
Konkurz je komplexný proces, ktorý má za cieľ uspokojiť veriteľov dlžníka pomerne, teda v pomere, ktorý zodpovedá výške jeho pohľadávky k výške všetkých prihlásených pohľadávok veriteľov. V tomto kontexte zohráva zmluvná pokuta špecifickú úlohu, a jej platnosť v konkurze je podmienená rôznymi faktormi. Tento článok sa zameriava na podmienky neplatnosti zmluvnej pokuty v konkurze, s prihliadnutím na aktuálnu legislatívu a judikatúru.
Konkurz predstavuje jeden zo spôsobov ukončenia podnikania, ktorého podstata spočíva v speňažení majetku dlžníka (spoločnosti) a následnom uspokojení pohľadávok veriteľov. Cieľom konkurzu je v čo najvyššej miere uspokojiť veriteľov dlžníka.
V zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je dlžník, ktorý je právnickou osobou, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Podľa § 3 ods. 1 ZKR je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku (§ 3 ods.
Správca pri posudzovaní splnenia podmienky podať návrh na konkurz včas prihliada na účtovnú závierku a prípadné záporné vlastné imanie. Ak si dlžník nie je istý, či je v úpadku, mal by sa obrátiť na účtovníka alebo iného odborníka.
Sankcie pre štatutárov spoločnosti, ktorí nepodajú návrh na konkurz včas, sú mimoriadne prísne. Štatutárom, ktorí nekonajú, hrozia peňažné tresty, ako aj trestnoprávna zodpovednosť.
Prečítajte si tiež: Pracovný pomer a nemocenské dávky
Pre podnikateľov v úpadku zákon č. 421/2020 Z.z., ktorý je účinný od 1.1.2021 a priniesol úpravu tzv "malého konkurzu", ktorý je zjednodušenou formou štandardného konkurzného konania - "veľkého konkurzu". Preddavok na úhradu nákladov je pri malom konkurze znížený zo štandardných 1500 Eur len na 500 Eur. Taktiež môže byť výrazne znížená pokuta štatutárovi. Tá je pri nepodaní návrhu včas pri veľkom kunkurze až 12 500 Eur. Pri malom môže byť uložená za splnenia podmienok na jej uloženie pokuta v rozmedzí "len" 1000 -10 000 Eur. Nie všetky spoločnosti spĺňajú podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie malého konkurzu, ale len niektoré.
Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať najmä dlžník (teda spoločnosť). Okrem dlžníka má právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj veriteľ a likvidátor dlžníka. Dlžník nemusí preukazovať existenciu úpadku, nakoľko pri dlžníckom návrhu na vyhlásenie konkurzu platí fikcia úpadku a súd ho teda nemusí skúmať. Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva na okresnom súde pre obvod krajského súdu, v obvode ktorého má dlžník sídlo (napr. Okresný súd Trenčín) okrem mesta Bratislava a Košice, ktoré majú osobitne určené mestské súdy (napr. pre spoločnosť so sídlom v Bratislave je príslušný Mestský súd Bratislava III).
K návrhu na vyhlásenie konkurzu je potrebné doložiť:
Pred prvý list zoznamu majetku, zoznamu záväzkov a zmluvného prehľadu sa vloží vyhlásenie dlžníka o pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v týchto zoznamoch (vzor týchto vyhlásení je uvedený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR) . Podpis na vyhláseniach musí byť úradne osvedčený.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov upravených novelou OZ zákonom č. 509/1991 Zb., s účinnosťou od 01. 01. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti, vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúce z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.
Prečítajte si tiež: Čo robiť pri neplatnom ukončení nemocenského
Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Pri posudzovaní primeranosti resp. neprimeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania, keďže len zmluvnú pokutu a nie úroky z omeškania môže súd za použitia moderačného práva podľa § 301 Obch. zák. Súd nemôže použiť moderačné oprávnenie podľa § 301 Obch. zák. Pri posudzovaní súladu výšky dojednaných úrokov z omeškania s dobrými mravmi sa neprihliada k dojednanej zmluvnej pokute.
Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).
Súd prvého stupňa vecne správne posúdil ustanovenia predmetnej zmluvy týkajúce sa zmluvnej pokuty za neprijateľné zmluvné podmienky, teda ich určil za absolútne neplatné podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie dôvody navrhovateľa v napadnutej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa ustanovenia § 545a OZ účinného od 1.1.2008, s poukazom na osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv, keď súd prvého stupňa považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku, ktoré dojednanie zmluvnej pokuty je potom ako také absolútne neplatné podľa § 53 ods.5 OZ. Moderácia tohto zmluvného dojednania potom nie je možná.
Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zmluvná pokuta 0, 25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Prečítajte si tiež: Záložná zmluva a dražby
Zmluvná pokuta v sadzbe 0, 1% denne z omeškanej sumy je sankciou primeranou, a to s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti aj podmienky existujúce v čase uzavretia zmluvy, preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia.
Moderačné právo súdu podľa § 545a Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednanej výšky zmluvnej pokuty.
