
Závislosti, fenomén hlboko prenikajúci do štruktúry modernej spoločnosti, sa týkajú širokého spektra ľudských činností a látok. Od omamných látok ako alkohol a drogy až po závislosti od technológií a prácu, závislosti ovplyvňujú životy ľudí rôznymi spôsobmi. Tento článok sa zameriava na diskusiu o závislostiach, ich vplyve na jednotlivca a spoločnosť a na spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať.
"Chcel som to len skúsiť. Raz. Dnes potrebujem svoju dávku denne. Chcel som s tým prestať, ale neviem ako. Neviem, kam mám ísť." Tieto slová drogovej závislosti odrážajú realitu mnohých ľudí, ktorí sa ocitli v pasci závislosti. Drogy, zahalené rúškom tajomstva, lákajú a zároveň vzbudzujú odpor. Stali sme sa spoločnosťou, ktorú charakterizujú všetky atribúty závislostí, nevynímajúc drogovú. Je len otázkou času, kedy a v akej forme prepukne. Alkoholizmus, nikotinizmus, kofeinizmus, workoholizmus. To je iba časť závislostí, ktoré pokúšajú súčasného človeka. Závislí môžeme byť aj od sladkostí, televízie, počítačov, internetu, atď.. Vlastne, je ťažké nájsť čosi, čo by nemohlo spôsobiť závislosť.
Problematike drogových závislostí sa v poslednom období venuje pozornosť, avšak o jej miere by sa dali viesť diskusie. Toxikománia je veľmi nebezpečná, pretože postihuje ľudský organizmus po fyzickej i psychickej stránke. Drogová závislosť je nielen zdravotným, ale aj ekonomickým a sociálnym problémom, a práve preto sa stáva problémom celosvetovým.
Problém zneužívania drog je aktuálny a je dôležité venovať mu náležitú pozornosť. Treba si uvedomiť, že šírenie drog tu bude dovtedy, pokiaľ bude pre ne odbyt. Ľuďom, ktorí už droge prepadli, treba pomôcť, liečiť ich, aby znova videli krásy života, spoznali pravé hodnoty života a reálny svet.
Pre potreby pochopenia problematiky závislostí je nevyhnutné definovať základné pojmy.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
,,Droga nie je východisko, droga je cesta. Do ničoty.“ (František Novomeský) Život prináša množstvo situácií, ktoré sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi. Jedným z riešení, ktoré je v dnešnej dobe zvlášť časté, je siahnutie po droge. Droga- už samotné slovo vzbudzuje strach a nedôveru. A predsa je tu veľa tých, ktorí podľahli tejto ,,ľahkej“ ponuke a topia sa v nej zotročení. Chcú je mať znova a znova, a tak sa tu rozbieha, zdá sa, nenávratný kolobeh.Pojem droga zodpovedá gréckemu výrazu ,,pharmakon“, čo je označenie nielen pre liečivé prostriedky ale aj jedy. Definícia drogy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len SZO) znie: ,,Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe živého organizmu je schopná pozmeniť jednu, alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.“
E. Urban uvádza, že : ,, Dnes je slovo ,,droga“ v obecnom i odbornom úze nadriadený pojem, označujúci drogy vo farmaceutickom zmysle, a iné lieky (vrátane tekutých ako alkohol), hlavne ak sú používané alebo zneužívané k zmenám nálad, vedomia, povzbudenia alebo tlmenia duševných a telesných funkcií, vyvolávanie mimoriadnych zážitkov ako ilúzia, halucinácia a pseudohalucinácia atď.“
Pri definícií drogy pretrvávajú určité terminologické nejasnosti a pojem droga možno interpretovať aj z iných aspektov.
V súvislosti s drogovou podmienenosťou sa používajú rôzne pojmy: toxikománia, narkománia a drogová závislosť. Frekventovaný termín toxikománia, neskôr narkománia od 70. rokov 20. storočia prezentuje SZO pojmom drogová závislosť, no v odbornej literatúre sa ešte stále stretávame s obidvoma pojmami.
