Nedostatok preukázania dobromyseľnosti držby v judikatúre

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou preukazovania dobromyseľnosti držby v kontexte judikatúry, najmä v prípadoch vydržania nehnuteľností. Dobromyseľnosť držby je kľúčovou podmienkou pre úspešné vydržanie vlastníckeho práva, a preto je jej preukázanie nevyhnutné.

Pojem dobromyseľnosti držby

Dobromyseľnosť držby znamená, že držiteľ je v omyle ohľadom existencie svojho práva a je presvedčený, že mu vec patrí. Podľa ustálenej judikatúry, dobromyseľnosť musí byť posudzovaná objektívne, teda so zreteľom na všetky okolnosti prípadu a na to, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti mohol alebo mal mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

Objektívne a subjektívne hľadisko dobromyseľnosti

Posúdenie dobromyseľnosti nemôže vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Domnelý právny dôvod

Platná judikatúra pripúšťa aj domnelý právny dôvod ako právny titul oprávnenej držby. Ide o situáciu, keď držiteľ je presvedčený, že mu svedčí právny titul, hoci v skutočnosti neexistuje alebo je neplatný.

Preukazovanie dobromyseľnosti v konaní

V konaní o vydržanie je na žalobcovi (držiteľovi), aby preukázal svoju dobromyseľnosť. Dôkazné bremeno spočíva na ňom, aby súd presvedčil o tom, že mal dôvodne za to, že mu vec patrí.

Prečítajte si tiež: Podmienky náhrady trov konania

Dôkazné prostriedky

Na preukázanie dobromyseľnosti možno použiť rôzne dôkazné prostriedky, ako napríklad:

• Listiny: Darovacie zmluvy, kúpne zmluvy, dedičské rozhodnutia a iné listiny, ktoré preukazujú právny titul nadobudnutia vlastníctva alebo aspoň domnelý právny titul.
• Svedecké výpovede: Výpovede svedkov, ktorí môžu potvrdiť, že držiteľ sa správal ako vlastník a že jeho držba nebola spochybňovaná.
• Znalecké posudky: Znalecké posudky, ktoré môžu preukázať, že držiteľ bol v dobrej viere, že mu vec patrí.

Nedostatočné dôkazy

Súd pri posudzovaní dobromyseľnosti prihliada na všetky okolnosti prípadu. Ak držiteľ nepreukáže, že mal dôvodne za to, že mu vec patrí, súd žalobu o vydržanie zamietne. Napríklad, ak držiteľ vie, že nehnuteľnosť nie je zapísaná na jeho meno v katastri nehnuteľností, nemôže byť v dobrej viere, že je jej vlastníkom.

Judikáty a príklady z praxe

V judikatúre možno nájsť množstvo prípadov, v ktorých súdy posudzovali dobromyseľnosť držby. Niektoré z nich sú uvedené nižšie.

Rozsudok Okresného súdu Prešov

V jednom prípade Okresný súd Prešov rozhodoval o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti na základe vydržania. Súd žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že by bol dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti. Súd zistil, že žalobca vedel, že nehnuteľnosť nie je zapísaná na jeho meno v katastri nehnuteľností, a preto nemohol byť v dobrej viere, že je jej vlastníkom.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom, v ktorom žalobca tvrdil, že nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním. Súd zistil, že žalobca sa domáhal určenia vlastníctva, ktoré už bolo evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požadoval. V takom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.

Prečítajte si tiež: Nájom nebytových priestorov a neplatnosť výpovede

Ďalšie príklady

• Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu uzavretú po 1. apríli 1964 nemôže viesť k vydržaniu vlastníctva, pretože Občiansky zákonník od tohto dátumu stanovoval, že zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu.
• Ak žalobca odvodzoval držbu pozemkov z ústnej dohody uzatvorenej so žalovanou, nemohol sa chopiť držby predmetných pozemkov v dobrej viere, držba nebola oprávnená a nemohla viesť k vydržaniu.
• Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom.

Špecifické okolnosti prípadu

V konkrétnom prípade, ktorý bol analyzovaný, žalobca odvodzoval vlastníctvo od darovacej zmluvy zo dňa 15.09.1990. Z výpovedí svedkov P. F. a Z. F. vyplynulo, že nehnuteľnosť mala ostať vo vlastníctve žalobcu. Avšak, táto zmluva nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností.

Argumentácia žalovaného

Žalovaný tvrdil, že žalobca nepreukázal dobromyseľnosť držby, pretože darovacia zmluva nebola zavkladovaná a neexistuje žiadny právny titul, ktorý by zakladal jeho vlastníctvo. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca vedel, že nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve iných osôb.

Posúdenie súdu

Súd pri posudzovaní dobromyseľnosti držby prihliadol na všetky okolnosti prípadu, vrátane výpovedí svedkov a listinných dôkazov. Súd zistil, že darovacia zmluva nebola zavkladovaná do katastra nehnuteľností, čo znamená, že žalobca nenadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti. Súd tiež zistil, že žalobca vedel, že nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve iných osôb. Na základe týchto zistení súd dospel k záveru, že žalobca nebol dobromyseľným držiteľom nehnuteľnosti, a preto jeho žalobu zamietol.

Nehnuteľnosť užívalo bývalé JRD

Zaujímavosťou je, že nehnuteľnosť v minulosti užívalo bývalé JRD a dokonca bola v roku 1988 vyvlastnená. Vyvlastňovacie rozhodnutie však nebolo možné predediť až do roku 2004. Tieto okolnosti mohli mať vplyv na presvedčenie žalobcu o jeho vlastníckom práve.

Dohoda o urovnaní

Súd tiež zohľadnil, že žalobca by v žiadnom prípade neuzatváral Dohodu o urovnaní, ak by bol presvedčený o svojom vlastníckom práve.

Prečítajte si tiež: Civilné sporové konanie: Žalobca a žalovaný

tags: #žalobca #nepreukázal #dobromyseľnosť #držby #judikáty