Dobrovoľné nemocenské poistenie: Podmienky a nárok na dávku

Nemocenské poistenie je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia, ktoré poskytuje finančnú ochranu v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu. Na Slovensku existuje možnosť dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré umožňuje jednotlivcom zabezpečiť si príjem v obdobiach, keď nemôžu pracovať. Tento článok podrobne rozoberá podmienky dobrovoľného nemocenského poistenia a nárok na dávky, ktoré z neho vyplývajú.

Kto má nárok na nemocenskú dávku?

Nárok na nemocenskú dávku má niekoľko kategórií osôb, vrátane:

  • Zamestnancov
  • Povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO)
  • Dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO)
  • Fyzických osôb, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.

Ochranná lehota je spravidla 7 dní, prípadne toľko dní, koľko trval pracovný pomer. Pre tehotné poistenkyne, ktorým skončil poistný pomer, je ochranná lehota 8 mesiacov.

Podmienky nároku na nemocenské dávky

Pre vznik nároku na nemocenské dávky je potrebné splniť niekoľko podmienok:

  • Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo.
  • Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Pre DNPO platí podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN.
  • Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie.
  • SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote).
  • Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur pre SZČO a DNPO.

Druhy nemocenských dávok

I. Nemocenské

Nemocenské sa poskytuje poistencovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne práceneschopným na výkon zárobkovej činnosti alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Uplatnenie nároku:

Nárok na výplatu nemocenského sa uplatňuje predložením žiadosti - II. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ potvrdeného lekárom zdravotníckeho zariadenia.

  • Zamestnanec odovzdá II. diel potvrdenia pobočke iba v prípade, ak DPN trvala viac ako 10 kalendárnych dní, a to prostredníctvom svojho zamestnávateľa. Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.).
  • SZČO a DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia II. diel potvrdenia ihneď po jeho vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Podobný postup je aj v prípade predkladania dokladov „Preukaz o trvaní DPN (cez mesiac)“, ukončenie DPN - diel IV.

Zánik nároku na nemocenské:

  • Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
  • Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia (do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia DPN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej DPN a poistencovi počas tohto obdobia nevznikla DPN, predchádzajúce obdobia DPN sa do podporného obdobia nezapočítavajú).
  • Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
  • Dňom smrti poistenca.

Výška nemocenského:

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ).

  • Od 1. do 3. dňa DPN: 25 % DVZ alebo PDVZ (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty).
  • Od 4. dňa DPN: 55 % DVZ alebo PDVZ.

DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

II. Ošetrovné

Ošetrovné je poskytované z dôvodu celodenného ošetrovania chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky) alebo z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku.

Prečítajte si tiež: Ako si znížiť daňový základ s dobrovoľným nemocenským poistením

Uplatnenie nároku:

Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie.

  • Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa.
  • SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie.

Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku sa nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti.

Výška ošetrovného:

Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

III. Materské

Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa.

„Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Žiadosť o materské sa predkladá prostredníctvom zamestnávateľa u zamestnancov, SZČO, DNPO a fyzické osoby v ochrannej lehote predkladajú žiadosť priamo v pobočke Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

Podmienky nároku na materské:

  • Starostlivosť o dieťa.
  • Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov).
  • 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku).
  • Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.

Výška materského:

Materské je 75 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 8. až 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeného lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu.

Dĺžka materského:

Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

  • Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov.
  • Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov.
  • Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov.
  • Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov.
  • Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov.
  • Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov.

IV. Vyrovnávacia dávka

Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak:

  • Je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
  • Je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.

Podmienky nároku:

  • Preradenie na inú prácu počas tehotenstva alebo materstva.
  • Trvanie nemocenského poistenia.
  • Existencia príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ zamestnankyne.

Výška dávky:

Vyrovnávacia dávka sa určuje z mesačného vymeriavacieho základu (MVZ). Je to 55 % z rozdielu medzi MVZ (30,4167- násobok DVZ) a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

Oznamovacia povinnosť

Poistenci majú oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni:

  • Do 8 dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
  • Do 8 dní písomne oznámiť príslušnej pobočke zmenu adresy, mena a priezviska.
  • Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania DPN.
  • Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania DPN.
  • Zdržiavať sa počas DPN na adrese uvedenej na potvrdení.
  • V žiadosti uvádzať svoje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia, ktorým je rodné číslo.