Toxikománia bola SZO v roku 1950 definovaná ako: ,,Stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti.“ Je determinovaná neodolateľnou túžbou nutkaním, alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a tieto získavať akýmkoľvek spôsobom, tendenciou postupne zvyšovať dávky drogy a psychickou a často aj fyzickou závislosťou na účinkoch drogy. Pod závislosťou rozumieme to, keď sa človek dáva do stavu nesamostatnosti, droga sa stáva pánom jeho života, je ňou ,,zotročený“ a bez jej opakovaného prísunu do organizmu nie je schopný existovať. V roku 1969 komisia znalcov SZO prijala a publikovala túto definíciu: ,,Drogová závislosť. Psychický a niekedy tiež fyzický stav, vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej psychické účinky a niekedy tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam plynúcim z jej neprítomnosti. Tolerancia môže byť prítomná alebo neprítomná. Osoba môže byť súčasne závislá na viacerých drogách.“
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Rozlišujeme psychickú a somatickú závislosť. J. Hroncová uvádza, že: ,,Psychická závislosť na droge predstavuje duševný stav človeka, ktorý sa prejavuje rôznym stupňom túžby znovu užívať drogu a mať z nej príjemné pocity, resp. iné účinky.“
Somatická závislosť na droge je stav organizmu, ktorý vznikol dlhodobejším podávaním drogy a najčastejšie sa prejavuje výskytom abstinenčných príznakov vtedy, keď dôjde k prerušeniu prísunu drogy. Vtedy sa už droga stala súčasťou metabolizmu človeka, organizmus ju potrebuje a na prerušenie prísunu drogy reaguje poruchou aj napriek tomu, že toto prerušenie vlastne prospieva.
Voči droge prejavuje organizmus aj určitú mieru znášanlivosti. Je to takzvaná tolerancia drogy, odborne nazývaná toxicita drogy, ktorá závisí od chemického zloženia štruktúry otravnej látky, organizmu (na aký druh buniek pôsobí), spôsobu podania a prostredia.
Závislosť je teda skupina fyziologických behaviorálnych a kognitívnych prvkov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo skupiny látok má u konkrétneho jedinca oveľa väčšiu prednosť, ako iné jednanie, ktoré si kedysi cenili viac.
Môžeme tiež povedať, že závislosť je konanie, v ktorom ľudia pokračujú i napriek tomu, že vedia, že je pre nich ničivé. Stavy užívania drog môžeme chápať v troch rovinách, ako úzus, abúzus a misúzus.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Prevencia: Prevencia je pre spoločnosť vždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí. Mnohokrát však toto uvedomenie prichádza príliš neskoro. Problémom nie sú drogy, ale samotný spôsob života, ktorý žijeme. Drogová prevencia nadobúda v súčasnosti čoraz väčší význam, pričom sa očakáva, že v budúcnosti bude mať stúpajúcu tendenciu. Veľmi dôležitá je prevencia drogových závislostí, ktorú treba zrealizovať komplexne a systematicky s osobitným dôrazom a primeranú prevenciu. Zvláštna pozornosť v systéme preventívnych aktivít, by sa mala venovať formovaniu zdravého životného štýlu.
Ondrejkovič charakterizuje druhy prevencií takto:
Resocializácia: Š. Strieženec charakterizuje resocializáciu takto: ,, v najširšom chápaní označuje proces, ktorým sa jedinec stáva schopný sociálne žiť v príslušnej spoločnosti. Širšie je koncipovaná ako napr. ,,prenos hodnotových orientácií a iných zložiek kultúry“, ,,celoživotné vštepovanie, ktorým si jedinec osvojuje hlavné hodnoty a symboly sociálnych systémov.“ “ Tí, ktorí prepadli drogám a prešli celým procesom liečby, musia sa znovu učiť žiť zdravým životným štýlom a hlavne rozvíjať schopnosť žiť v spoločnosti, v ktorej sa drogy nachádzajú, ale nepodľahnúť im.
Abstinencia: Podľa Ž. Rusnákovej: ,,Abstinentom je jedinec, ktorý si v priebehu života nevpravil do organizmu žiadnu drogu.“ Obdobie abstinencie končí vpravením drogy do organizmu a jedinec sa stáva konzumentom. Sekulárna literatúra (výpovede lekárov, psychológov, terapeutov) uvádza na mnohých miestach stanovisko: ,,Kto raz bol závislý od drogy, môže sa zachrániť len trvalou abstinenciou.“ Abstinencia (z lat. abstinentia) znamená zdržanlivosť- nepoužívanie narkotík, tiež terapeutický cieľ pri narkománii. Ponímanie pojmu abstinencie a abstinent je rôzne. Ž. Rusnáková ju chápe, ako označenie jedinca, ktorý drogu nikdy neužil a u Š. Oľhu je abstinencia spojená s abstinujúcim narkomanom. Z dôvodu, že naša spoločnosť väčšinou pod pojmom abstinent rozumie jedinca, ktorý už s návykovou látkou prišiel do kontaktu (abstinujúci alkoholik, narkoman), pre potreby mojej práce budeme abstinenta v ponímaní Ž. Rusnákovej chápať v zmysle intaktnom (intaktný- nedotknutý, neporušený, chemicky čistý).
