Diskusný príspevok: Jedia Mäso - Argumenty pre a proti & Zlozvyky v komunikácii a stravovaní

Schopnosť efektívnej komunikácie a zdravé stravovacie návyky sú kľúčové pre kvalitný život. Avšak, aj v týchto oblastiach sa môžeme dopúšťať zlozvykov, ktoré negatívne ovplyvňujú naše vzťahy a zdravie.

Komunikačné Zlozvyky: Bariéry Efektívnej Interakcie

Komunikácia je výmena myšlienok a informácií medzi podávateľom a prijímateľom. Predstavuje dorozumievací proces, spoločenský styk s cieľom výmeny myšlienok, emócií, názorov medzi ľuďmi. Delíme ju na verbálnu a neverbálnu. Cieľom komunikácie je výmena myšlienok a informácií medzi podávateľom a prijímateľom v tej istej komunikačnej situácii. Nie vždy sa nám však darí dodržiavať všetky komunikačné pravidlá, a tak často dochádza v rámci komunikácie aj k rôznym problémom, ktoré nazývame komunikačné zlozvyky.

Komunikačné Zlozvyky pri Načúvaní

Efektívne načúvanie je základom úspešnej komunikácie. Nasledujúce zlozvyky môžu narúšať tento proces:

• Čítanie myšlienok: Do toho, čo nám druhý povedal, si vkladáme určitý význam sami. Môže to byť niečo, čo očakávame dopredu alebo niečo, z čoho máme obavy, či strach. Tento zlozvyk súvisí s nedorozumením. Automaticky predpokladáme alebo vieme, čo si myslí spolupracovník, resp. aké myšlienky mu prebiehajú hlavou. Dôsledkom toho býva sklamanie, nedorozumenie až konflikt.
• Prerušovanie a skákanie do reči: Keď skáčeme do reči v rámci rodiny, týmto spôsobom vyvolávame v partnerovi pocit, že nie sme spokojní s tým, čo nám hovorí. Dôvod na prerušovanie a skákanie do reči môže byť rôzny.
• Neverbálne odmietanie: Prejavmi neverbálneho odmietania je napríklad to, že sa ľudia pri komunikácii stále vrtia, otáčajú sa k hovoriacemu bokom alebo ich pohľad smeruje každú chvíľu niekde inde. Tieto prejavy môžu hovoriaceho vyviesť z miery a môže ich chápať tak, že ho nepovažujeme za rovnocenného partnera.

Komunikačné Zlozvyky pri Odovzdávaní Informácie

Účinné odovzdávanie informácií je rovnako dôležité ako načúvanie. Tieto zlozvyky môžu brániť jasnému a presnému odovzdávaniu informácií:

• Nepriame vyjadrovanie: Takýto spôsob komunikácie nastáva vtedy, keď z rozličných dôvodov nevieme alebo nechceme priamo povedať to, čo naozaj chceme.
• Prehnané a nadmerné zovšeobecňovanie: Ide o tendenciu všetko zveličovať, maximalizovať. Tí, čo sa takto vyjadrujú, často používajú slová VŽDY a NIKDY.
• Značkovanie: Značkovanie nastáva vtedy, keď toho druhého zaradíme do určitej kategórie. Môže to byť napríklad kategória blbcov, leňochov, príživníkov a podobne. V tomto prípade je oveľa lepšie konkrétne opísať, čo nám vadí a nielen jedným slovom niekoho označiť.
• Nesúlad slovného a mimoslovného vyjadrovania: Hovorí sa, že niekedy povieme viac neverbálne ako verbálne. Nesúlad medzi tým, čo hovoríme a ako sa pri tom tvárime, väčšinou všetci vycítia hneď. Darmo povieme, že s niečím súhlasíme, keď sa pri tom tvárime nahnevane.
• Únik od témy: Je to sklon prekakovať v priebehu rozhovoru z jednej témy na druhú.

Ako predísť zlozvykom pri odovzdávaní informácií?

• Snažte sa byť konkrétni a hovorte jasne.
• Priebežne zisťujte, či váš partner v komunikácii rozumie tomu, čo hovoríte.
• Vaša verbálna a neverbálna komunikácia by mala byť v súlade.
• Hovorte otvorene a úprimne prezentujte svoj názor.
• Snažte sa v rámci komunikácie prísť k nejakému záveru.