Výplata dávky

Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Dobrovoľné sociálne poistenie je forma poistenia, ktorá umožňuje jednotlivcom dobrovoľne vstúpiť do systému sociálneho poistenia. Je určené predovšetkým pre tých, ktorí nie sú povinne poistení, ale chcú si zabezpečiť sociálnu ochranu. Záujem prejavujú aj SZČO, ktorí nechcú prerušiť sociálne zabezpečenie, hoci majú dočasne pozastavenú činnosť, prípadne im nevychádza platiť sociálne odvody (napríklad v prvom roku podnikania). Dôchodcovia, ktorí si chcú dobrovoľne priplatiť na vyšší dôchodok, takisto patria medzi častých poistencov.

Dobrovoľné sociálne poistenie zahŕňa:

  • Nemocenské poistenie
  • Dôchodkové poistenie
  • Poistenie v nezamestnanosti

Možno si vybrať buď komplexné poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti), alebo kombináciu dvoch poistení (dôchodkové a nemocenské), či samostatné dôchodkové poistenie.

Pre koho je určené dobrovoľné sociálne poistenie?

Na dobrovoľné sociálne poistenie sa môže prihlásiť každý, kto nemá povinnosť platiť poistné v povinnom systéme alebo chce rozšíriť svoje zabezpečenie nad rámec povinného poistenia. Sem patria osoby mimo aktívnej pracovnej činnosti, ako aj zamestnanci, ktorí si chcú dobrovoľne priplatiť na vyššie krytie. Vstup je otvorený pre občanov SR aj cudzincov s trvalým pobytom na Slovensku.

Ako sa prihlásiť na dobrovoľné sociálne poistenie?

  1. Rozhodnite sa, na aké druhy poistenia sa chcete dobrovoľne prihlásiť.
  2. Prihlášku na dobrovoľné poistenie nájdete na stránke Sociálnej poisťovne alebo si ju môžete vyzdvihnúť osobne.
  3. Vyplnenú prihlášku doručte na pobočku Sociálnej poisťovne.
  4. Po potvrdení registrácie začnite platiť poistné v stanovených sumách a lehotách.
  5. Sledujte svoje platby a uchovávajte si potvrdenia.

Ako ukončiť dobrovoľné sociálne poistenie?

Ak sa rozhodnete svoje dobrovoľné sociálne poistenie ukončiť, je potrebné doručiť oznámenie o ukončení do Sociálnej poisťovne. Opäť tak môžete urobiť osobne, poštou alebo elektronicky. Dôležité je, aby ste mali vysporiadané všetky záväzky voči Sociálnej poisťovni.

Časté chyby pri dobrovoľnom sociálnom poistení

  1. Zabudnutie na termín splatnosti poistného môže viesť k prerušeniu poistenia.
  2. Výber príliš nízkeho vymeriavacieho základu môže mať za následok nižšie budúce dávky.
  3. Pri zmene osobných údajov je dôležité tieto údaje nahlásiť aj Sociálnej poisťovni.

Dobrovoľné nemocenské poistenie pre SZČO

Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na:

  • nemocenské
  • tehotenské
  • materské
  • ošetrovné

Dobrovoľná prihláška na nemocenské poistenie pre SZČO

Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.

SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie:

  1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie,
  2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.

Podmienky čerpania dávok

Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.

Nemocenské

Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti).

Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.

Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca.

Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.

Tehotenské

Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň.

Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.

Materské

V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského).

Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov).

Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.

Ošetrovné

Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba:

  • osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje,
  • osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň.

Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného).

Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.

Vyrovnávacia dávka

Vyrovnávacia dávka je určená len pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením. Ako SZČO na ňu nárok nemáte.

Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO

Ako dobrovoľne poistená osoba si SZČO sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia je potrebné prihliadnuť na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatí SZČO na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určí väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádza z neho 4,4 %. Maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatí pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.

SZČO nemôže byť len dobrovoľne nemocensky poistená, ale musí využiť jeden z dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorý bude okrem nemocenského poistenia obsahovať navyše dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Preto je potrebné počítať s tým, že celkové mesačné platby dobrovoľného poistenia budú zvýšené aj o tieto druhy poistenia.

Výška nemocenských dávok

Výška nemocenských dávok je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Čím viac zaplatíte, tým viac dostanete.

tags: #dobrovoľné #nemocenské #poistenie #podmienky #nárok #na