
V súčasnej dobe sa čoraz viac zdôrazňuje potreba prepájania poskytovania sociálnych služieb a zdravotnej starostlivosti. Táto požiadavka sa týka najmä ošetrovateľskej starostlivosti a fyzioterapie a je mimoriadne dôležitá pre viaceré skupiny obyvateľov, vrátane seniorov, osôb so zdravotným postihnutím, ľudí s chronickými ochoreniami a tých, ktorí sú odkázaní na dlhodobú pomoc pri zvládaní bežných denných aktivít. Riešením pre koordinovaný prístup k podpore týchto osôb by mohol byť systém dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti, ktorý však v Slovenskej republike doposiaľ absentuje.
S cieľom riešiť túto situáciu, Vláda Slovenskej republiky schválila uznesením č. 546 z 29. septembra 2021 Stratégiu dlhodobej starostlivosti v Slovenskej republike. Tento krok vychádza z Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 - 2024, ktoré deklaruje zámer riešiť sociálno-zdravotnú starostlivosť. Stratégia si kladie za cieľ navrhnúť konkrétne riešenia, ktoré budú následne implementované do legislatívy, aby sa vytvoril efektívny a funkčný systém. Je vypracovaná v súlade s Plánom obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a priamo naň nadväzuje. Všetky jej časti sú zamerané na zlepšenie kvality života osôb odkázaných na dlhodobú sociálno-zdravotnú starostlivosť, a to aj prostredníctvom zatraktívnenia a posilnenia formálnej i neformálnej sociálnej a zdravotnej starostlivosti.
Sociálna práca so zdravotne postihnutými si vyžaduje špecifický prístup a porozumenie. Dôležité sú základné pojmy, ktoré pomáhajú sociálnemu pracovníkovi efektívne vykonávať svoju prácu.
Sociálny pracovník by mal preukazovať akceptáciu všetkých klientov, empatiu, schopnosť pracovať v tíme a emočnú inteligenciu. Dôležitá je profesionalita, ktorá sa prejavuje v úctivom správaní, ale aj v dodržiavaní etických noriem.
Osoby so zdravotným postihnutím sú často znevýhodnené, majú obmedzené možnosti pri vykonávaní zamestnania, môžu byť diskriminované a izolované. Do tejto kategórie patria občania s telesným, zrakovým, sluchovým, senzorickým alebo kombinovaným postihnutím. Je dôležité vnímať ich ako občanov s určitým znevýhodnením, nie ako chorých.
Prečítajte si tiež: Všetko o dlhodobej práceneschopnosti
Ide o osobu s dlhodobo zmeneným zdravotným stavom, ktorá má obmedzené možnosti sústavnej prípravy na povolanie. Občania so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo s ťažším postihnutím môžu vykonávať svoje zamestnanie len za mimoriadnych podmienok.
Invalidný občan nie je schopný vykonávať akékoľvek zamestnanie, alebo len za výnimočne mimoriadnych pracovných podmienok. Čiastočne invalidný občan je schopný vykonávať svoje povolanie, ak sú pre neho pripravené vhodné podmienky, berúc do úvahy jeho telesné aj duševné schopnosti.
Bezvládnosť môže byť čiastočná, prevažná alebo úplná:
Ťažko zdravotne postihnuté dieťa si vyžaduje individuálnu starostlivosť, ktorá svojím rozsahom a intenzitou značne prevyšuje bežnú starostlivosť. Patria sem potreby ako opatrovanie v noci, rehabilitácia, stravovanie a zvýšený dohľad. Mimoriadna starostlivosť je osobitne náročná a intenzívnejšia, najmä v noci.
Ťažké zdravotné postihnutie musí byť medicínsky vymedzené diagnózou a musí byť viac ako 50%. Posudzuje sa posudkovou komisiou raz do roka a musí trvať najmenej rok.
Prečítajte si tiež: Slovensko a Európa: Starostlivosť o seniorov
Kompenzácia sa poskytuje v systéme sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia.