Komunikačné Zlozvyky v Riadení Ľudí

Umenie komunikovať s ľuďmi patrí k hlavnému poslaniu manažéra. Potvrdí každý, kto nechápe riadenie len ako dirigovanie ľudí prostredníctvom zákazov a príkazov z pozície nadradenosti. Máloktorý vedúci pracovník si uvedomuje, že nálada, pocity, správanie sa, výkonnosť pracovníkov, elán či nechuť k práci sú často ovplyvňované vzájomnou komunikáciou v pracovnom kolektíve. Súčasťou dobrej komunikácie je schopnosť prijímať i podávať informácie. Pravidelný tok informácií, spätnej väzby sa stáva zároveň predpokladom formovania vzťahov dôvery. Patrí sem:

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

• Zovšeobecňovanie: Jeden z prostriedkov vyvíjania nátlaku v rozhovore. Môže vyvolávať pocit viny a pomáhať zatlačovať partnera v rokovaní, čo v konečnom dôsledku vyvoláva nepríjemné napätie, obviňovanie, ktoré môže viesť až do agresivity. Takýto prejav v komunikácii charakterizujú výroky typu: „Vždy meškáte“, „Ste nemožný“, „Ste nespoľahlivý“, „Niečo treba zmeniť“ a podobne. Ak chceme, aby bola komunikácia efektívna, s cieľom chybu napraviť, volíme vždy konkrétnosť, pri ktorej používame len argumenty.
• Nepočúvanie: Nedostatok pozornosti a záujmu o to, čo hovorí druhá osoba.
• Nedostatok empatie: Neschopnosť vcítiť sa do pocitov a potrieb druhej osoby.
• Kričanie: Riešenie nepríjemných, nečakaných záležitostí a situácií krikom. Zvyšovanie hlasu, kričanie je najčastejším argumentom slabochov a agresívnych ľudí. Ak stretnete takýto typ človeka, navrhnite mu, že si radi pohovoríte o veciach v kľude, aby ste sa mohli na problém sústrediť. So zvyšovaním hlasu v komunikácii sa stretávame tiež pri presadzovaní pravdy, pri oponovaní alebo pri nesúhlase s názormi partnera.
• Agresivita, pasivita, poučovanie: Agresivita ani pasivita v komunikácii neprináša pozitívny účinok.
• Neakceptovanie názorov iných: Ak mu iní povedia svoj názor na ten istý problém, reaguje neadekvátne, hnevom, unáhleným odchodom, búchaním dverami apod. Takýto manažér nevyužíva korektnosť spätnej väzby a iný názor sa mu javí neprijateľný, pretože je presvedčený o svojej pravde a dokonalosti. Výsledkom je jednostranná komunikácia s okolím.
• Zosmiešňovanie: Bavenie sa na účet druhého, ponižovanie. Je to netaktné a ponižujúce. Správanie sa takéhoto typu určite nepovzbudzuje človeka k práci, pretože nie je pre nikoho príjemné.
• Egoizmus, exhibicionizmus: V niektorých prípadoch sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa dopúšťajú egoizmu - snahe presadzovať svoju tému, svoje problémy, čím sa rozhovor stáva nefunkčným. Druhá osoba, aj keď chce niečo vyjadriť obmedzuje sa len na prikyvovanie, pretože príval slov druhého ju odzbrojí.
• Falošný dialóg: Ide o dialóg dvoch ľudí, spojených konvenčnými frázami. Každý rozpráva o svojich problémoch a v podstate sa vôbec obsahovo nestretnú. V skutočnosti ide skôr o monológ, kde sa každý vyrozpráva zo svojich problémov bez toho, aby sa niečo vyriešilo alebo dohodlo. Vo vzťahu ku spolupracovníkom ide o nevšímavosť, egocentrizmus ako aj ľahostajnosť k ich pocitom a potrebám.
• Odmietnutie partnera: Človek dáva najavo svoju nadradenosť a nezáujem. Takýto prejav môže súvisieť s jeho neschopnosťou oponovať, priznať si chybu alebo neschopnosťou dokázať povedať slovo nie.
• Neakceptovanie - nedostatok spätnej väzby: S neakceptovaním sa stretávame vtedy, keď manažér povie čo si myslí a nežiada spätnú väzbu od okolia.
• Skákanie do reči: Je veľmi nespoločenské, ruší, zneisťuje a znervózňuje ľudí. Niekedy je potrebné všímať si za akých okolností ľudia skáču do rečí. Existujú rečníci, ktorí nepustia k slovu iných, a preto musíme zasiahnuť. Pozor, skákanie do rečí môže slúžiť aj ako premyslená taktika ako vyradiť z rokovania protivníka.
• Epická šírka rozhovoru: Jeden so zaručených prostriedkov ako sa „zbaviť“ kolegov na pracovisku a skúšať mieru ich trpezlivosti. Prejavuje sa tým, že niekto všetko rozpráva do takých podrobností, že druhý musí mať značnú trpezlivosť, aby si vypočul celé rozprávanie.
• Nezrozumiteľne vyjadrené myšlienky, používanie mnohovýznamových a cudzích slov, radenie, poučovanie, nadávky, obviňovanie a pod.

