Oprávnenosť držby a dobromyseľnosť vydražiteľa vo svetle judikatúry

Tento článok sa zaoberá problematikou interakcie medzi vadami právnych úkonov a vecnoprávnou pozíciou strán, so zameraním na vlastníctvo nehnuteľností. Článok analyzuje prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR, I. ÚS 549/2015, ktoré sa zaoberá otázkou dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka a jeho dopadom na zásadu nemo plus iuris.

Úvod do problematiky

V slovenskom a českom právnom prostredí sa opakovane objavujú diskusie o účinkoch odstúpenia od zmluvy, následkoch zrušenia príklepu v exekučnej dražbe, či v dobrovoľnej dražbe a podobných otázkach. Frekvencia týchto diskusií poukazuje na koncepčnú neustálenosť týchto otázok. V Českej republike sa Ústavný súd ČR aktívne zasadzoval o judikatórne zavedenie dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, čím narúšal ortodoxné uplatňovanie zásady nemo plus iuris. Na Slovensku však Ústavný súd SR dlho zaujímal zdržanlivý postoj, potvrdzujúc ústavnoprávnu konformitu ortodoxného uplatňovania tejto zásady.

Zásada nemo plus iuris a jej význam

Zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má. V kontexte vlastníckeho práva to znamená, že ak predávajúci nie je vlastníkom veci, nemôže vlastnícke právo platne previesť na kupujúceho. Táto zásada je jedným zo základných pilierov súkromného práva, ktorý zabezpečuje právnu istotu a ochranu vlastníckych práv.

Prelomové rozhodnutie Ústavného súdu SR

Ústavný súd SR sa rozhodol prehodnotiť svoj doterajší postoj k zásade nemo plus iuris v rozhodnutí I. ÚS 549/2015. V tomto prípade žalobca nadobudol nehnuteľnosť v konkurze, avšak jeho právni predchodcovia neboli vlastníkmi nehnuteľnosti z dôvodu vád privatizačného projektu. Súdy všetkých stupňov rozhodli v prospech konkurzného správcu, vychádzajúc zo striktného chápania zásady nemo plus iuris.

Ústavný súd SR však rozhodnutia všeobecných súdov zrušil. Uviedol, že nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu automaticky vedie k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Podľa ústavného súdu je potrebné zohľadniť ochranu osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý skutkový stav prezentovaný druhou stranou, najmä ak bol tento stav potvrdený údajmi z verejnej evidencie (katastra nehnuteľností).

Prečítajte si tiež: Judikatúra - držba a vydržanie

Argumentácia Ústavného súdu SR

Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol viacero argumentov v prospech dobromyseľného nadobúdania vlastníckeho práva od nevlastníka:

• L&E argument (Law and Economics): Vlastník je v porovnaní s dobromyseľným nadobúdateľom cheapest cost avoider, teda osoba, ktorá môže najlacnejšie zabrániť vzniku škody. Riziko má niesť nedbalý vlastník, ktorý nezabezpečil ochranu svojich práv, a nie dobromyseľný nadobúdateľ, ktorý nemal možnosť zistiť, že prevodca nie je vlastníkom.
• Historický argument: Predvojnová judikatúra pripúšťala dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva.
• Komparatívny argument: Civilné kódexy nám príbuzných právnych systémov (Taliansko, Poľsko, Rakúsko) obsahujú skutkové podstaty dobromyseľného nadobúdania od nevlastníka.
• Argumentum Bohemicum: Judikatúra Ústavného súdu ČR pripúšťa dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka.

Dobromyseľnosť a jej význam

Dobromyseľnosť je presvedčenie osoby, že koná v súlade s právom. V kontexte nadobúdania vlastníckeho práva to znamená, že nadobúdateľ je v dobrej viere, že predávajúci je vlastníkom veci a že prevod vlastníckeho práva je platný. Dobromyseľnosť sa posudzuje objektívne, teda je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu a zistiť, či nadobúdateľ mohol a mal pochybnosti o tom, či je predávajúci vlastníkom veci.

