Dôchodcovia a mladí ľudia: Porovnanie štatistík a výziev na Slovensku

Slovensko, podobne ako aj iné krajiny Európskej únie, čelí demografickým a socioekonomickým výzvam, ktoré sa prejavujú v rôznych oblastiach života, vrátane trhu práce. Porovnanie štatistík týkajúcich sa dôchodcov a mladých ľudí odhaľuje komplexný obraz, ktorý si vyžaduje hlbšiu analýzu a strategické riešenia. Tento článok sa zameriava na porovnanie vybraných štatistík týkajúcich sa týchto dvoch vekových skupín, s cieľom poukázať na ich špecifické problémy a výzvy, ktorým čelia.

Nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku: Alarmujúci stav

Nezamestnanosť je problém, ktorý sa dotýka všetkých vekových kategórií, avšak mladí ľudia sú obzvlášť zraniteľnou skupinou. V 3. kvartáli 2011 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku hodnotu 13,1 %, čo bola šiesta najvyššia hodnota v Európskej únii. Medzi najrizikovejšie skupiny, ktorých sa dotýka nezamestnanosť, patria mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov. Miera nezamestnanosti mladých je na úrovni 35,1 %. Vyššiu mieru mali len Španielsko a Grécko, čo Slovensko umiestnilo na treťom mieste v rámci EÚ.

Z pohľadu dosiahnutého vzdelania sú na tom najlepšie mladí s ukončeným stredoškolským vzdelaním s mierou 31 %. Na druhom mieste sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia vo veku od 15 do 24 rokov s mierou 35,6 %. Je dôležité poukázať na fakt, že priemerný vysokoškolský študent končí štúdium vo veku 24 alebo 25 rokov, preto je miera vyššia ako u absolventov stredoškolského vzdelania, ktorí majú priemerne 18 - 19 rokov po ukončení strednej školy. Najvyššiu mieru nezamestnanosti majú mladí so základným vzdelaním, a to ako na Slovensku, tak aj v rámci Európskej únie, s mierou 63,5 %. Miera nezamestnanosti podľa dosiahnutého vzdelania vo vekovej skupine 25-64 je najnižšia v prospech terciárneho vzdelania.

NEET: Skrytá nezamestnanosť mladých

Tradičné indikátory participácie na pracovnom trhu sú často kritizované pre ich nedostatočnú relevantnosť, čo sa týka mladých ľudí. Základná nezamestnanosť a štatistiky o nezamestnanosti nezachycujú skutočnú situáciu mladých ľudí, pretože väčšina z nich má štatút študenta a tým pádom sú klasifikovaní ako nežúčastňujúci sa pracovného trhu. Eurostat používa pojem NEET (Not in Education, Employment or Training), ktorý sa prvýkrát použil vo Veľkej Británii a v súčasnosti sa táto miera používa na úrovni EÚ, ktorá ju využíva vo svojich štatistikách, ako jeden z najdôležitejších ukazovateľov.

Do tejto skupiny spadajú mladí ľudia, ktorí sa nevzdelávajú, sú nezamestnaní a ani sa nezúčastňujú žiadnej odbornej prípravy na budúce povolanie. Oproti miere nezamestnanosti, miera NEET zobrazuje najrizikovejšiu skupinu mladých, ktorí sú vo veku, kedy majú rozvíjať svoj potenciál pre potreby zamestnania v budúcnosti, avšak nechcene alebo z vlastnej vôle sa dostali do tejto situácie, pričom obyčajná nezamestnanosť nezohľadňuje študentov stredných a vysokých škôl, ktorí nie sú zo štatistického hľadiska neaktívni.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Mladí ľudia, ktorí sa nevzdelávajú a sú aj nezamestnaní, predstavujú vážne riziko. Tí, ktorí sú neaktívni dlhšiu dobu, majú vyššiu šancu dostať sa do pasce chudoby, zahŕňajúcu veľmi nízke príjmy, sociálnu exklúziu, vysokú odkázanosť na štátnu sociálnu pomoc a podporu, izoláciu, kriminalitu, fyzické a psychické poruchy.

Nezanedbateľné sú aj náklady štátu spojené s NEET mladými, ktoré na Slovensku predstavujú 575 miliónov eur za rok 2011, čo je 0,9 % HDP a v Bulharsku to je 940 miliónov eur, teda 2,6 % HDP. Ak by pracovný trh dokázal zamestnať iba 10 % NEET, ušetrilo by to náklady v rámci EÚ vo výške 10 miliárd eur a pri 20 % zamestnanosti NEET by dokázali ušetriť až 21 miliárd eur.

Porovnanie miery nezamestnanosti a NEET vo vybraných krajinách EÚ

Z pohľadu na graf vidíme najväčšie a najmenšie rozdiely v miere nezamestnanosti a NEET vo vybraných krajinách EÚ. Krajina s najnižšou mierou nezamestnanosti a zároveň najnižšou mierou NEET je Holandsko, kde nezamestnanosť mladých predstavuje 8,7 % a NEET je na úrovni 4,4 %. Aj vo Švédsku je veľký rozdiel medzi mierou nezamestnaných (25,2 %) a NEET (7,8 %). Nemecko, ktoré má veľmi nízku nezamestnanosť 9,9 %, má iba o niečo nižšiu mieru NEET 8,3 %. Česko je oproti Slovensku na tom dobre s mierou nezamestnanosti 18,3 a NEET iba 8,8 %, zatiaľ čo u nás sú hodnoty 33,6 % a 14,1 %, a teda vo vybraných krajinách sme na tom najhoršie z pohľadu nezamestnanosti.