V zmysle aktuálnej právnej úpravy Zákona o konkurze zodpovedajú osoby povinné podať Návrh na vyhlásenie konkurzu veriteľom za škodu spôsobenú porušením povinnosti podať Návrh na vyhlásenie konkurzu včas.
Rozhodnutím súdu môže byť určené, že po dobu uvedenú v tomto rozhodnutí alebo na základe rozhodnutia súdu po dobu troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia, fyzická osoba nesmie vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo člena dozorného orgánu v obchodnej spoločnosti alebo družstve. Právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia dôjde k zániku funkcie tejto osoby ako štatutárneho orgánu či k zániku funkcie v dozornom orgáne a uvedené platí pre všetky spoločnosti, v ktorých takúto funkciu vykonáva. Zároveň takáto osoba bude zapísaná do registra vylúčených osôb (tzv. Register diskvalifikácií). Tento register vedie Okresný súd Žilina. Súd, ktorý prijal rozhodnutie o vylúčení určitej osoby, zašle takéto rozhodnutie Okresnému súdu Žilina a Okresný súd Žilina oznámi tieto informácie súdom, ktoré vedú obchodný register.
Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, ktorý musí byť autorizovaný navrhovateľom, inak sa naň neprihliada.
Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, k návrhu je povinný pripojiť zoznam svojho majetku, zoznam svojich záväzkov a zoznam svojich spriaznených osôb.
Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako polovica najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti, čo je de lege lata 12 500 eur. V záujme funkčnosti tejto sankcie zákon zakazuje dohodu medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo akciovou spoločnosťou a povinnou osobou, ktorou by sa vylúčilo alebo obmedzilo toto právo. Zákon ďalej zakazuje, aby v spoločenskej zmluve alebo v stanovách došlo k obmedzeniu alebo vylúčeniu práva na zmluvnú pokutu.
Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Lehota začína plynúť od okamihu, keď sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena.
Právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Druhou alternatívou je predlženie, ktoré je zákonom definované ako: „Predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.
Navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len „preddavok“). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie.
V zozname majetku sa uvádza všetok majetok patriaci dlžníkovi ku dňu predloženia zoznamu majetku alebo ku dňu jeho doplnenia vrátane sporného majetku, ku ktorému niekto iný uplatňuje vlastnícke právo alebo iné majetkové právo.
Ak si predbežný správca uplatní namiesto nároku na náhradu preukázaných výdavkov nárok na paušálnu náhradu výdavkov a nie sú tu skutočnosti podľa § 11 ods. 3 alebo ods. 4, predbežný správca má nárok na paušálnu náhradu výdavkov, ktorá je 1 500 eur. V tejto paušálnej náhrade výdavkov je zahrnutý aj nárok na odmenu predbežného správcu a náhrada všetkých výdavkov predbežného správcu vynaložených na zisťovanie majetku dlžníka vrátane prípadnej dane z pridanej hodnoty.
Súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené podľa prvej hlavy druhej časti zákona. Hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.
Ak predbežný správca do 10 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak predbežný správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 20 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Ak správca do 15 dní od ustanovenia do funkcie nepodá súdu podrobnú písomnú správu o stave zisťovania a zabezpečovania majetku úpadcu a vykonaných úkonoch, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu druhú podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 35 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu tretiu podrobnú správu o týchto skutočnostiach do 50 dní od ustanovenia do funkcie, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy. Ak správca nepodá súdu štvrtú podrobnú správu o týchto skutočnostiach najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov, jeho paušálna odmena sa znižuje o 25 % zo základnej sumy.
Za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov v konkurze podľa prvej hlavy druhej časti zákona patrí správcovi odmena určená ako percento z výťažku, ktoré ustanovuje táto vyhláška (ďalej len „odmena z výťažku“). Celková odmena správcu alebo viacerých správcov z výťažku zahrnutá do jedného rozvrhu výťažku sa obmedzuje hornou hranicou, ktorá sa vypočíta ako súčet percentuálnych sadzieb z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý patrí do všeobecnej podstaty.
Ak sa návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty doručí zabezpečenému veriteľovi neskôr ako 18 mesiacov po vyhlásení konkurzu, odmena z ním rozvrhnutého výťažku sa znižuje o 10 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený do 36 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; inak o 20 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený neskôr.
Za speňaženie inej peňažnej pohľadávky podliehajúcej konkurzu patrí správcovi odmena 5 % z výťažku.
Ak nárok podliehajúci konkurzu vznikol uplatnením odporovacieho práva u povinnej osoby správcom alebo na súde žalobou podanou správcom, za prijatie peňažného plnenia z nároku alebo z odplatného prevodu majetku z nároku, ktorý vznikol uplatnením odporovacieho práva, patrí správcovi odmena 25 % z takto získaného výťažku.
Ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku pred konaním prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena určená rozhodnutím súdu.
V evidencii pohľadávok proti podstate sa eviduje veriteľ, právny dôvod, celá suma, priradená suma, čas a rozsah uspokojenia, dôvod priradenia, prípadne aj spôsob rozpočítania pohľadávky proti podstate.
Rozvrh výťažku obsahuje všeobecnú časť a rozvrhovú časť.