.

Prečítajte si tiež: Ako na rekreáciu v školstve?

Kritériá pre určenie platového stupňa

Započítaná prax je jediným kritériom na zaradenie zamestnanca do platového stupňa. O určení započítanej praxe rozhoduje zamestnávateľ individuálne u každého zamestnanca, a to takým spôsobom, že posúdi druh pracovných činností vykonávaných zamestnancom u predchádzajúcich zamestnávateľov. Túto predchádzajúcu prax porovná s pracovnou činnosťou, ktorú má uňho vykonávať, a rozhodne o tom, ktorá prax je odbornou praxou a ktorá je praxou v inom odbore, ako je vykonávaná pracovná činnosť. Odbornú prax zamestnávateľ započíta v plnom rozsahu. Prax v inom odbore pracovnej činnosti započíta v závislosti od miery jej využitia pre úspešné vykonávanie pracovných činností, najviac však v rozsahu dvoch tretín. Toto je maximálny zápočet.

Okrem praxe získanej u predchádzajúcich zamestnávateľov je zamestnávateľ povinný započítať zamestnancovi do započítanej praxe aj náhradné doby. Druhy náhradných dôb, ktoré sa započítajú, sú uvedené v § 6 ods. 4 zákona o odmeňovaní. V súvislosti s náhradnými dobami treba uviesť, že zamestnávateľ je povinný započítať do započítanej praxe zamestnanca len taký druh náhradnej doby, ktorý je ustanovený v zákone o odmeňovaní (vojenská služba, náhradná služba, civilná služba, starostlivosť o dieťa, doba politickej perzekúcie, za ktorú bol zamestnanec rehabilitovaný, doktorandské štúdium, vykonávanie niektorej z verejných funkcií, napr. ).

Príklad: Účtovníčka a zápočet praxe

Uveďme si príklad účtovníčky, ktorá po skončení obchodnej akadémie bola evidovaná na úrade práce a následne nastúpila na materskú dovolenku. Zamestnávateľ je povinný započítať jej náhradnú dobu starostlivosti o dieťa, a to v rozsahu troch rokov (od narodenia dieťaťa do jeho troch rokov). Dobu od skončenia obchodnej akadémie až do dňa narodenia dieťaťa, i napriek tomu, že bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, jej zamestnávateľ nemôže započítať do započítanej praxe. Taktiež dobu od dovŕšenia troch rokov dieťaťa do nástupu do zamestnania jej zamestnávateľ nemôže započítať.

Valorizácia platových taríf

Zákonom č. 191/2025 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa s účinnosťou od 1. septembra 2025 valorizovali platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktoré budú účinné od 1. septembra 2025, sú uvedené v prílohe č. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. novelizovaného zákonom č. 191/2025 Z. V prílohe č. 4 novelizovaného zákona č. 553/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2026 sú uvedené aj platové tarify pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktoré budú účinné od 1. januára 2026. Ich súčasťou je aj suma príplatku za hodnotenie pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, ktorého výška sa uvádza v závislosti od zaradenia zamestnanca do platovej triedy a pracovnej triedy, a ktorý sa bude poskytovať tejto skupine zamestnancov od 1.

Výpočet tarifného platu

Tarifný plat pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je súčtom platovej tarify platovej triedy, ktorá prislúcha kariérovému stupňu, v ktorom je zamestnanec zaradený, pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, a zvýšenia platovej tarify za započítanú prax. Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí platová tarifa podľa platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. v závislosti od platovej triedy, do ktorej je zaradený podľa § 5 uvedeného zákona, a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, podľa § 5a zákona č. 553/2003 Z.

Prečítajte si tiež: Legislatíva sociálneho fondu v školstve

Platová tarifa sa pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi s účinnosťou od 1. januára kalendárneho roka zvyšuje o 0,25 % za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka až do osem rokov započítanej praxe; za každý celý rok započítanej praxe od 9 rokov až do 40 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5 %. To znamená, že v oznámení o výške a zložení funkčného platu pedagogickým zamestnanom a odborným zamestnancom vyhovovaným v priebehu kalendárneho roka sa platová tarifa zvyšuje za prax dosiahnutú k 31. V jednotlivých prílohách tohto článku sú uvedené stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, t. j. platové tarify a zvýšenie platových taríf za započítanú prax od 0 rokov až po 40 rokov praxe, v závislosti od platových tried a pracovných tried, do ktorých sú pedagogickí a odborní zamestnanci zaradení, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. septembra 2025 a aj od 1.

Špecifické prípady a otázky

V praxi sa často vyskytujú špecifické prípady, ktoré si vyžadujú individuálne posúdenie. Napríklad, ak asistentka učiteľa, ktorá predtým nepracovala v školstve, žiada doplatiť čas materskej a rodičovskej dovolenky, je potrebné zistiť, či bola pedagogickým zamestnancom (pedagogický asistent) v zmysle ustanovenia § 19 písm. f) zákona č. 138/2019 Z. z. Ak áno, potom sa postupuje podľa pravidiel pre pedagogických zamestnancov, ktoré sme uviedli vyššie.

Rovnako, ak uchádzačka s ukončenou strednou pedagogickou školou a vysokou školou (sociálna práca) pracovala ako učiteľka v materskej škole a neskôr v inej oblasti, do započítanej praxe sa jej započíta prax učiteľky materskej školy v plnom rozsahu.

tags: #školstvo #započítanie #materskej #dovolenky #do #praxe