Konzument: Konzumentom sa človek stáva po prvom vpravení drogy do organizmu. Konzument je charakterizovaný tvrdou realitou prvého konzumu drogy, pod čím rozumieme stav užitia látky, ktorým dochádza k akútnej intoxikácii.
Na každého človeka, na jeho organizmus drogy ako psychotrópne látky majú iný účinok. Podľa J. Hroncovej ich rozdeľujeme na:
Stráca sa záujem o rodinu, prácu a ďalšie pozitívne životné hodnoty. Citový život sa ochudobňuje. Dôsledkom sú krízy a rozvrat v rodine, ťažkosti v zamestnaní, až po jeho stratu, zostup na spoločenskom rebríčku, existencia na periférii sociálneho a kultúrneho života, celkový úpadok osobnosti. Vplyvom jednotlivých faktorov a ich koexistenciou sa tak postupne človek dostáva do bludného kruhu závislosti, cesta späť je zložitá a bolestivá a postihnutý má neraz pocit, že nie je kam a prečo sa vrátiť.
Alkoholizmus je komplexný problém s rozsiahlymi dôsledkami pre jednotlivcov, rodiny a spoločnosť ako celok. Diskusia o alkoholizme by mala zohľadňovať rôzne aspekty, od príčin a prejavov závislosti až po možnosti liečby a prevencie.
Miriam, ktorá otvorene zdieľala svoj príbeh, začala piť už v puberte. Hľadala odpovede na existenciálne otázky a postupne sa u nej vyvinula závislosť. Priznala, že okolo 33 rokov stratila kontrolu nad pitím. Jej pitie malo podobu ťahov, kedy dlhší čas abstinovala a potom niekoľko dní v kuse pila. Počas aktívneho alkoholizmu pracovala a okolie si dlho nič nevšimlo. Miriam pila doma pri malých deťoch, nárazovo. V práci pritom podávala výkony a okolie si dlho nič nevšimlo.
Miriam vyhľadala lekársku pomoc u psychiatrov, no cítila, že jej stále niečo chýba. Až v Anonymných alkoholikoch (AA) našla podporu a silu, ktorú potrebovala. Anonymní alkoholici sú združenie založené na duchovných princípoch. Sila jedného limitovaného lekára nemusí byť vždy dostatočná. Na takom stretnutí je okolo desať ľudí, ktorí sa dostali zo svojho problému. Mňa Anonymní alkoholici vrátili k mojej viere, v ktorej som sa narodila. Teda že keď sme spojení všetci s rovnakým problémom v snahe pochopiť sa, je tam s nami prítomný Boh. A ono to naozaj funguje.
Dnes už mnohí vedci dokázali, že alkoholizmus je choroba. Ako alkoholici máme zlú tvorbu enzýmov, máme zmeny na dvanástom chromozóme, máme zmeny na mozgu, zmeny hypofýzy. Predispozície na chorobu si nesieme v sebe. Nie, to je omyl. Jasné, že výchova to môže ovplyvniť, ale predispozície na chorobu si nesieme v sebe. Pochádzam z príkladnej kresťanskej rodiny a svoj alkoholizmus som chápala ako stigmu. Mala som pocit, že som nejaká zlá, čierna ovca rodiny, že ma život potrestal.
Alkoholizmus je ako alergia. Kto má celiakiu, nemôže lepok. Ak máme chorobu alkoholizmu, nemôžeme už piť alkohol. Táto choroba sa však nekončí tým, že nepijeme. Každý z nás je stále v riziku, že sa k nej vráti. Stretávame sa teda aj preto, aby sme sa udržiavali v strehu.