Sociálna diagnostika je proces analýzy a hľadania problémov klienta. Zahŕňa zámerný sociálny rozhovor, v ktorom sa robí anamnéza (rodinná, pracovná, osobná). Z anamnézy sa vytvára predstava o situácii klienta a kladú sa otázky, prečo a ako problém vznikol. Určujú sa sociálne role, v ktorých klient zlyhal (napr. ako manžel, otec, zamestnanec). Dôležité je poznať vývojový proces klienta a zistiť, či ide o sociálny problém alebo prechodný stav (sociálnu situáciu), ktorý sa dá vyriešiť jednorazovo. Na záver sa realizuje sociálna terapia.
Dôležitá je efektívna komunikácia s inštitúciami a znalosť sociálnych zákonov. Plán sociálnej terapie musí zohľadňovať schopnosti a predpoklady klienta, ako aj možnosti inštitúcií.
Etika sociálnej práce sa prejavuje v správaní sa k druhým, v profesionalite a v dodržiavaní etického kódexu sociálneho pracovníka. Ten zahŕňa vzťah ku klientovi, k sebe a k práci. Je to zbierka predpísaných spoločenských noriem a systém usporiadania.
Washingtonský etický kódex obsahuje princípy ako nezávislosť (motivácia klienta, aby sa spoliehal na seba), oslobodenie od represie a podradných životných podmienok, protidiskriminačný prístup, demokracia a ľudské práva, spoluúčasť klientov, ochrana integrity klientov, sebaurčenie, odpor k násiliu a osobná zodpovednosť.
Prečítajte si tiež: Dopad dlhodobej PN na zamestnávateľa a DDS
Transformácia sociálnej sféry zahŕňa stimulácie a sankcie, koncepčnosť vývoja spoločnosti a logiku motivácie. Štatút sociálneho pracovníka je vymedzený v zákone (v penitenciárnej a postpenitenciálnej starostlivosti). Scenár sociálnej reformy zahŕňa privatizáciu a pluralizáciu.
Sociálny systém vyžaduje usporiadanie vecných, inštitucionálnych a legislatívnych postupov.
Kvalita života je regulatívny pojem, ktorý zdôvodňuje sociálne normy. Je to subjektívne prežívanie kvality života a objektívne podmienky. Kvalitu života podmieňuje životné prostredie, činnosť a činorodosť človeka, kvalita ľudských vzťahov, rozdelenie kompetencií a nasmerovanie vývoja života, rešpektovanie dôstojnosti človeka a vzájomné prispievanie k realizácii vyšších hodnôt.
Podľa SZO je kvalita života dojem jednotlivcov alebo skupín, že sa im vychádza v ústrety ich potrebám. Je to súhrn objektívnych a subjektívnych činností a vnemov v jeho sociálnom priestore, spokojnosť človeka s dosahovaním cieľov, vzájomné pôsobenie životných podmienok - bio-psycho-sociálne faktory. Pozoruje sa kvôli efektívnosti zásahov do života človeka.
Podľa Křivohlavého je kvalita života obohatená o duchovnú zložku, oblasť telesnej pohody a príznakov, oblasť psychickej pohody (úzkosť, radosť, šťastie, pohoda-nepohoda), oblasť sociálnej pohody (interakcia s okolím, vzťahy, práca, spokojnosť, sexuálny záujem, osamelosť, financie) a spirituálnu oblasť (zmysel choroby, zmysel života, nádej, neistota, religiozita).
Systém inštitucionalizácie zahŕňa ústavnú starostlivosť, čo je vo všeobecnosti ponímanie starostlivosti štátu o zdravotne postihnutých občanov.
Umiestnenie do ústavu môže byť dobrovoľné alebo nedobrovoľné (súdny príkaz, nákazlivá choroba, recidivisti, ťažkí psychiatrickí pacienti).
Hospicová starostlivosť uspokojuje individuálne potreby v závere života, zomierania (súkromie, zdravotné potreby, lekárska starostlivosť, duchovná starostlivosť, návštevy najbližšej rodiny). Klient musí mať potvrdené, že už umiera a nereaguje na kauzálnu liečbu (6 mesiacov pred smrťou). Preferuje sa domáce prostredie pred nemocničným.