Stravovacie Návyky: Cesta k Zdravému Životnému Štýlu

Stravovacie návyky je pojem označujúci všetky naše zvyky v oblasti stravovania. Kde, kedy, ako a čo jeme, aký zdroj jedla preferujeme, aký typ stravovania nám je blízky. Tieto zvyky formuje nielen naša voľba ale aj prostredie, v ktorom sa pohybujeme. Náš vzťah k jedlu do veľkej miery odzrkadľuje náš vzťah k samým sebe. Vďaka zdravým stravovacím návykom dostáva naše telo výživu, ktorú potrebuje na svoje fungovanie.

Zdravé Stravovacie Návyky

Cesta k zdravým stravovacím návykom je jednoduchšia ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Čo patrí medzi zdravé stravovacie návyky?

• Výber kvalitných potravín: Najlepším stravovacím návykom, aký si môžeme vypestovať je to, že automaticky budeme siahať po zdravých, kvalitných a nutrične bohatých potravinách namiesto potravín plných prázdnych kalórií.
• Pravidelné stravovanie: Základom zdravých stravovacích návykov je naučiť sa pravidelne jesť. Ideálne je rozdeliť si príjem potravy do piatich jedál denne. Hlavné chody, ako sú raňajky, obed a večera, doplniť dvomi jedlami medzitým aby sme udržali optimálnu hladinu cukru v krvi a tak sa vyhli návalom hladu.
• Raňajky: Pokiaľ nepraktizujeme prerušovaný pôst nie je vhodné raňajky preskakovať.
• Čas na jedlo: Nahádzať do seba rýchlo jedlo rozhodne nie je zdravé. Preto je vhodné mať vyhradený čas kedy sa môžeme v pokoji a bez stresu najesť. Nájsť si na jedlo čas má aj ďalší význam. Čo si málokedy uvedomujeme je, že k pocitu zasýtenia nám veľakrát stačí podstatne menej, ako si myslíme. Pocit hladu totiž reguluje hladina cukru v krvi (veľmi zjednodušene povedané). Tá sa začína zvyšovať už počas jedenia. Proces trávenia a rozkladu živín totiž začína už v ústach pomocou slín. Živiny sa dostávajú do krvného obehu, mozog začína prijímať informácie o zasýtení. Čas, ktorý telo potrebuje na to, aby zareagovalo na rastúcu hladinu cukru v krvi je rovnaký či už jeme rýchlo alebo pomaly. Rozdiel je však zásadný v tom, že keď sa najeme veľmi rýchlo, pocit nasýtenia sa ešte nestihne dostaviť a my máme stále pocit hladu. A tak máme tendencie sa po jedle ešte „doraziť“ niečím, keďže sme stále ešte hladní. No potom sa zrazu dostaví pocit zasýtenia a my sme prejedení a je nám zle. Keď jeme pomaly a po jedle dáme telu pár minút čas, pocit zasýtenia sa dostaví bez zbytočnej potreby prejedania sa.
• Rovnováha: Na to aby človek zdravo žil nemusí jeho život pripomínať život mnícha. Z času na čas si môžeme dopriať našu obľúbenú kalorickú bombu, niečo nezdravé alebo obľúbený alkoholický nápoj. Tak ako vo všetkom v živote aj v tomto smere musí existovať rovnováha. Pomer 80% zdravá strava a 20% mňamky je úplne v pohode ☺.
• Zdravšie alternatívy: Každé nezdravé jedlo má svoju zdravú alebo aspoň menej nezdravú alternatívu. Sladené sódy vymeníme za vodu, vyprážané jedlo za pečené, dobošku za ovocie s orechovým maslom, vyprážané hranolky za v rúre pečené.
• Dostatok spánku: Miera spánku, ktorú si dopriavame, do veľkej miery ovplyvňuje naše stravovacie návyky. Keď spíme málo a naše telo je unavené máme väčšie tendencie hodiť do seba prvú vec, čo nám padne pod ruku. Únava vedie k stresu a stres vedie buďto k odmietaniu potravy alebo prejedaniu sa. Kvalitný spánok a zdravý životný štýl ide ruka v ruke.