Miriam zdôrazňuje dôležitosť duchovného rozmeru v liečbe alkoholizmu. Anonymní alkoholici sú združenie založené na duchovných princípoch. Nepredpisujeme nikomu, v čo má veriť. Ateisti veria napríklad len v silu skupiny, sme aj rôzneho náboženského presvedčenia, nikoho neobraciame na kresťanstvo. Potom som musela zobrať zodpovednosť za to všetko, čo som urobila zle. Lebo aj keď ide o chorobu, nie som oslobodená z vecí, ktoré som druhým napáchala. Problém alkoholikov je totiž v tom, že rodina a okolie ich často vôbec nechápu. Berú to ako morálny deficit, ako slabosť jednotlivca. A keď sa stretnú dvaja alkoholici, ktorí boli v tom pekle, tak si jednoducho rozumejú. My si odovzdávame skúsenosti, silu a nádej. My sa spolu identifikujeme, hoci sme z rôznych vrstiev. Chodíme aj k bezdomovcom i do väzníc. Je úplne jedno, či je to človek z ulice alebo vysoko postavený manažér. Keď vidíme, že ten druhý to dokázal, ťahá nás to, aby sme to dokázali aj my. A potom si hovoríme, ako sme to urobili a čím sme si museli prejsť.
Mne program Anonymných alkoholikov vytiahol dušu z osobného pekla a naučila som sa žiť každý deň tak, že ho zvládam. A aj keď sa mi udejú v živote veci, ktoré sú smutné alebo až tragické, naučila som sa žiť v súlade s vierou, že veci idú tak, ako majú.
Alkoholizmus má devastujúci vplyv na rodinu. Pod vplyvom alkoholu som bola schopná zanedbať starostlivosť o svoje deti. Nevedela som ani, kedy naposledy jedli. Pila som, keď som bola doma s deťmi, čo je hrozné. Keď to na mňa prišlo, musela som piť, bez ohľadu na okolnosti. Stáva sa to bežne, že rodina sa naučí žiť s alkoholikom a svojím spôsobom im to aj vyhovuje. Bola som ten typ, že som veľa robila a veľa som zvládla. Bola som schopná zarobiť peniaze a v podstate som živila rodinu. To je inak celkom bežná a nebezpečná črta ženského alkoholizmu. Môjmu manželovi teda vyhovovalo, že som všetko ťahala a všetko som zniesla. A keď som prestala piť, začala som zrazu žiadať, aby sa myslelo aj na mňa, aby sa aj on zapojil, a tiež som už nebola ochotná všetko znášať. Preto by mali aj rodiny alkoholikov na sebe pracovať. Vedľa Anonymných alkoholikov vyrástlo aj spoločenstvo Al-Anon pre členov rodín alkoholikov. Manželia či manželky alkoholikov majú túto chorobu tiež vžitú do svojho životného štýlu. Život aktívneho alkoholika sa točí okolo fľaše a život rodinného príslušníka sa okolo tej fľašky točí tiež.
Život s alkoholikom viac ako samotnemu alkoholikovi ublizuje rodinnym prislusnikom. Lebo ti trpia najviac. Manzelka zomrela v 50 tke, lebo neuniesla kazdodenny stres. Poviete si, mohla od neho odist, ale casto nie je kam. Jedna dcera skoncila na psychiatrii a casom spachala samovrazdu. Druha dcera radsej odisla do zahranicia a syn tiez radsej zdupkal. Alkoholik si pije dalej, prezil 2 clenov svojej rodiny, dalo by sa povedat, svojim konanim ich zabil.
Na Slovensku je liecba alkoholizmu bezplatna. Prijmu do nemocnice, pijan sa pozbiera a pije dalej a tak kolotoc. Celkovo úspešnosť liečenia alkoholizmu je veľmi nízka. To číslo je tak do desiatich percent. To znamená, že je liečiteľný asi tak ako rakovina, len si to málokto uvedomuje. Je fajn sa modliť za alkoholika, ale to nestačí, treba ho priviesť k lekárovi alebo k nám. Alkoholik, ktorý prestane piť na tri týždne a ide sa opäť napiť, tak si myslí, že to bude tak, ako keď sa prvýkrát sa napil. A nenapadne mu, že to bude tak, ako keď pil poslednýkrát a že je to len ďalšia cesta do blázinca alebo do väznice.
Prevencia je najjednoduchším spôsobom ako sa vyhnúť problémom z alkoholom. Najlepšie je nikdy nezačať piť. Rodina má veľký vplyv, ale úplne iný, ako si to my predstavujeme. Poznám muža, mal dobrú ženu a dcéru, ktoré sa oňho starali celý život. Vždy keď prišiel domov tatko opitý, tak ho vytiahli z výkalov, umyli, vyprali veci, ktoré mal celé ovracané, zavolali do práce, že má chrípku. Zásada pomoci je najprv sa informovať a potom začať meniť svoje návyky správania. Kontrola napríklad nefunguje, lebo je založená na nedôvere. Neberme na seba úlohu Boha s pocitom, že ja viem, čo je pre človeka dobré. Treba mať múdru lásku a dať človeku slobodu. Môžeme dať napríklad ultimátum, že keď budeš pokračovať, odídem od teba.