Dobromyseľnosť v kontexte katastra nehnuteľností

Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach a ich vlastníkoch. Zápisy v katastri nehnuteľností majú prezumpciu správnosti, čo znamená, že sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Dobromyseľný nadobúdateľ sa môže spoliehať na údaje zapísané v katastri nehnuteľností. Ak nadobúdateľ nadobudne nehnuteľnosť v dobrej viere, že predávajúci je vlastníkom, a táto skutočnosť vyplýva zo zápisu v katastri nehnuteľností, mal by byť chránený a mal by nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti aj v prípade, že predávajúci v skutočnosti nebol vlastníkom.

Konkurencia dobromyseľného nadobúdania a vydržania

Vydržanie je inštitút, ktorý umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo k veci, ak ju osoba dlhodobo a oprávnene užíva ako vlastník. Dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka a vydržanie sú dva odlišné inštitúty, ktoré sa môžu v praxi prelínať. Je potrebné presne stanoviť podmienky pre uplatnenie oboch inštitútov a vyriešiť prípadné kolízie medzi nimi.

Kritické otázky a diskusia

Rozhodnutie Ústavného súdu SR vyvoláva niekoľko otázok:

Prečítajte si tiež: Dobromyseľnosť držby v kontexte judikatúry

• Či je vhodné, aby ústavný súd prelamoval jednu z kľúčových zásad súkromného práva bez zváženia a načrtnutia súkromnoprávnych následkov takéhoto prelomenia.
• Či riešenie vytvorené ad hoc bez formulácie konkrétnych pravidiel nebude viesť k ďalším nespravodlivostiam alebo minimálne k plošnému zvýšeniu transakčných nákladov z dôvodu právnej neistoty.
• Či je dôležitejšie, aby pravidlo bolo jasné, než aby bolo správne a spravodlivé.

Je zlyhaním zákonodarcu, že po toľkých rokoch nebol schopný prijať moderný civilný kódex, ktorý by túto otázku nejakým spôsobom riešil. Neexistencia skutočnej materiálnej publicity katastra, absencia zákonne upravenej skutkovej podstaty dobromyseľného nadobúdania vlastníctva a ešte aj v spojení s veľmi extenzívnym výkladom absolútnej neplatnosti v slovenskom práve často vedie k nespravodlivým výsledkom.

Názory na rozhodnutie Ústavného súdu SR

Rozhodnutie Ústavného súdu SR vyvolalo rôzne reakcie. Niektorí kritici poukazujú na to, že prelomenie nemo plus iuris je téma skôr pre Národnú radu, ako pre Ústavný súd. Navyše, spôsob, akým Ústavný súd túto otázku rieši (cez obiter dictum), nie je najvhodnejší. Iní kritici spochybňujú relevantnosť argumentov uvedených v rozhodnutí, napríklad odkaz na prvorepublikové rozhodnutie, ktoré má úplne iný kontext.

Na druhej strane, existujú aj názory, ktoré rozhodnutie Ústavného súdu SR podporujú. Podľa týchto názorov je potrebné chrániť dobromyseľných nadobúdateľov a zohľadniť ich dôveru v údaje zapísané v katastri nehnuteľností.

Dobrá viera tretej osoby pri nadobudnutí od nevlastníka a § 456 CSP

Podľa rozsudku NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4938/2014, zo dňa 22. 12. 2016, pre účely aplikácie § 243d odst. 2 o. s. ř. (poznámka - § 456 CSP) nie je podstatná okolnosť, či neskorší nadobúdateľ veci jednal pri jej nadobúdaní v dobrej viere o tom, že vec kupuje od vlastníka (hoci ju objektívne vzato nadobudol od nevlastníka); ustanovenie § 243d odst. 2 o. s. ř. takúto podmienku nekladie.

Prečítajte si tiež: Aspekty započítania držby právneho predchodcu

tags: #oprávnenosť #držby #a #dobromyseľnosť #vydražiteľa #judikáty