Zdravý jedálniček by mal pozostávať z čo možno najviac čistých potravín a minima priemyselne spracovaných potravín. Čisté potraviny sú také potraviny, pri ktorých vieme jasne na prvý pohľad určiť pôvod, zloženie. Jednoducho povedané vidím čo jem. Jedná sa napríklad o ovocie, zeleninu, ryby, mäso, obilniny (ideálne celozrnné), vajcia, strukoviny, orechy, semiačka a iné. Z nich následne pripravujeme pokrmy do ľubovôle.

• Ovocie a zelenina: Do denného jedálnička je vhodné pridať zvýšené množstvo ovocia a zeleniny. Zo zeleniny sa odporúča jesť čo najširšiu farebnú škálu a každý deň si dopriať niečo zelené, červené a oranžové. Ovocie sa neodporúča jesť vo večerných hodinách.
• Bohatý zdroj bielkovín: Odporúča sa, aby mäso na tanieri bolo len pár dní v týždni. Mäso sa snažíme vyberať z kvalitných a overených zdrojov, vyhýbame sa mäsu, pri ktorom je riziko že boli použité rastovné hormóny (lacná hydina). Pri mäse sa držíme zásady, že si ho radšej doprajeme podstatne menej ale za to v podstatne vyššej kvalite. Kvalitnú rybu je dobré si dopriať aspoň dvakrát týždenne.
• Vajcia: Fantastický zdroj bielkovín a zdravých tukov.
• Sacharidy: Bataty, ryža, cestoviny. Nie je dôvod, prečo by sme mali v zdravom stravovaní úplne odstrániť sacharidy, keď existujú zdravé a prospešné voľby. Ak nám to chutí je ideálne siahnuť po natural ryži a celozrnných cestovinách.
• Strukoviny: Ideálny zdroj bielkovín, vlákniny a mirkoživín. Ak sa strukovinám vyhýbame z dôvodu nafukovania, aj to sa dá obísť.
• Orechy a semienka: Sú bohaté na živiny, keďže z nich mala vyrásť nová rastlinka a sú zdrojom zdravých tukov. Orechové maslá výborne nahradia všetky presladené nátierky z obchodu, v ktorých je aj tak najväčšia zložka palmový olej a cukor.

Nezdravé Stravovacie Návyky

Nezdravé stravovacie návyky majú na svedomí zlú alebo slabú výživu a tá vedie k celej plejáde zdravotných problémov. Stres, únava a nepohoda a riziko vzniku niektorých ochorení ako je napríklad vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, ochorenia kardiovaskulárneho systému, cukrovka, osteoporóza, depresia, poruchy príjmu potravy či obezita.

