
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach a možnostiach vrátenia dane zo zahraničia, s dôrazom na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, potenciálne oslobodenia od dane, nezdaniteľné časti základu dane a ďalšie relevantné aspekty. Venujeme sa aj zmenám v legislatíve, ktoré ovplyvňujú zdaňovanie príjmov a uplatňovanie daňových bonusov.
Daň z príjmov sa vzťahuje na všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, s výnimkou tých, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené.
Daňovým rezidentom SR je občan, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR má povinnosť vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, teda príjem plynúci zo zdrojov na území SR, ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.
Dani z príjmov podliehajú okrem iného nasledujúce príjmy:
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, t. j. zo zamestnania. Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem.
Existujú príjmy, ktoré sú od dane oslobodené. Všetky príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 zákona o dani z príjmov. Medzi najčastejšie patria:
Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je do 31. marca 2026. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov, sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov predlžuje lehota na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárne mesiace. Ak súčasťou príjmov daňovníka sú príjmy zo zdrojov v zahraničí, správca dane na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov predĺži lehotu na podanie daňového priznania najviac o šesť kalendárnych mesiacov.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa odvíja od výšky jeho základu dane. Ak daňovník dosiahne základ dane nepresahujúci 176,8-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje sumu rovnajúcu sa 44,2-násobku platného životného minima.
Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek. Medzi príjmy, ktoré sa započítavajú do vlastného príjmu manželky, patria napríklad:
Do vlastného príjmu manželky sa nezapočítava výživné.
Nárok na daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na vyživované dieťa, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v roku 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí.
Príjmy rezidenta SR, ktoré mu plynuli zo zdrojov v zahraničí, sa v prípade zmluvných štátov (štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) riadi príslušnou zmluvou a zákonom o dani z príjmov. Podmienkou uplatnenia zmluvy je preukázanie daňovej rezidencie do termínu výplaty, poukázania alebo pripísania príjmu k dobru daňovníka (rezidenta SR).
Ak rezident SR vykonával závislú činnosť v zahraničí, príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v zahraničí. Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR. Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku (resp. v zahraničí je zamestnaný počas jedného obdobia alebo viacerých období nepresahujúcich v úhrne 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína alebo končí v príslušnom daňovom roku) a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň).
Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí (zdaňovanie uvedených príjmov v zmluvách spadá do rámca článku "Umelci a športovci"). Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.
Je dôležité sledovať zmeny v daňovej legislatíve, ktoré môžu ovplyvniť vaše daňové povinnosti a nároky na vrátenie dane.
Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%.
Rakúsko pristúpilo k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije resp. zdržiava sa a na ktoré vnikol nárok na základe práce rodičov dieťaťa v Rakúsku. Dávky sa prispôsobili resp. znížili na základe indexu životnej úrovne, ktorý je pre jednotlivé krajiny pravidelne určovaný štatistickým úradom Európskej únie.