Dobrovoľné nemocenské poistenie ako daňový výdavok

Mnohí daňovníci, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť, sa stretávajú s otázkou, či je možné zahrnúť dobrovoľné nemocenské poistenie do daňových výdavkov. Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky v kontexte slovenského daňového systému, pričom sa opiera o platnú legislatívu a usmernenia.

Daňové výdavky SZČO a sociálne poistenie

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vedie daňovú evidenciu alebo uplatňuje paušálne výdavky, resp. z výsledku hospodárenia zisteného v sústave podvojného účtovníctva. Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. upravuje, čo sa považuje za daňový výdavok.

V zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov sa za daňové výdavky považuje poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení platené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Dobrovoľné sociálne poistenie a daňové hľadisko

Za daňové výdavky sa považujú aj výdavky na dobrovoľné sociálne poistenie vrátane dobrovoľného poistného na poistenie v nezamestnanosti platené daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov ako dobrovoľne poistenej osoby, pretože aj dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Príklad z praxe

Manželka (SZČO) platila po celý rok 2010 sociálne aj zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Od júna 2010 sa navyše nemocensky pripoistila a platí nemocenské poistenie z maxima (kvôli plánovanej materskej dovolenke). V takomto prípade je možné zahrnúť aj zaplatené nemocenské pripoistenie do uznateľných daňových výdavkov, a to nielen zákonnú platbu z minima.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre materskú dávku

Podmienky pre odpočítanie poistného

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj poistné a príspevky, ktoré platí ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne. Ide však len o dobrovoľne platené poistné z príjmov, z ktorých je povinnosť takéto poistné platiť.

Príklad

Ak by daňovník dosahoval len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a platil by si dobrovoľne poistné, nie je toto možné odpočítať si od príjmov z prenájmu (platenie poistného sa vzťahuje len na príjmy podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu

V súlade s § 146 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa v ustanovenej lehote povinná vrátiť poistné, ktoré povinne poistená fyzická osoba zaplatila bez právneho dôvodu. Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.

Postup v prípade vrátenia poistného

Ak poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa, resp. zdravotná poisťovňa vráti daňovníkovi v rovnakom účtovnom období, ako daňovník uvedené sumy na účet Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne uhradil, potom daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, a to v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Ak k vráteniu súm poistného zaplateného bez právneho dôvodu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“. V tomto prípade poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom, ktorý zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom vrátenú sumu poistného prijal. Obdobný postup uplatní aj daňovník, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP.

Prečítajte si tiež: Všetko o DDS

Dobrovoľné poistenie: Možnosti a obmedzenia

Ak nie ste povinne poistení a chcete sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, môžete sa rozhodnúť pre dobrovoľné sociálne poistenie. Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami.

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
• Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
• Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku).
• Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.)

Druhy dobrovoľného poistenia

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Medzi druhy dobrovoľného poistenia patrí:

• Dobrovoľné nemocenské poistenie
• Dobrovoľné dôchodkové poistenie
• Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Praktické aspekty dobrovoľného poistenia

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Ako sa prihlásiť a odhlásiť z dobrovoľného poistenia

Prihlásenie sa na dobrovoľné poistenie sa realizuje prostredníctvom prihlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká napr. pri nezaplatení poisteného dva po sebe nasledujúce mesiace, atď.

Vymeriavací základ a sadzba poistenia

Výška poistného je závislá od vymeriavacieho základu a sadzby poistenia. Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Sledovať jeho výšku potrebujete najmä vtedy, ak platíte poistné z minimálneho základu, aby ste pri jeho zvýšení neplatili príliš málo. Ak potrebujete zmeniť platobný príkaz, ktorý ste si nastavili v banke, musíte tak urobiť do 8. dňa kalendárneho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Sprievodca dobrovoľným dôchodkovým poistením pri práci v zahraničí

Príklady z praxe

Príklad 1

Živnostníčka si platí dobrovoľné poistenie. Jej mesačný vymeriavací základ je 1 300 eur. Vypočíta si ho ako 45,2 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov (t. j. z roku 2022). Priemerná mzda bola 1 430 eur. Živnostníčka si vypočítala, že minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2024 je 646,36 eur. Keďže jej vypočítaný mesačný vymeriavací základ je vyšší, môže v roku 2024 platiť poistné.

Príklad 2

Pán Ján je zamestnaný a zároveň platí odvody ako živnostník z vymeriavacieho základu 700 eur. Chce sa dobrovoľne poistiť. Jeho maximálny vymeriavací základ je 1 300 eur. Pán Ján si pred podaním prihlášky na dobrovoľné poistenie musí od maximálneho vymeriavacieho základu odrátať ten, z ktorého už poistné zaplatil ako zamestnanec, tzn. (1 300 eur - 700 eur). Z takto „zodvodnených“ vymeriavacích základov sa vypočíta dobrovoľné poistenie.

tags: #dobrovolné #nemocenské #poistenie #daňový #výdavok