• Nepravidelné stravovanie: Veľakrát je tento zlozvyk spôsobený tým, že žijeme naozaj hektické životy. Pri nepravidelnom stravovaní si nedokážeme udržať stabilnú hladinu cukru v krvi, preto sa dostavujú návaly hladu tak ako hladina cukru kolíše.
• Rýchle jedenie: Pri rýchlom jedení máme tendencie sa prejedať, keďže telo potrebuje chvíľku čas na to aby zaregistrovalo zvyšujúcu sa hladinu cukru v krvi a vyslalo signál do mozgu.
• Fast food: Tento typ jedla nepatrí medzi najzdravšie. Častokrát je pripravovaný zo surovín z dlhou trvanlivosťou s pridaním veľkého množstva soli, tuku, konzervačných látok, cukru a podobných chuťoviek.
• Junk food: Pod názvom junk food si jednoducho predstavíme všetko nezdravé, priemyselne spracované, presolené, precukrené, plné umelých prísad. Väčšinou ide o potraviny, ktoré jediné čo obsahujú je veľa kalórií a umelých zvýrazňovačov chuti.
• Emočné prejedanie sa: Emóciami poháňaná potreba niečo zjesť je častým mechanizmom akým sa vyrovnávame s návalom emócií, tých dobrých i tých zlých. Tento návyk prichádza nenápadne, ani si neuvedomujeme jeho škodlivosť. Na to aby sa dostavili príjemné pocity po jedle alebo nás zaplavila vlna hormónov šťastia musíme toho jedla prijať celkom dosť. Takýto typ vyrovnávania sa s emóciami vedie k prejedaniu sa to ďalej vedie k negatívnym vplyvom na naše zdravie a váhu.
• Nočné prejedanie sa: Nekontrolovateľný pocit hladu. Okrem toho, že nočné prejedanie sa nie je úplne to pravé orechové pre žalúdok, ktorý na noc neúmerne zaťažujeme, nočné vyjedanie úplne sabotuje akúkoľvek snahu o zdravý životný štýl.
• Zobkanie počas dňa: Jedlo by sme mali mať rozdelené do piatich porcií počas dňa aby sme udržali optimálnu hladinu cukru v krvi a tým sa vyhli pocitom hladu.
• Priemyselne spracované potraviny: Jednoducho povedané - vysoko priemyselne spracované potraviny. Pod nimi si môžeme predstaviť taký typ potravín, v ktorých zložení nie je možné jasne rozoznať jednotlivé komponenty, sú obohacované cukrom, soľou a rôznymi pridanými zložkami, ktorých názvom na obale ani nerozumieme.

Príklady nezdravých potravín:

• Sladené raňajkové cereálie: Tieto zdravo vyzerajúce zmesi klamú telom - obsahujú obrovské množstvo skrytého cukru.
• Sladké a biele pečivo: Biele pečivo má, bohužiaľ, okrem kalórií veľmi málo pridanej hodnoty.
• Smažené jedlá: Nulová výživová hodnota, milión kalórií. Bodka.
• Sladené mliečne výrobky…

Vegetariánstvo: Argumenty pre a proti

Na úvod by som sa rád podelil o úvahy na tému životného štýlu a konkrétne o otázke, či by som mal byť vegetariánom alebo nie. Na prvý pohľad sa môže zdať, že byť vegetariánom je jednoduché rozhodnutie. Mnohí ľudia sa rozhodnú pre túto životnú voľbu z etických dôvodov, ako je ochrana práv zvierat a udržateľné životné prostredie. Vegetariánska strava môže tiež prispieť k zlepšeniu zdravia, keďže je bohatá na ovocie, zeleninu, orechy a semená.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Na druhej strane je vegetariánska strava niekedy považovaná za náročnú a obmedzujúcu. Môže byť ťažké nájsť vhodné náhrady za bielkoviny, ktoré sa nachádzajú v mäse. Niektorí ľudia sa obávajú, že ich strava bude nedostatočná a môže to mať negatívny vplyv na ich zdravie.

Keďže každý človek je jedinečný a má odlišné potreby a preferencie, neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či by som mal byť vegetariánom. Pre niektorých ľudí môže byť táto voľba ideálna a znamená pre nich dôležitý krok k lepšiemu zdraviu a lepšiemu životnému prostrediu. Iní ľudia sa môžu cítiť lepšie pri konzumácii mäsa a nemusia mať záujem o vegetariánsku stravu. Je dôležité, aby sme sa otvorene diskutovali o tejto téme a rešpektovali rôzne životné voľby každého človeka.

Čo je to vegetariánstvo?