Dobrovoľníctvo má korene v kresťanstve. Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve bola prijatá v Paríži v roku 1990 a je založená na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí. Je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity, zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje solidaritu, má formu skupinovej aktivity, ktorá je väčšinou vykonávaná v rámci nejakej organizácie. Prispieva k životaschopnosti ekonomického života a k tvorbe nových pracovných miest.
Prostredníctvom dobrovoľníckej práce rastie osobnosť, zručnosti, vedomosti, rozvoj osobnostných potenciálov, viera vo vlastné schopnosti a tvorivosť. Stimuluje sa spoločenská zodpovednosť. Dobrovoľníkom sa môže poskytnúť protihodnota, ale nie finančná.
Hodnota jednej dobrovoľníckej hodiny je hodnota jednej odpracovanej hodiny v minimálnej mzde. Dobrovoľník nie je evidovaný, neplatí členské, môže sa podieľať na aktivitách, nemusí niečo vyrábať a tvoriť, nemá výhody vyplývajúce z členstva, pracuje len keď sa mu chce, nie je prísne eticky viazaný poslaním, nie je sankcionovaný, nesmie byť volený do žiadnych oficiálnych funkcií, pristupuje do práce v neziskovej organizácii po pracovnom čase.
Potreba osobnej asistencie vznikla v USA po vojne vo Vietname. Hnutie Independend Living (IL) založil študent so zdravotným postihnutím Ed Roberts. Európa sa inšpirovala viac západom ako východom. V Európe vzniklo hnutie ENIL (European Network on Independent Living).
Každý zdravotne ťažko postihnutý občan by mal mať osobného asistenta, ktorý mu pomôže realizovať tie aktivity, ktoré on sám nemôže vykonávať, umožňuje mu nezávislý život a uspokojovanie jeho potrieb. Osobný asistent nemusí byť špecificky vyškolený, ale zodpovedný a skúsený, môže sa doškoliť v niektorých úkonoch, individuálne pre klienta.
Nákupy, kozmetika, kaderník. Osobný asistent je rukami a nohami klienta.
Úroveň pracovnej, pedagogickej a sociálnej rehabilitácie sa rieši v školských, spoločenských a kultúrnych zariadeniach.
Fyziatria, parafín, arteterapia, canisterapia, dietoterapia, liečebná telesná výchova aj ergoterapia (liečba prácou, hraničný nástroj aj v pracovnej aj v liečebnej rehabilitácii).
Vychádza z poznatkov z novunavrátenia sociálnej spôsobilosti a kompetencií. Jana Levická z Trnavy a Jesenský z Karlovky ju podrobne rozpracovali.
Najdôležitejšie je prekonávanie ergodefektivity (nemá pracovné návyky).
Snažíme sa o znovu navrátenie do pracovného procesu pri pracovnej rehabilitácii.
Zameriava sa na všetky vekové skupiny. Špeciálny pedagóg je zároveň aj špeciálny pracovník.
Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu a vzťahu k ľuďom. Je to analýza všeobecných zákonov vývoja morálnych a mravných vzťahov a predstáv. Sociálna práca je odborná disciplína, ktorá sa na profesionálnom základe stará o človeka. Profesionalita odlišuje sociálnu prácu od charity. Etika sociálnej práce je etika profesionálnej práce.
Etický kódex sociálneho pracovníka zahŕňa systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierku predpísaných spoločenských noriem a normy správania i tie, ktoré sa porušujú. Sociálny pracovník je zástupca majoritnej spoločnosti a sprostredkovateľ medzi sociálnym klientom a spoločnosťou. Stojí na strane zákona a štátu a je viazaný povinnosťou dodržiavať zákonné normy a ustanovenia, čo komplikuje jeho vzťah ku klientom.
tags: #dlhodoba #starostlivost #integrovana #socialna #praca