Ak rodičia chcú, aby ich dieťa alkoholu neholdovalo, je najlepšie ten alkohol doma nepiť a neromantizovať alebo neprezentovať, ako riešenie na všetko. Zákazy rodičov totiž neprinášajú žiadané výsledky, keď činy popierajú ich vlastné slová.
Alkohol, večná téma ! Bez neho by nielen naša ekonomika skrachovala… Kúpite ho aj v železiarstve, PNS… Teraz sa sem nahrnie celá Slovenská alkoholom opájaná spodina a začne sa chváliť aká je hrdinská, že si znehodnocuje život zabíjaním mozgových buniek a poškodzovaním orgánov. Ak sa pije s rozumom, tak alkohol môže byť aj prospešný. Taká kvalitná single malt whisky, to je liek.. To je mne samozrejmé, lenže pitie s rozumom vyžaduje rozumného človeka, rozum sa sám len tak neokotí, či áno? Aj ja si dám raz za čas pivo alebo vínko, avšak nikdy nie toľko aby som sa opil. Vieš prečo je na Slovensku zakázané dať si malé pivo popri práci alebo pred šoférovaním? Lebo tu žije väčšina ľudí s podpriemerným IQ, ktorá sa nevie ovládať a začala by to zneužívať.
Spoločnosť nesie nemalú finančnú záťaž pre výdavky na škody spôsobené alkoholom (zdravotníctvo, polícia, znížená produktivita v práci atď). Každý občan Európskej únie zaplatí zo svojich daní ročne 310 EUR na tieto škody (V EÚ sú vyčíslené na 156 miliárd EUR ročne).
Okolo pitia panuje stále veľa mýtov. Jeden o alkoholikoch… "Alkohol skracuje život o 20 rokov".. Ahoj kamoš.. ty piješ ako dúha.. koľko máš rokov? 40.. skracuje, manzelkam.
Alkohol je len pre silne povahy. Dnesni mladi trasoritky to niesu. Nasa generacia "53" chlapci ako kvet to je ine kaffe. Vas prezijem vsetkych do jedneho a tiez si dam sem-tam dobru Whiskey alebo teraz burciak. Tentorocny biely burciak nema chybu.
Veľa ľudí všade na svete má problém s alkoholom a alkoholizmom. Je až zarážajúce, že sa medzi nimi nachádzajú aj tí, ktorí ešte nedovŕšili 18 rokov. Veľa mojich kamarátov pije alebo boli aspoň raz opití. Vravia, aby som to vyskúšal aj ja, spomínajú príjemný pocit, ktorý im alkohol dáva, ale potom im väčšinou býva zle.
Je ťažké zistiť, prečo si títo mladí ľudia kupujú alkohol, ale dôvodov je určite viac. Keby im však niekto vysvetlil, čo alkohol spôsobuje, určite by sa nad tým aspoň pozastavili a zamysleli.
Isteže, s internetom prišlo množstvo pozitív, ale aj negatíva. Tie zvyčajne súvisia s anonymitou na sociálnych sieťach, s prekrúcaním reality, s ukazovaním nereálnych cieľov a hodnôt, ktoré by hodnotami byť nemali. Ako vplýva internetové prostredie na ľudskú psychiku? Sociálne médiá sa stali pevnou súčasťou každodenného života mnohých ľudí - sú silný komunikačný nástroj, ktorý zmenil spôsob medziľudskej komunikácie. Nečudo, pretože prinášajú veľa pozitív: môžete sa porozprávať so spolužiakom zo základnej školy, ktorého ste desaťročia nevideli, zistiť, čo zaujíma osobu, ktorá sa vám páči, a podobne. Sociálne médiá urýchľujú tok informácií, šírenie myšlienok a nápadov. Z pozitívnych efektov novodobých médií treba spomenúť podporné skupiny pre ľudí, ktorí majú rôzne zdravotné problémy či patria do menšinovej komunity. Sociálne médiá majú tiež potenciál vzdelávať a poskytovať priestor pre kreativitu a sebavyjadrenie - ak ich použijeme správne.