Vegetariánstvo je stravovací smer, pri ktorom sa zo stravy vyraďujú niektoré skupiny živočíšnych potravín. Väčšina vegetariánov vylučuje mäso, ale môžu sa k tomu pridať aj vajcia, ryby či mliečne výrobky. Existuje viacero foriem vegetariánstva, ktoré sa líšia stupňom obmedzenia:

• Semivegetariánstvo (flexitariánstvo): Najmenej striktná forma vegetariánstva.
• Pescateriánstvo: Druhá najmenej obmedzujúca forma vegetariánstva.
• Lakto-ovo vegetariánstvo: Vyraďuje mäso a ryby, ale ponecháva vajcia a mliečne výrobky.
• Ovo-vegetariánstvo: Konzumuje iba vajcia zo živočíšnych potravín.
• Vegánstvo: Neobsahuje žiadne živočíšne potraviny.
• RAW strava (vegánstvo): Vylučuje všetky živočíšne produkty a tepelne spracované potraviny nad 48 °C.

Argumenty pre vegetariánstvo:

Mnohé organizácie, ako napríklad WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) alebo americká Academy of Nutrition and Dietetics, sa zhodujú na tom, že správne zostavená vegetariánska strava dokáže pokryť všetky výživové potreby organizmu a má navyše mnoho zdravotných benefitov.

1. Kardiovaskulárne zdravie:

   Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

   Vegetariánska strava pozitívne ovplyvňuje kardiovaskulárne zdravie a súvisí s nižším výskytom ochorení srdca a ciev. Z výskumu EPIC Oxford Study vyplynulo, že vegetariáni mali o 23 % nižšie riziko vzniku ischemickej srdcovej choroby v porovnaní s tými, ktorí jedli mäso. Vegetariánska strava pomáha udržiavať optimálnu hladinu cholesterolu, krvného tlaku a telesnej hmotnosti.

2. Zníženie rizika cukrovky 2. typu:

   Vegetariánska strava môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu, prípadne pomôcť udržať na uzde už rozvinuté ochorenie. V EPIC Oxford Study sa ukázalo, že riziko cukrovky 2. typu bolo u vegetariánov o 35 % nižšie ako u ľudí konzumujúcich bežnú stravu.

3. Zníženie rizika vzniku nádorových ochorení:

   Vegetariánske stravovanie má vplyv na zníženie rizika vzniku nádorových ochorení. Z EPIC Oxford Study vyplynulo, že vegetariáni mali o 10 % nižšie riziko akéhokoľvek nádorového ochorenia v porovnaní s ľuďmi, ktorí pravidelne konzumovali mäso. U rakoviny žalúdka sa ukázalo dokonca o 62 % menšie riziko u vegetariánov a u nádoru hrubého čreva to bolo o 25 % nižšie v porovnaní s ľuďmi konzumujúcimi mäso. Strava bohatá na vlákninu chráni pred vznikom nádoru hrubého čreva. Samotné vylúčenie mäsa a mäsových výrobkov z jedálničku je tiež pravdepodobne ochranou pred nádorovými ochoreniami. Konzumácia červeného mäsa a najmä spracovaného mäsa je totiž považovaná za rizikový faktor vzniku niektorých nádorov.

4. Nižšia telesná hmotnosť a BMI:

   Vegetariánska strava súvisí s nižšou telesnou hmotnosťou a nižšou hodnotou BMI (Body Mass Index). Výsledky štúdie, ktorá sledovala takmer 40 000 žien, hovoria o tom, že výskyt nadváhy a obezity bol na úrovni 40 % u tých žien, ktoré konzumovali zmiešanú stravu a 25 % u žien na vegetariánskej strave. Vláknina tiež pomáha znižovať absorpciu cukru a tuku z tráviaceho traktu do krvi.

5. Vplyv na životné prostredie:

   Motiváciou k prechodu na vegetariánsku stravu sú aj jej výhody, ktoré súvisia s vplyvom na životné prostredie. Emisie skleníkových plynov, ktoré vznikajú zo živočíšnej produkcie, sú jej najčastejšie spomínaným negatívom. V Európskej únii pochádza až 17 % celkových emisií zo živočíšnej produkcie. Globálne tvorí živočíšna produkcia až 72 - 78 % všetkých emisií, ktoré pochádzajú z poľnohospodárstva. Živočíšna výroba zároveň využíva obrovské množstvo svetovej pôdy. Na rozdiel od živočíšnej produkcie je tá rastlinná šetrnejšia k životnému prostrediu. Posun k stravovaniu s vyšším obsahom rastlinných potravín tak môže mať pozitívne environmentálne dopady.

