
Obdobie dospievania je charakteristické výraznými zmenami, ktoré môžu viesť k problémovému správaniu. Nesprávny prístup dospelých v rodine a v škole môže vyústiť do konfliktov a agresie. Puberta je obdobím tzv. dvojitej krízy originálnosti, v ktorej sa prejavuje silný pocit individuality a odlišnosti, čo vedie k zdôrazňovaniu vlastného ega, rebelantstvu, vzdoru a agresii. Dospievajúci majú problémy s prispôsobením sa požiadavkám spoločnosti, čo sa prejavuje nežiaducimi formami správania.
Mladiství delikventi začínajú mať problémy so zákonom medzi 11. a 16. rokom života, teda v období puberty. Stávajú sa ťažko ovládateľnými, nerešpektujú sociálne a právne normy a dopúšťajú sa záškoláctva, túlania, krádeží, vandalizmu a užívania drog. Na rozdiel od chronických páchateľov sa mladiství dopúšťajú najmä príležitostnej kriminality, kde dominuje protest proti rodičom a dospelým, situačný a skupinový faktor. U chlapcov v puberte prudko vzrastá výskyt konfliktov s okolím a incidentov násilnej povahy.
Delikventom sa dieťa nenarodí, rolu hrá rodinné prostredie a výchova. Extrémne správanie detí v puberte, ako nedisciplinovanosť, drzosť, seba presadzovanie a ignorantstvo, nemusí viesť ku kriminalite. Dôležitá je výchova v rodine a v škole, aby sa dieťa vyhlo „šikmej ploche“ vplyvu rovesníkov. Prostredie zohráva kľúčovú úlohu v tom, či sa dieťa dostane na cestu delikvencie a kriminality. Najväčší počet mladistvých delikventov pochádza z mládeže, ktorá neukončila povinnú školskú dochádzku, nemá záujem o učenie, záškoláctvo a túla sa. Snažia sa imponovať odvahou, brutálnosťou, agresívnosťou a negativistickým postojom.
Vo voľnom čase sa mladiství často združujú v partiách so zlou povesťou a nudu demonštrujú pokrikovaním, obťažovaním a výtržnosťami. Tendenciu podnikať niečo realizujú rozbíjaním vecí alebo krádežami. Partia vytvára v členoch pocit istoty, nedotknuteľnosti, mužnosti a sily. Záľuba v násilí, často pod vplyvom alkoholu a drog, umožňuje mladistvým cítiť sa „hrdinami“. Agresívnosť je často kompenzáciou komplexu menejcennosti, nízkeho intelektu a neschopnosti dosiahnuť v živote viac.
Kriminalita mladistvých súvisí s pocitmi dospelosti, utváraním sebavedomia a vnímaním fyzickej sily ako vzoru mužného konania a nezávislosti. Záporný postoj ku škole a učeniu je výsledkom výchovnej zanedbanosti, nízkej úrovne rozumových schopností a osobitosti temperamentu. Záškoláctvo, nechuť k vzdelaniu a vandalizmus sú spôsobom odreagovania napätia, poníženia a únikom pred školou. U detí a mladistvých dominuje majetková trestná činnosť, ako vreckové krádeže (deti do 14 rokov) alebo speňažovanie ukradnutých vecí.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Medzi fenomény v trestnej činnosti mládeže patrí výtržníctvo, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, ich držanie a obchodovanie s nimi, toxikománia. Kriminalita zahŕňa aj šírenie poplašnej správy prostredníctvom telefonátov o bombe v škole. V ekonomickej trestnej činnosti sa objavuje experimentovanie s počítačovými technológiami, napríklad výroba falošných bankoviek.
Prevencia kriminality mladistvých vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
tags: #kriminalita #mladistvych #diskusia