Majú však aj svoje tienisté stránky a nie je ich málo. Sociálne médiá vo výsledkoch vedeckých štúdií, žiaľ, súvisia s depresiou, úzkosťou a pocitmi izolácie. Prieskum Common Sense z roku 2015 ukázal, že tínedžeri trávia online neraz až 9 hodín denne. Pritom kanadská štúdia z roku 2017 ukázala, že študenti, ktorí používajú sociálne médiá viac ako 2 hodiny denne, majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť problémov duševného zdravia. Sú to predovšetkým problémy so spánkom, depresie, úzkostné stavy, pocit menejcennosti.
Ďalší negatívny faktor, ktorý, žiaľ, vo virtuálnom svete funguje a ničí psychiku, je kyberšikana. Prieskum z roku 2020, ktorý bol realizovaný medzi viac ako šesťtisíc mládežníkmi vo veku 10 až 18 rokov, ukázal, že až päťdesiat percent z nich zažilo kyberšikanu.
Jednou z nebezpečných nevýhod sociálnych médií je, že poskytujú príležitosť anonymne šíriť škodlivé klebety a používať urážlivé slová, ktoré môžu v ľuďoch zanechať trvalé emocionálne jazvy.
Ešte závažnejšia je informácia, že aktivita na sociálnych sieťach súvisí aj s nárastom samovražedných sklonov. Napríklad v USA v rokoch 2009 až 2017 došlo medzi tínedžermi k nárastu pokusov o samovraždu až o dvadsaťpäť percent. Máme zazmluvnené stovky psychiatrických a psychologických ambulancií po celom Slovensku. Druhý trimester sa začína trinástym týždňom. V tomto trimestri sa môžete tešiť z prvých pohybov vášho bábätka, ktoré už budete vnímať. Základný vývoj orgánov je ukončený, dieťatko má pľúca, končatiny, placentu, dokonca aj drobné ušká a pomaly sa začína vyvíjať nervová sústava.
Na začiatku druhého trimestra váži okolo 25 g a ku koncu približne 700 g a meria okolo 30 cm. V pätnástom týždni sú kosti dieťaťa už pevnejšie, pokračuje vývoj svalovej hmoty. Približne v dvadsiatom týždni budete bábätko už intenzívne cítiť v brušku, často sa môže prejavovať ako budúci futbalista. Ako ešte súvisia psychika a trávenie času na sociálnych sieťach? Sociálne médiá vyvolávajú pocity nedostatočnosti, nedokonalosti, pocit, že ste horší ako ostatní, že sa váš život alebo váš vzhľad nevyrovná ostatným. Stupňujú sa pocity závisti, nespokojnosti, nízkej sebaúcty, menejcennosti. Aj keď si môžete myslieť, že sociálne médiá nás približujú k ostatným a tým pádom znižujú pocity osamelosti, v skutočnosti, ak ich používame v nezdravej miere, pocity osamelosti a menejcennosti zvyšujú. Navyše, vzďaľujú nás od reálnych kontaktov, ktoré máme najbližšie - od rodiny a skutočných priateľov.
Aj vám sa pri prezeraní fotiek alebo komentárov na sociálnej sieti vynárajú otázky ako: „Prečo má to, čo ja nemám?“, „Prečo si môže dovoliť viac ako ja?“, „Kde robím chybu?“. Takto nepriamo zahadzujeme to, čo máme a v čom sme dobrí, porovnávame svoj život s ostatnými. FOMO alebo aj „Fear Of Missing Out“ (strach, že budete pri niečom chýbať) je jednou z foriem takzvanej nelátkovej závislosti. Vyplýva z toho, že každý z nás má v sebe zakódovanú potrebu niekam patriť, túži byť členom určitej sociálnej skupiny. stavy úzkosti, keď neviete definovať ani zmysel svojho života. Je to podobné ako pri závislosti od alkoholu či iných látok. Ak svoju dávku nedostanete, prepadnete stresu, nervozite, úzkostiam, môže nastať potenie rúk, búšenie srdca. Práve preto sú dôležité limity - rovnako v pití alkoholu, ako aj pri sociálnych sieťach. Keď si začnete viac uvedomovať čas, ktorý trávite na sociálnych sieťach, a skracovať ho, všimnete si, že zrazu sa vám zlepší celková nálada, koncentrácia, vráti sa vám pozitívny náhľad. Radšej sa vyberte na prechádzku do prírody alebo sa stretnite s priateľmi či rodinou.