
Otázka dobromyseľnosti nadobúdateľa na verejnej dražbe je komplexná právna téma, ktorá si vyžaduje dôkladné preskúmanie. Často sa stretávame s prípadmi, keď sa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prevádza na ďalšie osoby. V takýchto prípadoch je kľúčové posúdiť, či bol nadobúdateľ v dobrej viere a či mu patrí ochrana. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi dobromyseľnosti nadobúdateľa na verejnej dražbe, vrátane relevantnej legislatívy, judikatúry a argumentov pre a proti prelomeniu zásady nemo plus iuris.
Nadobudnutie vlastníckeho práva príklepom v dražbe upravuje § 150 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“). V exekučnom konaní nadobúda vydražiteľ vlastnícke právo tzv. „originálnym“ spôsobom. Podľa § 166 ods. 1 EP, ak je predmetom exekúcie spoluvlastnícky podiel, exekútor upovedomí o dražbe aj ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel podlieha schváleniu súdom. Ak ide o predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností, exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.
Dôležitým aspektom je aj ochrana v zmysle § 61 Exekučného poriadku. Toto ustanovenie, ako aj ust. § 166 ods. 1, vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám) je základným princípom súkromného práva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Dobrá viera nadobúdateľa je kľúčovým faktorom pri posudzovaní ochrany jeho vlastníckeho práva. Občiansky zákonník poskytuje ochranu tretím osobám, ktoré nadobudli vec od nepravého dediča dobromyseľne. Dobromyseľnosť musí preukazovať nadobúdateľ. Dobrá viera je daná, ak tretia osoba nemala dôvod pochybovať o tom, že nadobúda vlastnícke právo od oprávnenej osoby.
Prečítajte si tiež: Dobromyseľnosť v psychológii
Pri posudzovaní dobrej viery sa rozlišuje medzi objektívnym a subjektívnym prístupom. Objektívny prístup zohľadňuje, či mal nadobúdateľ objektívne dôvody pochybovať o vlastníckom práve prevodcu. Subjektívny prístup sa zameriava na vnútorné presvedčenie nadobúdateľa a jeho vedomosti o okolnostiach prevodu.
Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nezakladá automaticky dobromyseľnosť nadobúdateľa. Aj keď je osoba zapísaná v katastri ako vlastník, neznamená to, že nadobudla vlastnícke právo platne. Kataster nehnuteľností má len evidenčný charakter a nezaručuje, že zápis zodpovedá skutočnému právnemu stavu.
Ak bola daná vec niekoľkokrát za sebou rýchlo prevedená, môže to spochybniť existenciu dobrej viery. Súdy by mali v takýchto prípadoch dôkladne preskúmať okolnosti prevodu a zistiť, či nadobúdateľ nemal dôvod pochybovať o legálnosti transakcie.
Vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý umožňuje nadobudnúť vlastníctvo veci, ak ju držiteľ užíva v dobrej viere po dobu stanovenú zákonom. Vydržacia doba je 3-ročná v prípade hnuteľných vecí a 10-ročná v prípade nehnuteľných vecí. Dobromyseľný držiteľ teda po splnení zákonom stanovených podmienok nadobúda vlastnícke právo k veci i napriek tomu, že nadobúdací titul bol neplatný.
Vo veciach týkajúcich sa dobromyseľnosti nadobúdateľa dochádza ku kolízii dvoch základných práv: práva pôvodného vlastníka na ochranu jeho majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu a práva dobromyseľného nadobúdateľa na ochranu jeho vlastníctva podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. V takýchto prípadoch je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmito právami a zohľadniť všetky relevantné okolnosti prípadu.
Prečítajte si tiež: Dobromyseľnosť držby v kontexte judikatúry
Ústavný súd Slovenskej republiky sa v minulosti vyjadroval k otázke dobromyseľnosti nadobúdateľa. V náleze sp. zn. I. ÚS 50/2010 zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo, toto právo nikdy nenadobudol.
V náleze I. US 549/2015 sa však Ústavný súd SR pustil do pomerne odvážnych úvah v snahe chrániť „racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov“. Konštatoval, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv (práva pôvodného vlastníka a práva dobromyseľného nadobúdateľa), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k držbe a dražbe
tags: #dobromyselnost #nadobudatela #verejna #drazba