6. Etické a morálne aspekty:

   Mnohí vegetariáni odmietajú spôsob súčasného chovu zvierat a praktiky, ktoré stoja za produkciou živočíšnych potravín. Morálne a environmentálne argumenty sa častokrát objavujú spoločne a zdá sa, že práve oni sú tou najsilnejšou motiváciou k prechodu na vegetariánstvo.

Argumenty proti vegetariánstvu:

Hoci má vegetariánstvo mnoho benefitov, aj uňho môžu hroziť riziká. Ide hlavne o tie zdravotné, pretože ako následok vyraďovania celých skupín potravín z jedálničku môžu telu chýbať niektoré dôležité látky.

1. Nedostatok živín:

   Niektoré živiny sú typické pre živočíšne potraviny, objavujú sa v nich vo väčších množstvách alebo sú z týchto zdrojov lepšie vstrebateľné. Každý vegetarián by mal preto ideálne vedieť, ktoré to sú a ako ich doplniť.

   • Omega-3 mastné kyseliny: Sú polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré potrebujeme pre správnu funkciu srdca, mozgu alebo napríklad zraku. Ak strava vegetariána neobsahuje tučné morské ryby, môže byť pomerne náročné splniť odporúčaný denný príjem EPA a DHA. Pre vegetariána, ktorý nekonzumuje ryby je dôležité sústrediť sa na pravidelné zaraďovanie rastlinných zdrojov, ktoré obsahujú kyselinu alfa - linolenovú, ktorá sa na EPA a DHA premieňa. Keďže jej premena je však tak malá, je na mieste zvážiť suplementáciu omega - 3 vo forme doplnku výživy. Variantou sú aj vegánske produkty vyrobené z morských rias.
   • Železo: Je nevyhnutné pre správnu funkciu organizmu. Rastlinné potraviny totiž obsahujú tzv. nehemové železo, ktoré sa vstrebáva z tráviaceho traktu v menšej miere ako hemové železo zo živočíšnych potravín. Zatiaľ čo sa z rastlinných potravín vstrebe 5 - 12 % železa, z tých živočíšnych získame 15 - 35 % jeho obsahu. Dostatočný príjem železa však nie je pre vegetariánov nesplniteľná úloha. Mali by si však byť vedomí nižšej vstrebateľnosti z rastlinných potravín a vyvážiť ju vyšším príjmom potravín bohatých na železo. Vstrebateľnosť železa podporuje kombinácia s vitamínom C. Spolu s potravinami bohatými na nehemové železo sa tak hodí zjesť napríklad papriku, hlúbovú zeleninu, citrusy či bobuľovité ovocie. Železo sa lepšie vstrebáva aj v kombinácii so živočíšnymi bielkovinami. Vegetarián si tak k rastlinným zdrojom železa môže pridať napríklad vajce či mliečny výrobok. Naopak existujú faktory, ktoré môžu absorpciu nehemového železa znižovať. Jedná sa napríklad o fytáty v celozrnných produktoch, vápnik či napríklad polyfenoly v káve a čaji. Keďže rôzne látky v potravinách môžu meniť vstrebateľnosť železa a tým pádom ovplyvňovať jeho príjem z potravy, je dôležité, aby mali vegetariáni pod kontrolou hladinu železa v organizme.
   • Zinok: Je súčasťou mnohých procesov v organizme. S príjmom zinku sa však spája podobná komplikácia ako s už spomínaným železom. Zinok z rastlinných zdrojov sa vstrebáva horšie ako zo živočíšnych.
   • Vitamín B12: Je dôležitý pre správnu funkciu nervového systému a tvorbu červených krviniek. Nachádza sa takmer výlučne v živočíšnych produktoch.
   • Vápnik: Je dôležitý pre zdravé kosti a zuby.

Ďalšie Aspekty Zdravého Životného Štýlu

Okrem stravy je dôležité venovať pozornosť aj ďalším aspektom zdravého životného štýlu.

#

tags: #diskusny #prispevok #jedenie #masa #argumenty