Vývoj miery NEET v čase

Z časového hľadiska má najväčšie zmeny v miere NEET Bulharsko. V roku 2001 bola miera 30,4 %, následne do roku 2008 klesla na 17,4 % a v roku 2010 bola jej hodnota 21,8 %. Španielsko zaznamenalo nárast najmä v rokoch 2007 až 2010, kedy vzrástla miera NEET z 12,1 % na 18 %. Slovensko si polepšilo od roku 2002 z 27,1 % na 11,1 % v roku 2008 a o dva roky neskôr vzrástla na úroveň 14,1 %. Krivka Lotyšska tiež oscilovala, keďže v roku 2002 bola miera 14,3 %, v roku 2005 iba 10,0 % a v roku 2010 vzrástla na 17,8 %. Poľsko malo najvyššiu mieru v 2002 17,5 %, najnižšiu 2008 9,0 % a v roku 2010 mala hodnotu 10,8 %.

Dôchodcovia a trh práce

Hoci sa tento článok primárne zameriava na nezamestnanosť mladých, je dôležité spomenúť aj situáciu dôchodcov na trhu práce. S predlžujúcou sa strednou dĺžkou života a zvyšujúcim sa vekom odchodu do dôchodku sa čoraz viac dôchodcov aktívne zapája do pracovného života. Dôvody sú rôzne, od finančnej potreby až po túžbu po sociálnom začlenení a sebarealizácii. Zamestnávanie dôchodcov môže priniesť výhody pre obe strany - zamestnávatelia získavajú skúsených a lojálnych zamestnancov, zatiaľ čo dôchodcovia si udržiavajú aktívny životný štýl a zvyšujú svoj príjem.

Prečítajte si tiež: Odpustenie súdnych trov: Kompletný sprievodca

Školstvo a trh práce: Kľúč k riešeniu nezamestnanosti

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Táto disproporcia medzi ponukou a dopytom na trhu práce vedie k frustrácii a nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí sa ťažko uplatňujú so svojím vzdelaním.

Riešenia a odporúčania

Na základe analýzy štatistík a identifikovaných problémov je možné navrhnúť niekoľko riešení a odporúčaní, ktoré by mohli zlepšiť situáciu mladých ľudí na trhu práce a prispieť k celkovému rozvoju Slovenska:

• Zlepšenie prepojenia školstva a trhu práce: Je nevyhnutné, aby školský systém reagoval na potreby trhu práce a ponúkal vzdelávacie programy, ktoré zodpovedajú dopytu po kvalifikovaných pracovníkoch. To si vyžaduje úzku spoluprácu medzi školami, zamestnávateľmi a štátnymi orgánmi.
• Podpora odborného vzdelávania a prípravy: Odborné vzdelávanie a príprava sú kľúčové pre získanie praktických zručností a vedomostí, ktoré sú potrebné na trhu práce. Je potrebné investovať do modernizácie odborných škôl a učilíšť a podporovať spoluprácu medzi školami a firmami pri zabezpečovaní praxe pre študentov.
• Podpora zamestnávania mladých ľudí: Štát by mal vytvárať programy a opatrenia, ktoré podporujú zamestnávanie mladých ľudí, napríklad prostredníctvom dotácií na mzdy, daňových úľav pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú mladých ľudí, a programov stáží a absolventských praxí.
• Zameranie sa na skupinu NEET: Je potrebné venovať osobitnú pozornosť skupine NEET a vyvíjať programy, ktoré im pomôžu získať vzdelanie, zamestnanie alebo odbornú prípravu. Tieto programy by mali byť individualizované a zohľadňovať špecifické potreby a problémy jednotlivých mladých ľudí.
• Podpora celoživotného vzdelávania: Vzhľadom na rýchle zmeny na trhu práce je dôležité podporovať celoživotné vzdelávanie a umožniť ľuďom, aby si neustále dopĺňali a rozširovali svoje vedomosti a zručnosti. To si vyžaduje dostupnosť kvalitných vzdelávacích programov a flexibilné formy vzdelávania, ktoré umožňujú ľuďom kombinovať vzdelávanie s prácou a rodinnými povinnosťami.
• Zlepšenie podnikateľského prostredia: Podpora podnikania a vytváranie priaznivého podnikateľského prostredia sú kľúčové pre vytváranie nových pracovných miest a rozvoj ekonomiky. Štát by mal zjednodušovať administratívne postupy, znižovať daňové zaťaženie a poskytovať finančnú podporu pre začínajúcich podnikateľov.
• Zvýšenie mobility pracovnej sily: Podpora mobility pracovnej sily, a to ako geografickej, tak aj profesijnej, môže pomôcť ľuďom nájsť si prácu v iných regiónoch alebo odvetviach, kde je dopyt po pracovnej sile. To si vyžaduje zlepšenie dopravnej infraštruktúry, dostupnosť kvalitného bývania a podporu rekvalifikácie a preškolenia.

Prečítajte si tiež: Ako využiť zľavy pre dôchodcov vo viedenskej MHD

tags: #dôchodcovia #a #mladí #ľudia #štatistiky #porovnanie